Navrhovaný objekt tvorí nárožie východnej časti areálu bývalých kasární nachádzajúcich sa takmer v centre Bratislavy. Vzhľadom na polohu v meste, blízkosť vinohradmi pokrytých svahov Karpát a športovísk, parkov či výbornej občianskej vybavenosti sa stalo cieľom nášho riešenia otvoriť časti areálu pre ľudí a vytvoriť atraktívne, vzájomne prepojené priestory, vťahujúce ľudí a utvárajúce komunitu. Celkovo sme v procese navrhovania pracovali s tromi hlavnými témami: ľudská mierka, budovanie komunity a ekológia. Prvú z myšlienok – ľudskú mierku, sme okrem iného zakomponovali aj priamo do riešenia fasády objektu. Farebnosť, materialita a členenie fasády sa mení s jednotlivými funkčnými celkami stavby, vďaka čomu, aj keď jednotlivé strany budovy v pôdoryse tvoria dlhé spojité steny, je ich prejav v pohľadoch rozmanitý, imitujúci rôznorodosť historickej zástavby miest, ktorá s chodcom výrazne viac interaguje a láka ho. Pre posilnenie komunity sme sa zamerali na exteriérové priestory. Snahou bolo úspešne spojiť fungovanie verejných, poloverejných a súkromných vonkajších plôch, čo sme dosahovali pomocou prepojenia predzáhradiek bytov na 1.NP s poloverejnými chodníkmi susediacimi s poloverejnými až verejnými zelenými plochami slúžiacimi pre pobytové aktivity ako sú workout ihriská, detské ihriská, komunitné záhony atď. Zóna týchto aktivít je ďalej pomocou „prestešenia“ kovovou konštrukciou, posilňujúcou vôľu zdržiavať sa v priestore, prepojená s verejnou zónou, ktorá poskytuje posedenie pri vodných plochách a terasy stravovacích zariadení v parteri budovy. Spomínané kovové konštrukcie využívame aj ďalej ako prepájací prvok medzi vnútroblokom a zeleným pásom uprostred dopravne skľudnenej Jarošovej ulice. Takto zabezbečujeme vzájomnú komunikáciu oboch strán ulice, pričom konštrukcie poskytujú aj priestor pre konanie sa rôznych výstav, trhov a podobných komunitných aktivít pre širšie okolie. Ekologický aspekt sme adresovali využitím zelenej fasády na hoteli, množstvom zelených plôch vo vnútrobloku, v okolí aj na všetkých častiach strechy s doplnením o vodné plochy ochladzujúce vzduch vo vnútrobloku. Doplňujúcim prvkom sú solárne panely poskytujúce elektrickú energiu pre prevádzku častí budovy umiestnené na streche.

POSTER

PATRÍCIA MACHÁLKOVÁ

Umelecké centrum

VEDÚCI PRÁCE: prof. Ing. arch. Bohumil Kováč, PhD.

PREDMET: Ateliér navrhovania VII, 1_AN7_AU

GARANT PREDMETU: doc. Ing. arch. Alexander Schleicher, PhD.

MACHALKOVA_NAHLAD

Umelecké centrum sa nachádza na nároží ulíc Jarošova a Vajnorská. Pozemok sa nachádza v mestskej časti Nové Mesto Bratislava. Navrhovaný objekt sa delí na dve hlavné časti, ktoré sa delia ďalej. Je to časť verejná, kde sa nachádza galéria, kaviareň a obchod s umeleckými výrobkami. Druhá časť je súkromná a tu patria ateliéry a dielne, mezonetové zdieľané byty pre umelcov a štartovacie byty taktiež pre umelcov. Na streche sa nachádza „klubovňa“ s ponukou jedla a súkromné záhrady. Dominantnou časťou budovy je otvorená galéria, ktorá má dve poschodia. Táto dominanta sa nachádza v interiéri budovy, vo verejnej časti a je prístupná pre každého. V exteriéri vás zase upúta vstup, ktorý pretŕča z oboch strán fasády budovy a svojím vzhľadom vzbudzuje umelecký dojem, ktorý sme budovou chceli dosiahnuť. Celý vzhľad budovy sa tiahne skôr k funkcionalizmu či neskorej moderne. Vedia o tom aj okná budovy, ktoré majú prísny raster avšak, keďže ide o umelecký objekt, nájdu sa tu aj výnimky, ktoré dotvárajú celkový umelecký vzhľad celej budovy. Budova má kombinovaný skeletový - stenový nosný systém. V parteri sa nachádza predsadená sklenená fasáda. Zvyšná fasáda, kde sa nenachádza sklo, je pohľadový betón, ktorý na určitých miestach slúži ako legálna stena na grafity.

