VÝSTAVA PRÁC - URBAN DESIGN AWARD 2021 - 2022
Výstavu prác Urban Design Award 2021 si môžete pozrieť v priestoroch respíria Ústavu urbanizmu a územného plánovania FAD STU v Bratislave na 2. poschodí - a zvlášť na podujatí dňa 22.6. v rámci letnej Noci architektúry a dizajnu 2023.
Vrátiť mesto ľuďom.Ocenené projekty Urban Design Award budujú budúcnosť na historických základoch.
Súťaž o najlepšie urbanistické projekty ôsmich škôl architektúry Vyšehradskej skupiny vyhral projekt rozvoja centra Strakoníc od Terezy Říhovej z Fakulty architektúry ČVUT. Vyhlásenie 27. ročníka Ceny za urbanistický návrh sa uskutočnilo 20. marca na Fakulte architektúry ČVUT.
Do súťaže bolo prihlásených celkovo 62 prác. Porotu tvorili Mateusz Gyurkovich, Igor Hobza, Jan Mackovič, Katarína Smatanová, Péter Szaló, Agnieszka Szumilas a Radek Toman. Spomedzi ocenených porota vybrala projekty, ktoré sa zameriavajú na efektívne dopĺňanie centier, vhodné mierky verejných priestorov alebo rozvoj periférií. "Niektoré študentské návrhy sa môžu zdať nereálne, bláznivé, ale niekedy musíme byť radikálni, aby sme si uvedomili potrebu zmeny," spomína porotkyňa Agnieszka Szumilas z Vroclavskej univerzity.
Víťazný návrh Terezy Říhovej z ateliéru Rothbauer citlivo obnovuje mestské centrum a vzťah k rieke, ktorý Strakonice vždy mali a ktorý stratili kvôli automobilovej doprave. Porota ocenila starostlivú prácu a inšpiráciu pôvodnou mestskou štruktúrou. "Pomocou veľmi dobre zvolených regulatívov vytvára novú úroveň riečnych brehov, blokovú štruktúru s príjemnými uličnými priestormi a malými námestiami," dodala porota vo svojom hodnotení.
"V posledných rokoch sme medzi ocenenými častejšie videli mierne a drobné zásahy, ktoré nachádzajú a rekonštruujú skryté hodnoty existujúcich štruktúr alebo objavujú možnosti nových impulzov v kontexte súčasnosti. Takýmto príkladom je aj ocenený koncept rozvoja Sarajeva," komentuje Zuzana Poláková z Ústavu územného plánovania ČVUT.
Všetky ocenené práce vrátane vyjadrenia poroty si môžete pozrieť na webovej stránke súťaže . Na stránke Stavebnej fakulty ČVUT na YouTube je k dispozícii záznam z diskusie, na ktorej sa zúčastnili zástupcovia Ústavu územného plánovania, vedúci ateliérov zo zahraničia a porota .
Súťaž Urbanistická cena vyhlasuje každoročne Fakulta architektúry ČVUT v Prahe s hlavným partnerom, ktorým je Asociácia pre urbanizmus Českej republiky. Súťaže sa môžu zúčastniť všetci študenti denného štúdia spoluorganizujúcich vysokých škôl (okrem diplomového projektu) z krajín Vyšehradskej štvorky (Stavebná fakulta ČVUT v Prahe, Fakulta architektúry VUT v Brne, Fakulta architektúry a dizajnu STU v Bratislave, Fakulta architektúry Politechniky Wrocławskej a Fakulta architektúry Politechniky gdanskej). Súťažné návrhy hodnotí medzinárodná porota zložená prevažne z architektov a odborníkov na urbanizmus mimo akademického prostredia. Súťažné návrhy sú tak konfrontované s praxou urbanistického navrhovania a plánovania. Partnermi súťaže sú národné združenia urbanistov (AUUP ČR, MUT, TUP, ZUUPS).
Projekt je spolufinancovaný vládou Českej republiky, Maďarska, Poľska a Slovenska prostredníctvom vyšehradských grantov z Medzinárodného vyšehradského fondu.
RURALYOUTH
Projekt KA205-9C3825AF “RURALYOUTH Empowering Rural Tourism through Entrepreneurship with Youth” je financovaný zo zdrojov Európskej únie v programe Erasmus +.
