Hranice sú v našom zmýšľaní často asociované v negatívnom kontexte ako niečo čo oddeľuje, znemožňuje prístup a bráni v rozvoji. Hranice však nielen rozdeľujú štáty, regióny, či komunity - súčasne ich aj prepájajú a tak priamo ovplyvňujú. Špecifickými v priestore sú prihraničné oblasti. Rozvoj cestovného ruchu, cestovanie za prácou, migrácia obyvateľstva, populačný nárast a s tým spojený rozvoj miest sú s hranicami / limitmi pevne prepojené. Hranice definujú aj individuálny priestor – kde je človek, kde je jeho intímny priestor, a kedy sa mení na verejný? Hranica v našom ponímaní všakreprezentuje pozitívny zvrat, zmenu, zlom –rozhranie, kde myšlienkovo oscilujeme.
Práce študentov vertikálneho ateliéru Vitková / Špaček ponúkajú možnosť nazrieť za bežne zaužívané hranice, vybočiť z nich a hľadať možné scenáre rozvoja mestského sídla v kontexte udržateľnosti a jeho odolnosti (reziliencie) voči rôznym interným / externým vplyvom do budúcnosti.