POSTER

-5. ROČNÍK-

Bc. LUCIA KUTÁLKOVÁ - Bc. EVA LUKÁČOVÁ

Bratislava filiálka

VEDÚCI PRÁCE: Ing. arch. Karol Görner, PhD. – Ing. arch. Lucia Štefancová, PhD

PREDMET: Ateliér I., 2_AT1_AU

GARANT PREDMETU: prof. Ing. arch. Ľubica Vitková, PhD.

KUTALKOVA_LUKACOVA_NAHLAD

Riešené územie sa nachádza v Bratislave v Novom meste a zahŕňa areál bývalých kasárni Ministerstva obrany SR a územie Železníc SR pri stanici Bratislava - filiálka. Ide o lokalitu v centre mesta v dobrom dopravnom napojení aj na sieť mestskej hromadnej dopravy. Južnú stranu riešeného územia ohraničuje Trnavské mýto, ktoré je veľkým dopravným aj kompozičným uzlom a zo severnej strany ho uzatvára ďalší významný kompozično-dopravný uzol v prieniku Jarošovej ulice s Račianskou a Kukučínovou. Poloha riešeného územia je strategicky dôležitá z hľadiska kompozície a rozvoja mesta. Nachádza sa v blízkosti dôležitých kompozičných uzlov, osí a verejných priestorov celomestského významu. Koncept návrhu tvorí navzájom prepojenú sieť verejných priestorov, ktorú dopĺňame o nové priestory a existujúce sa snažíme lepšie definovať. Základnú trojuholníkovú kostru tvorí Trnavské mýto, Námestie J. Čabelku a novonavrhované námestie pri Novej dobe. Vytvorené pešie prepojenie po bývalej železničnej trati ponúka atraktívny priestor na zelenú líniu, ktorá sa môže stať ťažiskom verejného života aj kontexte širšieho územia. Aby táto línia nebola dlhá a monotónna narúšame ju kompozičnými uzlami, ktoré nám vychádzajú zo širších vzťahov a každý uzol má svoje špecifické a jedinečné stvárnenie. Koncept zelenej línie začína pri budove Konskej železnice odkiaľ sledujeme stopu koľajníc vodnými plochami a pokračuje stromoradím až na námestie pred novonavrhovanou stanicou železničnej dopravy. Celou trasou železničnej trate prechádza jednotný prvok zalamovanej línie podporenou kvetovými záhonmi, ktorá vedie peších po rekreačnej trase. Zástavba v tomto území je prevažne bývanie s aktívnym parterom.

POSTER

Bc. OLEKSII ZOLOCHEVSKYI

Bratislava filiálka

VEDÚCI PRÁCE: Ing. arch. Karol Görner, PhD. – Ing. arch. Lucia Štefancová, PhD.

PREDMET: Studio Seminar I., 2_ATS1_AU

GARANT PREDMETU: prof. Ing. arch. Ľubica Vitková, PhD.

ZOLOCHEVSKYI_NAHLAD

Hlavnou myšlienkou projektu je vytvorenie lineárneho parku, ktorý prechádza celým riešeným územím – nefunkčnej železnice. Hlavná pešia komunikácia začína na Trnavskom mýte a končí pri vchode do podzemnej vlakovej stanice (s presklenou kupolou) v lokalite sídliska Hostinského (na križovaní ulíc Pionierska a Račianska). Pozornosť je venovaná najmä chodcom a zeleni. Lineárny park zahŕňa ihriská, rekreačné verejné priestranstvá, námestia rôznych veľkostí, vodné prvky, skate park, veľký priestor na venčenie psov a športoviská. V oblasti dizajnu je zahrnutý aj nový projekt Istropolis. Časť kasární s objektom „Kukurice“ je transformovaná na obytný komplex. Námestie „Vlak“ je navrhnuté na mieste bývalej stanice Bratislava filiálka a zahŕňa symbolické pozostatky železničnej trate zakomponované do zeleného priestoru. Návrhom prechádza kompozičná os, ktorá začína pri dominante budovy Istropolisu na jednej strane a končí dominantami Kukurice a objektu Manhattan a strane druhej. Hlavnými navrhovanými funkciami sú bývanie, občianska vybavenosť s dôrazom na kultúru, rekreácia a prirodzene aj doprava.

POSTER

-6. ROČNÍK_Architektúra-

Bc. DENIS BARIČÁK

Dolný Kubín - urbanistická štúdia zóny

VEDÚCI PRÁCE: Ing. arch. Karol Görner, PhD. – Ing. arch. Lucia Štefancová, PhD.

