Pozrite si súborné portfólio prác študentov našeho vertikálneho ateliéru s témou Kasárne pod Zoborom Nitra v akademickom roku 2023/2024 kliknutím na úvodný obrázok.
Pozrite si súborné portfólio prác študentov našeho vertikálneho ateliéru v zimnom semestri 2022/2023 kliknutím na úvodný obrázok.
Pozrite si súborné portfólio prác študentov našeho vertikálneho ateliéru v letnom semestri 2021/2022 kliknutím na úvodný obrázok.
Pozrite si súborné portfólio prác študentov našeho vertikálneho ateliéru v zimnom semestri 2021/2022 kliknutím na úvodný obrázok.
Pozrite si súborné portfólio prác študentov našeho vertikálneho ateliéru v letnom semestri 2020/2021 kliknutím na úvodný obrázok.
Pozrite si súborné portfólio prác študentov našeho vertikálneho ateliéru v zimnom semestri akademického roku 2020/2021 kliknutím na úvodný obrázok.
Nižšie môžete nájst prezentačné postery študentov vertikálneho ateliéru s témou Na brehu.
Zóna LIDO - študenti 6.ročníka - Igor Červenji, Lenka Kavuljáková
Východiská a ciele nášho riešenia vychádzali z kvalitných analýz širšieho územia až po architektonický detail. Prvým princípom je revitalizovať a obnoviť devastované ramená. Obnovenie bočných ramien ( Ovsišťské, Starohájske, Jarovské), ich opätovné spojenia s hlavným korytom a obnova sú vo vyspelých krajinách už roky jasným odborným trendom. Ďalším princípom je napojenie centrálnej rozvojovej osi Petržalky s územím Lida. Toto riešenie podporí prírodný charakter priestoru okolo Chorvátskeho ramena až do územia LIDO. Prekonať rušnú Einsteinovu ulicu a prepojiť územie Petržalky s jej centrálnou Osou sme vyriešili navrhnutím premostenia. - green bridge. V súčasnosti sa naše územie pri hrádzi nachádza pod jej úrovňou, čo bráni vo výhľade na druhú stranu. Keď sa toto územie zdvihne na úroveň hrádze, vznikne vizuálne spojenie s Dunajom a mestom. V urbanistickom riešení dávame dôraz na vizuálny kontakt s riekou a s mestom a jeho dominantami. Urbanistická kompozícia je tak prispôsobená tomuto princípu- priehľady na SND a Bratislavský hrad.
Zóna LIDO - študenti 5.ročníka - Karolína Bujdáková, Barbora Danajová, Martina Dillingerová, Júlia Krupová
Základným konceptom v oboch variantoch nášho návrhu bolo vytvoriť Nové Lido ako územie, ktoé ponúka obyvateľom v najväčšej miere funkciu bývania, práce, rekreácie a športu. Pri navrhovaní sme vychádzali z platného územného plánu zóny, ktorý poukazuje na obnovenie a revitalizáciu Ovsišťského ramena a východ od Mosta Apollo. Obnovením ramena dochádza k vytvoreniu ostrova, na ktorom sme situovali kúpalisko s mestskými plážami, športovo-hracie plochy a vegetačné plochy na rekreáciu a oddych. V prvom variante sa stáva vyvrcholením kultúrna budova, ktorá predstavuje Dunajské múzeum. Princípom novej štruktúry sa stala bloková zástavba, ktorá reaguje na hustú zástavbu Starého Mesta, ale taktiež aj na viac rozvoľnenú štruktúru v Petržalke. Striktné bloky v území predstavujú funkciu bývania. Smerom k Einsteinovej ulici sa bloková zástavba postupne rozpadá a dochádza k vytvoreniu administratívnej zóny. Touto časťou územia prechádza aj novonavrhované umelé rameno Dunaja, ktoré svojim organickým tvarom rozvoľní prísny grid a vdýchne urbánnej štruktúre prírodný element.