Cieľom projektu RURALYOUTH je podporiť vzdelávanie mládeže v oblasti cestovného ruchu, turizmu a podnikania vo vidieckych oblastiach, so zameraním na podporu udržateľného rozvoja vidieka a zvýšenia zamestnanosti vo vidieckych oblastiach. Strategické partnersto je založené na interdisciplinárnom k problematike podnikateľského vzdelávania v perspektíve vidieckeho cestovného ruchu. Partnermi projektu pod vedením koordinátora, ktorým je Univerzita Eskisehir Osmangazi (Turecko), sú: Univerzita Vytautas Magnus (Litva), Slovenská technická univerzita v Bratislave (Slovensko), Varminsko-Mazurská univerzita v Olsztyne (Poľsko), Eskisehir Metropolitná municipalita (Turecko) a ProEduca z.s. (Česká Republika).
KICK OF MEETING
Kick of meeting projektu bol organizovaný dňa 6. decembra 2021 vzhľadom na protipandemické opatrenia online formou. Partneri diskutovali o celkovej stratégii projektu I o jednotlivých dielčích aktivitách.
V priebehu roku partneri pracovali na vytváraní edukačných materiálov Ruralpedia a Investpedia, ako aj výučbových modulov, ktoré spoločne konzultovali prostredníctvom online stretnutí.
MEDZINÁRODNÉ STRETNUTIE 23.-24. novembra 2021 v Kaunase, Litva
V dňoch 23. – 24. novembra sa podarilo uskutočniť prvé medzinárodné stretnutie partnerov na pôde Vytautas Magnus Univerzity v Kaunase (Litva), ktoré organizovali doc. Rasa Pranskūnienė z Fakulty rozvoja biohospodárstva spolu s Daivou Bukšnienė, riaditeľkou Centra kultúry v Lukšiai, okrese Šakiai. Stretnutie bolo organizované nielen ako osobné stretnutie, ale aj ako online stretnutie. Stretnutia sa zúčastnili zástupcovia 6 partnerov projektu. Počas stretnutia partneri prezentovali svoje inštitucionálne výsledky a diskutovali o prebiehajúcich projektových aktivitách a pripravovanom školiacom programe, ako aj pracovali na pláne budúcich projektových aktivít.
VÝSTAVA PRÁC - URBAN DESIGN AWARD 2021
Výstavu prác Urban Design Award 2021 si môžete pozrieť v priestoroch respíria Ústavu urbanizmu a územného plánovania FAD STU v Bratislave.
Medzinárodný študentský workshop LE:NOTRE
V dňoch 17-24 Októbra 2019 náš ústav hostil medzinárodný workshop organizovaný inštitútom LE:NOTRE. Workshopu sa zúčastnili študenti a pedagógovia zo zahraničných univerzít, ako aj naši Erasmus študenti. Cieľom workshopu bolo predovšetkým oboznámenie sa s územím pozdĺž bývalej "železnej opony", ktoré je predmetom medzinárodnej študentskej súťaže "Cross Border Landscapes". Študenti v rámci workshopu absolvovali exkurziu a následne v priestoroch FA STU v Bratislave, ÚUÚP spracovávali prieskumy a rozbory a pracovali na ideách a prvotnej koncepcií ich návrhu. Workshop vyvrcholil prezentáciou študentských prác, pričom program sa uzavrel spoločnou večerou.
Organizačný a vedecký výbor workshopu za FA STU v Bratislave, ÚUÚP:
Ing. arch. Katarína Kristianová, PhD. (hlavný organizátor)
doc. Ing. arch. Viera Joklová, PhD. (exkurzia, konzultácie)
Ing. arch. Karol Görner, PhD. (exkurzia, konzultácie, prednáška, fotodokumentácia, organizačné zabezpečenie)
Ing. arch. Lucia štefancová, PhD. (exkurzia, konzultácie)
Cena profesora E. Hrušku
Porota súťaže o Cenu prof. Emanuela Hrušku za najlepšiu seminárnu a ateliérovú prácu študentov Fakulty architektúry STU v Bratislave za akademický rok 2018/2019.
dátum zasadnutia: 06. 06. 2019
miesto konania: miestnosť č. 233, Fakulta architektúry STU, Nám. Slobody 19, Bratislava.
Zloženie komisie:
Doc. Ing. arch. Daniela Gažová, PhD.
Ing. arch. Michaela Kozáková, PhD.
Ing. arch. Ján Komrska, CSc.
Ing. arch. Peter Stec, PhD.
