Bc. Simona PITOŇÁKOVÁ
Zadanie: Revitalizácia priemyselných areálov
Lokalita: Mesto Žilina, priestor ohraničený ulicami M. R. Štefánika - P. O. Hviezdoslava - Košická
Témou ateliérovej práce bola revitalizácia bývalých priemyselných areálov v meste Žilina, v lokalite vymedzenej ulicami M. R. Štefánika, P. O. Hviezdoslava a Košická. Riešené územie sa nachádza v blízkosti centra mesta. Cieľom zadania bola komplexná revitalizácia a prestavba územia na novú mestskú štvrť.
Mesto Žilina má ambíciu získať titul Mesto kultúry roka, s čím sme mali resp. mohli v našom
návrhu pracovať. V takom prípade bolo vhodné podporiť kultúru vo viacerých častiach Žiliny, poskytnúť
priestor na rôzne spoločenské podujatia, obnoviť alebo vytvoriť nové priestory na konanie akcií. Práve
na tomto základe prínosu kultúry som chcela v návrhu vytvoriť niekoľko námestí s veľkosťou 90x90
metrov. Po uvážení som došla k záveru, že bude lepšie vytvoriť verejných plôch viac, avšak s menšou
plochou. Výsledkom sú 2 námestia a 10 mikronámestí. Menšie námestia majú rozmery 45x45 metrov
a ich vzhľad sa môže dotvárať a meniť podľa aktuálnych potrieb mesta. Na obrázkoch č.3-7 je vidieť
atmosféry ich možných využití a vzhľadov. Od bežného použitia ako sú terasy, trhoviská, klziská v zime,
až po kultúrne podujatia ako koncerty, výstavy či kino pod šírim nebom a pod. Na tieto účely sú
využívané dočasné inštalácie, ktoré donášajú do štvorcových verejných priestorov flexibilitu a
rôznorodosť. Súčasne by mali byť niektorými prvkami podobné, na to slúži rovnaká dlažba na všetkých
dvanástich prvkoch.
Koncept štvorca ako verejných priestorov slúžiacich na zábavu, rekreáciu a vzdelávanie
posilňujem špecifickým vytváraním blokov. Vytváranie blokov zástavby stojí na základe dvoch
kontrastov, a to koridoru a otvoreného priestoru. Aby bolo námestie, jeho celková plocha a tak i
dôležitosť, čitateľná pre návštevníkov, je dôležité ho vyhradiť budovami, príp. stromoradím. V
historickej zástavbe je často používaný prvok eskalovanie úzkej ulice do otvoreného námestia. Za
týmto účelom usádzam plne, miestami minimálne otvorené bloky budov do vzťahu
ku komunikáciám tak, aby jedinec v priestore vycítil následnú otvorenosť mikronámestí. Uličný profil
je dostatočne široký na výsadbu zelene, umiestnenie cyklistického chodníka, zjazdného chodníka alebo
obojsmernú komunikáciu. Napriek tomu návštevník vycíti, že sa pohybuje v akomsi koridore. Po
príchode k jednému z dvanástich námestí je zreteľná otvorenosť, vzdušnosť, rozvoľnenosť priestoru.
Zatiaľ čo koridor ulice navádza k pohybu, otvorenosť podmieňuje k spomaleniu až zastaveniu.
Šírkou ulíc sa určuje ich hierarchizácia, čo je dôležité z pohľadu navádzania návštevníka cez
územie. Dôraz bol kladení na dostatok zelene, či už verejnej alebo poloverejnej vo vnútroblokoch, ktoré
vytvárajú bloky budov. Idea funkčného rozvrhnutia pozostáva z dvoch faktorov, a to umiestnenie
administratívy a kultúrnych budov. Keďže sa železničné koľaje tiahnu ponad celú severnú stranu
územia, navrhujem odizolovanie tejto časti práve administratívnymi budovami spolu
s občianskou vybavenosťou. Kultúrne stavby sa nachádzajú v riešenom území dve, obe budovy už dnes
stoja a budú zachované, dnes im však prináleží iná funkcia