V druhom variante sme zvolili štruktúru ktorá využíva dekonštrukciu bloku, ako opak ku kompaktnejšej a prísnejšej štruktúre v prvom variante. V oboch prípadoch je dôležitov súčasťou návrhu prepojenie s Petržalkou, to sme riešili pomocou peších lávok, ktoré prechádzajú ponad Einsteinovu ulicu a formou tzv. “Greenbridgeu” v polohe vedľa Starého mosta. Ide o pešie prepojenie so zeleným charakterom a prevládajúcou vegetáciu. Toto prepojenie zabezpečuje aj plynulý prechod medzi výškovými rozdielmi navrhovaného územia a úrovňou Starého mosta, prostredníctvom terénnych úprav. Pozdĺž celého nábrežia prechádzajú pešie a cyklistické trasy, ktoré prepájajú Lido so susedným Tyršovým nábrežím a Sadom Janka Kráľa. Momentálne Lido nereaguje na okolitú zástavbu, neprepája jednotlivé mestské štvrte, nevyužíva potenciál brehov a rieky. Napriek tomu je jeho lokalita v rámci mesta veľmi výhodná. Ide o rôznorodé územie, ktoré vyniká vysokým podielom zelene, susedí s chráneným územím Sovieho lesa, ponúka návštevníkom zaujímavé výhľady, či už na druhý breh rieky Dunaj, Staré mesto, SND, Bratislavský hrad... no zatiaľ stále čaká na náplň, návštevníkov a rezidentov ktorí mu vdýchnu život.
Základná umelecká škola - Fajnorovo nábrežie - Zuzana Grenčíková
Pozemok hraničí s brehom Dunaja. V okolí sa nachádza stredná priemyselná škola, Právnická fakulta, Filozofická fakulta, Národné múzeum, Národná galéria. Tieto budovy v okolí podnietili myšlienku na funkciu novonavrhovanej budovy. Spojila som školské prostredie a kultúru a rozhodla som sa navrhnúť umeleckú školu s malým auditóriom a multifunkčnými priestormi. Budova sa dá pomyselne rozdeliť na tri funkčné celky. Prvým z nich je vstupná hala, kde sa nachádza recepcia, lobby a tiež aj menšie banery na vystavovanie prác. Druhým celkom je umelecká škola. Pri tvorbe dispozícií v tomto celku som chcela dosiahnuť prepojenie jednotlivých “odborov” a preto som vytvorila voľnú dispozíciu s vypustením klasických tried. Tretí celok je určený pre širšiu verejnosť. Nachádza sa tu auditórium, kde sa konajú koncerty, prezentácie dramaturgických diel, rôzne prednášky. Vyššie podlažia sú poloexteriérové priestory s ľahkým prekrytím kopilitom proti vetru a zastrešením proti dažďu. V druhom nadzemnom podlaží som umiestnila sedenie s malým barom a v treťom nadzemnom podlaží som vytvorila multifunkčný priestor ktorý môže slúžiť na rôzne workshopy, blšie trhy, výstavy.
Kultúrne centrum - Fajnorovo nábrežie - Karolína Horvátová
V blízkosti pozemku je mnoho objektov, ktoré sú jednosmerne zamerané na funkcie v oblasti kultúry, edukácie a športu. Preto na pozemku navrhujem multifunkčné kultúrne centrum, ktoré tieto objetky prepojí, poskytne priestor všetkým vekovým skupinám na kultúrne eventy, relax, štúdium a voľnočasové aktivity. V budove sa nachádza auditórium, kaviareň, antikvariát, študovňa, knižnica, zelená pochôdzna strecha s barom. Pod stavbou v suteréne sa nachádza verejný suterén priamo nadväzujúci na námestie a park vedľa objektu, ktorý poskytne priestor pre kultúrne podujatia, diskusie, workshopy, trhy a premietanie filmov. Objem je vymedzený urbanistickou štruktúrou, ktorá definuje pozdĺžny nízky kváder rovnobežne s osou promenády. Jeho dve podlažia sú nadvihnuté nad úroveň terénu a vytvárajú dojem levitujúcej hmoty. Priestor pod budovou je prehĺbený o pol podlažia, aby mal dostatočnú svetlú výšku, a pôsobil priestranne. Hmota je odlahčená o ustúpené podlažia a zašikmený strop, naopak vstupná hala vystupuje popred líniu kvádra. Hmota je ucelená predsadenou fasádou otvárajúcou v jednom pásme pri vstupnej vertikálnej komunikácii.