Ing. arch. Vladimír Hrdý
Ing. arch. Juraj Benetin
Tajomníčka:
Doc. Ing. arch. Silvia Bašová, PhD.
Zápisnica zo zasadnutia poroty súťaže o Cenu prof. Emanuela Hrušku za najlepšiu seminárnu a ateliérovú prácu študentov Fakulty architektúry STU v Bratislave za akademický rok 2018/2019. Dátum zasadnutia: 06. 06. 2019
miesto konania: miestnosť č. 233, Fakulta architektúry STU, Nám. Slobody 19, Bratislava.
Zasadnutie poroty otvoril vedúci Ústavu urbanizmu a územného plánovania Fakulty architektúry Prof. Ing. arch. Bohumil Kováč, PhD. a zástupkyňa vedúceho Doc. Ing. arch. Alžbeta Sopirová, PhD. privítaním členov poroty a oboznámením o rozmanitosti prihlásených prác, o témach zadaní.
Po oboznámení o štatúte ceny tajomníčkou Doc. Ing. arch. Silviou Bašovou, PhD. si členovia poroty navrhli a zvolili za predsedu poroty Ing. arch. Vladimíra Hrdého. Tajomníčka súťaže predložila porote zoznam prihlásených prác s menami študentov a témami prác uchádzajúcich sa o Cenu prof. Emanuela Hrušku. Z 29 prihlásených prác sa súťaže reálne zúčastnilo 29 prác.
Porota sa uzniesla na hodnotení prác v dvoch kolách. Porota posudzovala práce najprv individuálne s predpokladom postupu nominácie najlepších prác do druhého kola. Potom pristúpila postupne spoločnej diskusií a vyhodnoteniu prác ktoré postúpili do druhého kola. Vyhodnotila najlepšie práce z hlavných tematických okruhov predovšetkým z hľadiska:
*ideovo – filozofického prístupu
*kompozičných kvalít,
*funkčno-prevádzkových kvalít
*z hľadiska zvládnutia vytvárania identity mestského alebo vidieckeho priestoru
*z hľadiska grafického podania.
Porota ocenila tip zadania s tematikou transformácie zóny Bratislava – Dimitrovka, Bratislava Nové Lido a Expo – Bratislava, k malým ateliérom upozornila porota na pomerne jednoduché zadanie v obytnej zóne Miláno, Taliansko; a na zložitosť zadania Bratislava – Ružinov. Na zadaniach piatackého ateliéru pri transformácií bývalej industriálnej zóny porota kladne hodnotila vyrovnanú vysokú kvalitu všetkých predložených prác, výsledne vybrala na Cenu Prof. Hrušku prácu Bc. Tomáša Kadáka a Bc. Mateja Megu, ktorí preukázali komplexné riešenie územia s kompozičnou kvalitou, hodnotným verejným priestorom a uplatneným systémom zelene do celého územia. V piatackých zadaniach Expo – Bratislava porota vybrala na Odmenu Prof. Hrušku prácu Bc. Eduarda Krištofa a Bc. Patrika Krásneho pre invenčnosť, odvážne riešenie a výtvarný prejav vo výkresoch i na modeli. Ďalšiu Odmenu získala práca v tretiackom ateliéri Bratislava Petržalka – Nové Lido, od Lujzy Hostačnej a Márie Horváthovej s tematikou integrácie malého obytného súboru a verejného priestoru a rozvojovej zóny na Novom Lide.
Cena prof. Emanuela Hrušku
Transformácia areálu Dimitrovka, Bratislava
Ateliér I. – urbanistická tvorba, 5. ročník
Bc. Tomáš Kadák a Bc. Matej Mega FA STU, 2018/19
Pedagóg: Doc. Ing. arch. Alžbeta Sopirová, PhD.
Odmena
Bratislava – EXPO – Bratislava
Ateliér I. – urbanistická tvorba, 5. ročník
Bc. Eduard Krištof a Bc. Patrik Krásny, FA STU, 2018/19
Pedagóg: Ing. arch. Katarína Fejo, PhD., Ing. arch. Tomáš Hanáček, PhD.
Odmena
Bratislava Petržalka – Nové Lido
Ateliér V, 3.ročník
Lujza Hostačná, Mária Horváthová, FA STU, 2018/19
Pedagóg: Ing. arch. Katarína Fejo, PhD.