PREDMET: Ateliér III., 2_AT3_A

GARANT PREDMETU: prof. Ing. arch. Pavel Gregor, PhD.

Nahlad_baricak

Hlavnou myšlienkou nášho návrhu bolo čo najlepšie nadviazať na sieť verejných priestorov a ulíc sídliska a celkovo mesta tak, aby sa územie čo najprirodzenejšie začlenilo do života mesta a prinieslo mu všetky jeho kvality. Najsilnejšími momentmi sú pozdĺžna (rozvojová) os kde sme využili široký profil medzinárodného dopravného koridoru (v návrhu presmerovaný na R3) na vytvorenie mestského bulváru so zameraním ako na osobnú motorovú dopravu, tak i na jeho ekologickejšie varianty ako je MHD, cyklopruhy ale v prvom rade na pešiaka. Túto os pretína priečny ťah ktorý sa po križovaní so spomínaným bulvárom orientuje hlavne na chodca ako priame spojenie mesta so severným svahovitým územím. Na križovaní týchto trás navrhujeme námestie ako ťažisko nami navrhovanej štruktúry v južnej časti územia. Južné územie je zamerané na funkčne homogénnu zástavbu ktorá má posilniť mestský výraz územia. Prevažne dominujúca občianska vybavenosť doplnená rôznymi službami ale i o bývanie v bytovej zástavbe. Peší pohyb podporuje aj rozmanitosť verejných priestorov prepojených navzájom ale aj s existujúcim sídliskom. Územie nám uzatvára severná časť osadená vo svahu, kde po funkčnej stránke prevláda najmä bývanie vo viacerých formách. Výrazným momentom územia je spomínaná priečna os s ťažiskom na terasovitom námestí. Zástavba bývania kopíruje vrstevnice ale aj terén a preto navrhujeme terasovito usporiadané bývanie ktoré by ťažilo z južnej orientácie a výhľadov na okolitú krajinu. Zástavba sa smerom do krajiny postupne rozvoľňuje od bytových domov po zástavbu rodinných domov.

POSTER

Bc. ANDREA GABRIELOVÁ

Dolný Kubín - urbanistická štúdia zóny

VEDÚCI PRÁCE: Ing. arch. Karol Görner, PhD. – Ing. arch. Lucia Štefancová, PhD.

PREDMET: Ateliér III., 2_AT3_A

GARANT PREDMETU: prof. Ing. arch. Pavel Gregor, PhD.

Gabrielova_nahlad

Cieľom projektu bolo navrhnúť riešenie územia na východnú rozvojovú os mesta Dolný Kubín. Hlavnou myšlienkou návrhu bolo čo najlepšie nadviazať na sieť verejných priestorov mesta tak, aby sa územie čo najprirodzenejšie začlenilo do života mesta. Najsilnejšími momentmi sú pozdĺžna rozvojová os vo forme mestského bulváru. Pretína ju priečny ťah, ktorý sa orientuje hlavne na chodca ako priame spojenie mesta so severným, svahovitým územím. Na križovaní týchto trás je námestie ako ťažisko navrhovanej štruktúry v južnej časti územia, ktoré je zamerané na funkčne homogénnu zástavbu. Prevažne dominujúca občianska vybavenosť je doplnená o rôzne služby a o bývanie v bytovej zástavbe. Peší pohyb podporuje rozmanitosť verejných priestorov. Územie uzatvára severná, svahovitá časť, kde prevláda bývanie vo viacerých formách. Výrazným momentom územia je priečna os s ťažiskom na terasovitom námestí. Zástavba kopíruje terén a preto je navrhnuté terasovito usporiadané bývanie, ktoré ťaží z južnej orientácie a výhľadov na okolitú krajinu. Zástavba sa smerom do krajiny postupne rozvoľňuje od bytových domov po zástavbu rodinných domov.

POSTER

Bc. SOŇA SOKOLOVOVÁ

Transformácia areálu kasární, Bratislava - Nové mesto

VEDÚCI PRÁCE: prof. Ing. arch. Bohumil Kováč, PhD.

PREDMET: Ateliér III., 2_AT3_A

GARANT PREDMETU: prof. Ing. arch. Pavel Gregor, PhD.