Galéria súčasného umenia - Fajnorovo nábrežie - Darina Izakovičová
Galéria sa nachádza na Fajnorovom nábreží č. 2 v Bratislave. Je obklopená dominantnými budovami nábrežia, ako filozofická fakulta, strojnícka priemyselná škola, múzeum a osobný prístav. Je dobre napojená na mestskú dopravu a prechádza cez ňu aj hlavný peší ťah popri vode. Kvôli historickým priečeliam existujúcich dominánt je
galéria navrhnutá ako nižšia hmota s vyvrcholením hmoty do vyššej na jednom konci. Má pozdĺžny jednoduchý tvar, ktorý vyplýval z tvaru pozemku. Celkovo tvorí objekt vertikálna hmota, presvetlená shedovou strechou a pozdĺžna hmota, ktorá pokračuje v podzemnom podlaží. Budovu bolo potrebné riešiť z hľadiska protipovodňovej ochrany, a preto sa navrhli tieto riešenia: protipovodňový múr končí so začiatkom objektu a ďalej je nahradený mobilným až po koniec objektu. Namiesto mobilného múru bude samotná budova slúžiť ako protipovodňová konštrukcia vďaka použitiu vodeodolného betónu. Otvory vytvorené pre presvetlenie objektu sú prekryté pevnými betónovými panelmi, ktoré sa v prípade povodne dajú uzavrieť. Vchod je zabezpečený posúvnou stenou z rovnakého materiálu ako steny.
Galéria súčasného umenia - Fajnorovo nábrežie - Monika Rešetková
Riešený priestor je vo veľmi lukratívnej polohe na Dunaji, blízko historického centra aj novo vznikajúceho bulváru Eurovea City.Aktuálne však slúži ako parkovisko.Výnimočnosť pozemku je v kontakte na vodu, ktorý nie je narušený protipovodňovým múrom - ten tvorí severnú stranu pozemku. Vďaka tomu poskytuje ideálne miesto pre verejný priestor. Aj preto som sa rozhodla svoje riešenie zapustiť do zeme, čím zároveň zachovám panorámu existujúcich budov v pozadí. Vytvorila som dvojpodlažnú podzemnú galériu. Návštevníkov privíta unikátnym výhľadom na Dunaj cez okno, ktoré je v pozadí vstupného priestoru. Okno vzniklo posunutím časti pôvodnej hmoty, čo vytvorilo pred vstupom do galérie poloverejný priestor určený na vonkajšie spoločenské podujatia, ktorý priamo reaguje na ulicu. Vstupný trakt rozdelil galériu na dve časti - multifunkčný priestor zasahujúci cez obe podlažia, ktorý môže slúžiť na výstavu nadrozmerných exponátov alebo ako konferenčný priestor. Druhú časť galérie tvoria výstavné priestory s variabilnými panelmi na rôznorodú prácu s interiérom. Na povrchu vznikol veľkorysý verejný priestor, obnovila sa existujúca promenáda aj verejný park.
Múzeum vedy a techniky - zóna Pribinova - Tomáš Haničák
Na základe zadania ateliérovej témy a hĺbkovej analýzy bol navrhnutý objekt, ktorý je osadený na parcele medzi ulicami Pribinova, Krupkova a Olejkárska. Pozemok susedí z južnej strany s Euroveou, východnej strany so Slovenským Národným Divadlom zo severnej strany s Dopravným podnikom Slovensko. Parcela sa nachádza v blízkosti centra mesta, promenády Dunaja a rušnej dopravnej tepny na ulici Dostojevského radu. Veľkým benefitom územia, je nie len jeho poloha ale aj dostupnosť MHD zastávok a vysoká kvalita občianskej vybavenosti. Objekt je navrhnutý ako múzeum, zamerané na vedu a techniku a tým stmeľuje jestvujúce a navrhované funkcie. Cieľom múzea vedy a techniky je ponúknuť návštevníkovi, pomocou rôznych expozícii a interakcií nové poznatky o našom svete. Od vzniku sveta až po súčastnosť a budúcnosť. Vedné odbory múzea reagujú aj na jeho hmotovo - prevádzkový koncept. Každý vnútorný kubus má svoju vlastnú funkciu a je rôzne priestorovo a výškovo osadený, čím nám vzniká zaujímavé priestorové členenie. Tieto kubusy prepájajú rampy, ktoré plnia funkciu komunikácie v objekte, ale taktiež úlohu výstavných plôch.