Celkové hodnotenie poroty, závery:
Porota konštatovala pestrosť tém i náročnosť zadaní prihlásených prác urbanistických projektov. Porota odporúča venovať sa naďalej aktuálnym urbánnym témam a podporovať mladé talenty na fakulte, podporovať zadania s komplexnosťou kontextu na mesto.
V Bratislave, 06.06. 2019
zapísala: Doc. Ing. arch. Silvia Bašová, PhD.
URBAN WALK Podmostie- Sumár podnetov
Interaktívna plánovacia prechádzka URBAN WALK sa konala 15.9.2018 vo verejnom priestore podmostia mosta SNP v Bratislave. Sumár podnetov verejnosti je doplnený o pripomienky odborníkov, ktorí sa k téme vyjadrili v rámci panelovej diskusie URBAN TALK. Viac informácií na doleuvedenom linku:
https://issuu.com/vh01/docs/urban_walk_bro__ra
Vízie mladých urbanistov pre Záhorskú Bystricu
Pozývame Vás na výstavu študentských ateliérových prác Ústavu urbanizmu a územného plánovania, ktoré riešili atraktívne územia zázemí Bratislavy v mestskej časti Záhorská Bystrica - lokalitu „Ivance“ a „Ulicu Československých tankistov“. Práce prinášajú podnety na urbanisticko-architektonickú riešenie obytnej zóny vo vidieckom prostredí a revitalizáciu verejného priestoru s cieľom zachovania identity miesta.
Vernisáž výstavy sa uskutočnila dňa 27.06.2018 o 17,00 hod. v Spoločenskom dome Záhorská Bystrica. Výstava bude verejnosti prístupná od 27.06. 2018 do 03.09. 2018.
Otvorenie výstavy študentských prác pre lokality Ivance a Ulicu Československých tankistov v rámci spolupráce Ústavu urbanizmu a územného plánovania FA STU s MČ Záhorská Bystrica
Významné životné jubileum prof. Trnkusa
V týchto dňoch oslávil významné životné jubileum významný predstaviteľ slovenskej urbanistickej školy
prof. Ing. arch. Filip Trnkus, CSc.
Štúdium architektúry absolvoval v r.1962 na SvF SVŠT v Bratislave v odbore architektúra. V roku 1975 obhájením práce „Podiel pešieho pohybu v novej štruktúre mestského organizmu“ sa stal kandidátom technických vied (CSc.), v roku 1980 habilitoval prácou „Základné výtvarno-kompozičné aspekty tvorby obytného súboru“. V roku 1993 mu bol udelený titul profesora v odbore urbanizmus. V téme inauguračnej prednášky „Príspevok k teórii výtvarno-kompozičných vzťahov urbanisticko-architektonického súboru“ zužitkoval svoje rozsiahle vedecko-výskumné, teoretické ale aj umelecko-tvorivé skúsenosti. V rokoch 1990-95 bol prorektorom STU, 1994–2003 bol vedúcim Katedry urbanisticko-architektonických súborov. Je autorom alebo spoluautorom množstva urbanistických štúdií a súťažných návrhov. Spolu s kolegami J. Kavanom a T. Alexym vytvorili úspešný team v pedagogickej, vedeckej a tvorivej oblasti. Boli úspešní v medzinárodných (1967 Petržalka - ex aequo 3.cena najvyššia; 1971 Viedeň južné mesto 2.cena) a domácich urbanistických súťažiach (1966 centrum Ostrava-Poruba; 1978 centrum Bratislavy 2.cena najvyššia). S J. Antalom vyhral v r. 1974 súťaž Trnava-Hlboká, ktorá bola podľa víťazného súťažného návrhu a neskoršieho podrobného územného projektu aj realizovaná. Významné od tejto tvorivej skupiny sú návrhy verejných priestorov pre St. Ľubovňu a R. Sobotu ako aj súbor štúdií venovaných rozvoju vnútornej štruktúry Bratislavy, štúdie pre Petržalku, Olympijské centrum Poprad pre kandidatúru na ZOH. Vedecko-výskumnú činnosť venoval najmä otázkam urbanistickej kompozície a v tejto problematike urbanistickej nadväzoval na dielo Emanuela Hrušku. Známe sú skriptá „Urbanistická tvorba - metodické a grafické postupy ateliérovej práce“ a učebnica „Urbanistický priestor-grafické spôsoby zobrazovania“, ktoré vydal s J. Kavanom. Príspevkom do urbanistickej teórie formovania urbanistických štruktúr sú práce „Základné artefakty priestorovej štruktúry mesta“ a „Urbanistické hľadiská formovania obrazu vnútorného mesta“. Za urbanistickú tvorbu je spolunositeľom Ceny D. Jurkoviča (1973), jeho pedagogická, vedecká a riadiaca práca boli ocenené medailami SVŠT a STU.