SOKOLOVOVA_NAHLAD

Riešeným územím je areál Kutuzovových kasární v Bratislave v mestskej časti Nové mesto. Návrh sa zameriava na transformáciu časti areálu a obnovu jednej z historických budov. Súčasťou návrhu je aj idea presmerovania ťažiskového ťahu dopravy na širší okruh mesta, aby sa odľahčila Jarošova ulica a zároveň aby sa časť cestnej dopravy zapustila pod úroveň terénu a na teréne by vznikla jednosmerná obslužná komunikácia a električková trať spájajúca Račiansku a Ružinovskú ulicu, so zastávkou v areáli kasární. Obnovovaná historická budova je bývalým skladom. V návrhu sa predpokladá, že je možné zachovať pôvodnú priehradovú konštrukciu. Fasáda budovy sa výrazne nemení, kompozícia okien zostáva rovnaká, menia sa iba rozmery, aby sa zvýšila presvetlenosť vnútorných priestorov. Výraznejšia zmena v rámci obnovy je výrez hmôt budovy z dvoch strán, pre vytvorenie výrazných vstupných priestorov. Budova je rozdelená funkčne na viacero častí: coworkingové priestory, výstavné priestory, divadelná sála/kino, ateliéry, reštaurácia a obchod s umeleckými potrebami a dielami.

POSTER

-6. ROČNÍK_Urbanizmus-

Bc. LUKÁŠ BRYNDZIAR

Bratislava - severovýchodný rozvoj

VEDÚCI PRÁCE: Ing. arch. Karol Görner, PhD. – Ing. arch. Lucia Štefancová, PhD.

PREDMET: Ateliér III, 2_AT3_UX

GARANT PREDMETU: doc. Ing. arch. Alžbeta Sopirová, PhD.

BRYNDZIAR_NAHLAD

Predmetom ateliérovej práce je navrhnúť formou urbanistickej štúdie autorsky scenár rozvoja severovýchodného územia Bratislavy s uplatnením princípov rozvoja mesta krátkych vzdialeností, ktoré autor vníma vo vzťahu na medzinárodnej, regionálnej a mestskej úrovni. Návrhom riešenia je uchopiť myšlienku tzv. polycentrického mesta - mesta, ktoré je charakteristické zmiešaním obytnej a občianskej vybavenosti s cieľom stabilizovať existujúce verejné priestranstvá a zároveň podporiť vznik nových. Návrh pracuje v dvoch rovinách, a to v prípade južnej časti ide prevažne o malé intervencie v rámci stabilizovaného územia, pričom v smere na severovýchod ide o rozsiahlu transformáciu a nový rozvoj, ktorých súčasťou je aj vznik nového administratívno-technologického-obchodného centra v rámci územia stanice Vinohrady. Priestorové usporiadanie a funkčné využitie územia je úzko prepojené aj s rozvinutím koncepcie integrovanej dopravy o návrh trasy mestskej rýchlodráhy v rámci železničnej infraštruktúry ako o rozvoj električkovej trati a cyklotrás, pričom dochádza k zmene trasovania a odbremeneniu od automobilovej dopravy, ktorá je v rámci riešeného územia vedená systémom radiál.

POSTER

Bc. ELIŠKA ZELIENKOVÁ

Rozvojové stratégie Bratislava

VEDÚCI PRÁCE: doc. Ing. arch. Viera Joklová, PhD.

PREDMET: Ateliér III, 2_AT3_UX

GARANT PREDMETU: doc. Ing. arch. Alžbeta Sopirová, PhD.

ZELIENKOVA_NAHLAD

Jadrom riešenia ateliérovej práce je priestor bývalej stanice Filiálka a areál Ministerstva obrany SR. Celková idea sa však zaoberá riešením územia v rámci širších vzťahov Bratislavy a koncepcií vychádzajúcich z limitov a potenciálov. Úlohou práce bolo v spätnej väzbe na analýzy hľadanie nových riešení v oblasti dopravy, zelene a verejných priestorov. Hlavným cieľom bol návrh koncepcie dopravnej obsluhy celkového územia Bratislavy v prepojení na lokálny a celomestský dopravný systém a tiež v nadväznosti na udržateľnosť - vytvorenie systému tram-train v spojení s električkami a MHD a vytvorením dostatočného počtu prestupných bodov. V rámci zelene riešenie pozostávalo z posilnenia biokoridorov a ich prepojenie priečne cez mesto v zmysle Malé Karpaty - Dunajské luhy a ich spojenie s cyklotrasami. Jedným z cieľov tiež bolo intenzifikáciou optimalizovať intenzitu zástavby a funkčným využitím zabezpečiť atraktívnosť a identitu mestského prostredia s vytvorením kostry atraktívnych verejných priestorov a ich prepojenie pešími trasami ako i MHD. Nastavenie urbanistickej koncepcie vychádza z variantu optimálnej a udržateľnej formy rozvoja mesta a delí sa na 3 časti: 1. Regionálna koncepcia 2. Mestská koncepcia 3. Akupunktúrne územia.

POSTER