Zadanie - ZS 2024/2025

BARIÉRA EINSTEINOVA

1. VZNIK PROBLÉMU

Problém zvaný „bariéra“ je typický nielen pre Bratislavu, ale pre mnohé európske a svetové metropoly, ktoré zažili veľký rozvoj na báze modernistických urbanistických princípov. Tieto mestá boli obohnané mestskými diaľničnými okruhmi, ktoré zlepšovali automobilovú dostupnosť. Vďaka intenzívnej urbanizácii a rozrastaniu týchto miest sa, časom, tieto diaľničné komunikácie „presunuli“ z predmestí do širších centier miest, a tak sa stali bariérou v zmysle mentálnom aj fyzickom.

2. PROBLÉM

Okrem toho , že tieto diaľničné okruhy delia mesto na nekomunikujúce segmenty, zaberajú obrovské plochy vo fyzickom zmysle, generujú hluk, prach a prehrievajúci sa asfalt ma negatívny vplyv aj na klímu v meste. Podporujú tiež tranzitnú automobilovú dopravu v širšom centre, komplikujú pešie ťahy, generujú vo svojom okolí územia nikoho, a tak zamedzujú rozvoju idei 15-minútového mesta.

3. BRATISLAVSKÉ TABU

Na bratislavskej bariére na Einsteinovej je bizardné to, že vôbec nie je predmetom urbanistického diskurzu. Verejnosťou bola rýchlostná komunikácia na Einsteinovej, bezprostredne po jej vzniku na prelome tisícročí, vnímaná pozitívne, nakoľko radikálne zlepšila automobilovú dopravu, prakticky v celom meste. Jej negatívny vplyv nikdy nebol komunikovaný. Bratislavský magistrát sa v ostatných rokoch venuje vylepšovaniu verejných priestorov, až na malé výnimky, v mikromeradle (mestská kozmetika) a radikálnejším zásahom vo väčšej mierke sa nevenuje pozornosť. Vďaka tomu, máme v blízkosti centra mesta bariéru, ktorá zabraňuje kontaktu Petržalky s Dunajom a aj so Starým Mestom. V mnohých mestách sú už podobné bariéry predmetom radikálneho riešenia (Hamburg, Boston, Viedeň...), ale v Bratislave sa o nej ani len nediskutuje.

4. ŠIROKÝ DIAPAZÓN RIEŠENÍ

Od radikálnych, v zmysle úplného vylúčenia automobilovej dopravy, použitia ekologických konceptov zelene, práce s dažďovou vodou, umiestnenia infraštruktúr verejnej dopravy, potenciálu pre záchytné parkoviská, budovania verejných priestorov, umiestňovania verejných funkcií, sociálneho bývania, vybavenosti mestského/nadmestského významu (vzhľadom na dobrú dopravnú napojenosť), ktoré chýbajú v území až po komerčné stavebné aktivity tipu obchody, kancelárie alebo byty.

Veľký priestor na kreativitu ponúka aj hra s výškovými úrovňami (premostiť alebo zapustiť?), vrátane radikálneho riešenia odohrávajúceho sa iba na jednej úrovni.

Témou ja aj intenzita zástavby (celoplošná zástavba vs. lokálne premostenia) a aj pomer zelene a zástavby, zelené parky....

5. ZADANIE

V prvej fáze je potrebné navrhnúť koncept/stratégiu riešenia pre celú lokalitu (pripadne mix rôznych stratégií) a v druhej fáze detailnejšie preriešenie jedného segmentu v architektonickom merítku.

6. VYMEDZENIE REŠENÉHO ÚZEMIA

Riešené územie je definované priestorom diaľnice D1 a priľahlým okolím, na situácii definovaným červenou čiarkovanou čiarou. Preriešenie vzťahov vo vymedzenom území vytvára potenciál na prepojenie Starého mesta Bratislavy - cez pravé nábrežie Dunaja - s mestskou časťou Petržalka. Vyznačené plochy ponúkajú priestor pre rozvoj s rôznym charakterom mestského prostredia, rôznorodého funkčného využitia a typologického druhu urbanisticko-architektonického riešenia.

7. PRIKLAD RIEŠENIA

THE BIG DIG (CENTRAL ARTERY/TUNNEL PROJECT) ARCHITEKTI: BECHTEL CORPORATION A PARSONS BRINCKERHOFF BOSTON, MASSACHUSETTS