K jubileu blahoželá Ústav urbanizmu a územného plánovania FA STU a želá do ďalších rokov veľa zdravia a tvorivý elán.
Antal,J., Trnkus,F.: Trnava Hlboká, urbanisticko-architektonická súťaž, 1. cena, 1974, foto zo Št. archívu Trnava
HRAna Bratislavy
V priebehu uplynulých Dní architektúry a dizajnu DAAD 2017 figurovala na Primaciálnom námestí inštalácia HRAna Bratislavy, ktorú pripravili pedagógovia FA STU v Bratislave.
Hrana Bratislavy je pomyselná simulácia kontúry budúceho Viacdimenzionálneho modelu Bratislavy /VMBA / v mierke 1:1000. Primárny význam poukazuje na nové originálne poznatky, metódy a postupy tvorby, overovania a prezentácie architektúry s cieľom vyvinúť nový, autentický a inovatívny 3D model Bratislavy. Viacdimezionálny model bude využívaný na preverovanie prípadových štúdií v urbanizme a ako nástroj neformálneho vzdelávania. Súčasne bude slúžiť ako inovatívny nástroj na podporu urbanistických koncepcií a overovanie prípadových štúdií v rámci výskumu na Fakulte architektúry STU. Perspektívne môže byť model využívaný ako podpora pre vyhlasovateľov urbanisticko-architektonických súťaží v Bratislave. Viacdimenzionálny model Bratislavy umožní interaktívnu časopriestorovú tvorbu, overenie a prezentáciu so širším časovým záberom hlavného mesta SR v súčasnosti, minulosti a budúcnosti pre edukačné a kultúrne účely. Sekundárny význam inštalácie pozostáva vo vytvorení atypického mestského mobiliáru umiesteného na Primaciálnom námestí v Bratislave.
Kto bude model realizovať?
autori myšlienky: K. Boháčová, T. Hanáček, V. Hain, M. Ganobjak
spolupráca: V. Zajíček, R. Hajtmánek, T. Tholt, I. Mečiar
Architekti, ktorí popri svojej architektonickej praxi pôsobia ako odborní asistenti na Fakulte Architektúry STU v Bratislave, kde sa venujú pedagogike a výskumu v oblasti urbanizmu, teórie a obnovy pamiatok a inovácií konštrukcií v architektúre.
Ako je možné sa do iniciatívy zapojiť ?
Ak vás myšlienka vytvorenia Viacdimenzionálneho modelu Bratislavy zaujala a máte zaujímavé podnety, kontaktujte nás na adrese:
Slovenská Technická Univerzita
Fakulta architektúry
Ústav urbanizmu a úze
mného plánovania
Námestie slobody 19, Bratislava
www.fa.stuba.sk
katarina.bohacova@stuba.sk, hanacek.tomas@gmail.com
Nová tvár „Miletičky“
Pozývame Vás na výstavu študentských ateliérových prác Ústavu urbanizmu a územného plánovania, ktoré riešili atraktívnu lokalitu v širšom centre Bratislavy - územie Miletičova-Záhradnícka v mestskej časti Ružinov. Práce prinášajú ideové podnety na urbanisticko-architektonickú koncepciu využitia centrálneho priestoru dnešného trhoviska, ktoré dopĺňajú o nové kultúrno-spoločenské funkcie. Tým trhovisko v novej kvalite pretrváva ako genius loci nielen v danej štvrti, ale má potenciál stať sa celomestsky vyhľadávanou funkciou.
Vernisáž výstavy sa uskutoční dňa 20.06.2017 o 17,00 hod. v Dome kultúry Ružinov.
Galéria študentských prác FA STU
Človek, stavba a územné plánovanie v diele Emanuela Hrušku
Úvod
Rok 2016 je jubilejným rokom 110. výročia narodenia nestora československého urbanizmu, prof. Dr. Ing. arch. akad. arch. Emanuela Hrušku, DrSc. V jeho diele a osobe sa spájajú všetky základné pojmy konferencie. E. Hruška bol nielen medzinárodne uznávaný odborník, ale aj výnimočná spoločenská a ľudská autorita. Človek a humanita, ľudské merítko, vzťah k histórii, boli dôležité v jeho odbornej , pedagogickej a vedeckej činnosti.
V urbanizme a územnom plánovaní videl dôležitý a demokratický nástroj na usmerňovanie rozvoja sídiel. Za dôležité považoval kompozičné a estetické otázky miest a krajiny, ktoré v vnímal v ich výtvarnosti. Dokladom toho je jedinečný rukopis súboru jeho kresieb a škíc. Priestor vnímal v jeho jednote a sám sa preto zaoberal otázkami urbanizmu od globálnych mierok až po detail. Detailom ale nevnímal detail urbanistický, ale na konci bola architektúra. Vnímal mesto od celku k stavbe a súčasne naopak. Vzájomne sa determinujúci vzťah stavby a okolia predpokladá znalosti o vnútornom „chovaní“ sa architektúry. Toto poznanie u Hrušku dokumentujú jeho architektonické diela, najmä z obdobia funkcionalizmu (vily, súťažný návrh na ČND v Brne). Založil svoju vlastnú urbanistickú školu, charakteristickú spojením architektúry a urbanizmu. V pamäti je prof. Hruška vnímaný ako urbanista. Málo sa však vie, že témami v jeho ateliéroch boli aj architektonické zadania – hotely, obchodné domy, bytové budovy. Ich architektonická koncepcia je však vždy vnímaná v urbanistickom kontexte.
To nás v roku 2002 pri diskusii o nových študijných odboroch v SR opodstatňovalo zachovať spojenie architektúry a urbanizmu pod jedným odborom. Jeho rozsah odbornej a tvorivej činnosti bol tak široký, že jeho pokračovatelia sa špecializovali už len na niektorý segment - kompozíciu, regionálne, sídelné a zonálne štruktúry, krajinu.
Na FA STU v Bratislave si jeho osobnosť každý rok pripomíname organizovaním súťaže o Cenu prof. Hrušku za najlepšiu ateliérovú urbanistickú tvorbu.
Emanuel Hruška v 3 dimenziách
J. Hýzler (2006) charakterizuje zrod odobnosti prof. Hrušku a jeho príklonu k urbanizmu takto :
„Zde (obdobie nástupu funkcionalizmu…pozn. autorov) je patrně nutno hledat počátky velkého životního zaujetí prof. Hrušky podílet se na velkém snu této meziválečné doby, hygienicky, esteticky a funkčně dokonalém velkoměstě, jehož realizaci by umožňovaly právě velkorysé konstrukce zmíněných nových technologií, které by v dosavadním vývoji architektury nenašly obdoby. Touto vývojovou katarzí vyvstala úloha generovat zcela nové úkoly stavebně-technické civilizace v oblasti techniky urbanismu a zvláště nového typu bydlení, která tolik zaměstnávala meziválečnou generaci avantgardních architektů. Tehdy již vědecky výtečně připravený profesor Hruška přispěl svou bohatou tvůrčí invencí k povznesení tehdejší československé meziválečné moderní architektury a teorie urbanismu na světovou špičku vývoje”.
Profesor Peter Gál (2016) charakterizuje svojho učiteľa takto :
„Profesor Hruška zaujal od prvého stretnutia nevšednou charizmou svetaznalého odborníka s vyhranenými názormi na všetky preberané témy. Na prednášky chodil s miernym meškaním a hneď sa ujal slova, pričom som ho nikdy nevidel používať nejaké písomné podklady. Hovoril plynulo, občas použil spomínanú tabuľu, na ktorej kultivovanou čiarou dopĺňal verbálny prejav. Niektoré pasáže prednášok pôsobili veľmi koncepčne, s jasne podanou teoretickou líniou, iné boli zase zmesou mozaikovite radených spomienok na konkrétne urbanistické priestory či javy v nich prebiehajúce. Výsledný dojem bol veľmi presvedčivý a domnievam sa, že všetci účastníci uvedených stretnutí mali dojem, že získali nové a potrebné poznatky. Bolo nesporné, že k nám hovorí človek s mimoriadnym odborným rozhľadom, schopný interpretovať svoje poznatky a skúsenosti.“
Emanuel Hruška ČLOVEK
Osobnosť Emanuela Hrušku (obr.1) je jednou z mála komplexných osobností, ktorá zanechala významné architektonické návrhy a realizácie a v podobe urbanistických štúdií a územných plánov množstvo urbanistických diel. Najmä jeho urbanistická tvorba stavia na jeho priekopníckom teoretikom diele, ktoré tlmočil ďalším generáciám architektov aj ako významný vysokoškolský pedagóg. Tento široký profil zdobil aj iné osobnosti domácej scény tej doby – P. Janáka, J. Gočára, B. Fuchsa, Fr. Gahuru a ďalších. Hruška a tieto osobnosti len potvrdili opodstatnenie a význam spojenia urbanistickej a architektonickej tvorby v profile architekta – urbanistu. Od ostatných sa však Hruška líši najmä poňatím a rozsahom urbanistického diela. To obsahuje všetky urbanistické dimenzie od kontinentálnej cez regionálnu až po sídelnú a zonálnu vrátane krajiny, dopravy a výtvarných otázok.
Pri príležitosti 110. výročia jeho narodenia E. Hrušku (31.01.1906 v Prahe) je namieste pripomenúť si jeho dielo v kontexte so súčasnými aktuálnymi problémami urbanizmu a územného plánovania vrátane niektorých nových poznatkov z jeho vedecko-výskumnej a pedagogickej činnosti ako aj urbanistickej a architektonickej tvorby. Názov konferencie „Človek, stavba a územné plánovanie“ je výzvou charakterizovať osobnosť E. Hrušku práve z týchto pozícií - ako človeka a osobnosť, ako architekta a ako urbanistu a územného plánovača. Osobnosť a dielo E. Hrušku ešte neboli predmetom vedeckého skúmania. Dielo E. Hrušku nebolo doteraz podrobené vedeckej analýze ani zhodnoteniu jeho vízií s realitou súčasnosti. Cieľom tejto štúdie je načrtnúť námety pre takéto vedecké zhodnotenie Hruškovej tvorby. Okrem práce s literatúrou príspevok vznikal použitím teoreticko-logických vedeckých metód, zberom dát v archívoch a konzultáciami s architektmi, ktorí sú jeho nasledovníkmi, či študentmi. Očakávaným prínosom tejto štúdie je hľadanie nových súvislostí v rôznorodej tvorbe E. Hrušku s vedeckým posúdením jeho vízie architekta/urbanistu s dnešnou realitou.
Výpočet jeho diela je rozsiahly a svedčí a jeho základnej povahovej vlastnosti – nesmiernej pracovitosti a systematickosti. Hrušku sprevádza povesť priateľského, ale odborne náročného človeka. Svedčia o tom spomienky niektorých pamätníkov. P. Kardoš, vedecký pracovník a docent na FA STU, ho na akademickej pôde charakterizoval: „Študenti a kolegovia si ho pamätajú ako jemného, láskavého človeka veľkej vnútornej vitality“ (Kardoš, 2011). Podobne sa o ňom vyjadrovali aj jeho neskorší nasledovníci profesori T. Alexy, J. Kavan, F. Trnkus a P. Gál. R.Šteis (profesor v odbore urbanizmu a vedúci Katedry urbanizmu a územného plánovania 1974-1985, školiteľ spoluautora článku BK) ho svojim ašpirantom vykreslil aj ako človeka nesmierne skromného a priblížil niektoré zaujímavé detaily. Mnohé jeho teoretické práce, učebné texty ale aj koncepčné škice vznikli vo vlaku, keďže v týždni často krát cestoval medzi Prahou a Bratislavou. V tomto špecifickom prostredí metódou „nožníc a lepidla“ vznikali z rôznych jeho autorských zdrojov najmä graficky bohaté učebné pomôcky (napr. skriptá Urbanistická kompozícia I,II, 1957). Výsledkom tejto jeho pracovnej metódy je fakt, že v jeho rôznych dielach sa niekedy opakujú tie isté obrázky, ale vždy ich komentuje z iných súvislostí.
Svoju prirodzenú ľudskú ale aj odbornú autoritu uplatňoval aj vo vedúcich funkciách – bol dekanom FAPS V Bratislave (1953-55), vedúcim Ústavu stavby miest (1948-62) predtým plánovacieho odboru Zemského studijního a plánovacího ústavu v Brne (1945-48), kariéru začal ako tajomník Ústavu stavby měst na Masarykovej akadémii (1931). Na katedre urbaniszmu a územného plánovania pôsobil konzultačne až do konca života (obr.2).
Jeho osobné povahové vlastnosti sa premietli aj do jeho tvorby, v ktorej berie na prvom mieste zreteľ na človeka. Hľadiská formovania priestoru, samozrejme pri rešpektovaní dobových estetických kritérií, podriaďuje merítku a potrebám človeka. Tento humanistický princíp je zrejmý najmä z formulovania zákonitostí urbanistickej kompozície, kde komentuje vzťahy v priestore tak z koncepčného nadhľadu a súčasne z ľudského horizontu. Potrebu súbežného videnia z rôznych horizontov vštepoval aj svojim študentom a kolegom pedagógom. V tom spočíva náročnosť a jedinečnosť profesie architekta - urbanistu. Potrebu vnímania priestoru z ľudského horizontu považuje za základnú súčasť každej urbanistickej koncepcie. Preto v jeho urbanistickom diele ale aj v požiadavkách na študentské práce ktoré viedol mali významné miesto perspektívy. Manuálnymi konštrukciami perspektívneho zobrazenia si vtedajší autori, na rozdiel od mnohých dnešných ktorým tieto vizualizácie generujú počítače, nielen overovali, ale aj osvojovali zákonitosti perspektívneho vnímania priestoru a jeho zákonitostí. U Hrušku to bola aj mimoriadne výstižná expresívna kresba, ktorou dokázal tlmočiť svoje koncepčné úvahy alebo zážitky z ciest po svete (obr.č.3). Tie sú dokladom jeho umeleckej duše a umeleckého talentu. Hruška dôležitosť kresby v profile architekta proklamoval aj výberom svojich asistentov, z ktorých architektonická kresba priestoru dominovala najmä u M. Kodoňa (docenta v odbore urbanizmus na SVŠT, jedného z prvých asistentov E. Hrušku, zakladateľa školy krajinnej architektúry na Slovensku). Jedna z posledných publikácií „K tvorbe urbanistického prostredia“ (Hruška,1985) predstavuje súbor jeho kresieb a je učebnicou pre kresebné vyjadrenie urbanistickej koncepcie, priestoru ako aj teoretických otázok. Jeden z najdôležitejších odkazov Hrušku pre urbanistickú vedu je, že aj veda v odbore architektúra a urbanizmus môže (pozn. autorov: má...) ako vyjadrovací prostriedok využívať aj kresbu. Platí to najmä dnes, keď u väčšiny doktorandov tvorí dizertačnú práca prevažne text a ak sú použité obrázky, zväčša nemajú autorskú povahu.
Hruškova škola stojí na sile úvodnej myšlienky, kde urbanistickú koncepciu formuje a graficky vyjadruje v jej abstrahujúcej jednoduchosti. Tieto vlastnosti majú najmä jeho škice z regionálnej urbanistickej dimenzie (obr.5).
Rešpektovaním histórie a kultúrneho architektonického dedičstva a sídiel si ctí výsledky človeka z rôznych kultúrno-spoločenských období. Potrebu poznania histórie a spoločenských súvislostí ako jedného z východísk pre tvorivú činnosť zdôrazňujú jeho teoretické spisy z oblasti dejín urbanizmu (Hruška, 1961). Jeho angažovaný záujem o históriu bol korunovaný vymenovaním za podpredsedu Ústrednej komisie štátnej pamiatkovej starostlivosti pri Ministerstve kultúry ČSR (1958, v 1962 sa stal predsedom komisie). V roku 1971 sa stal predsedom Československého národného komitétu medzinárodnej rady pre pamiatky a sídla ICOMOS. Z týchto pozícií (spolu s ďalšími odborníkmi – prof. A. Piffl, E. Belluš, J. Alexy a i.) sa zapojil do diskusií o zachovaní bratislavského hradu a podhradia. Z dnešného stavu je zrejmé, že toto úsilie prinieslo úspech v otázke rekonštrukcie hradu ale už nie v zachovaní štruktúry podhradia.
Emanuel Hruška URBANISTA - tvorba a teória
V oblasti urbanizmu a urbanistickej tvorby Hruška obsiahol všetky urbanistické dimenzie.
Zaoberal sa úvahami o celosvetových a kontinentálnych systémoch osídlenia na úrovni, ako ich porovnateľne vyjadril neskôr aj C.A. Doxiadis vo svojom diele Ekistics (1969). Hruška, ktorý bol tiež členom Ekistickej spoločnosti v Aténach (1967), sa tejto architektom vzdialenej dimenzii venoval z dôvodu, že si uvedomoval jednotu priestoru a systémové väzby, ktoré navzájom vytvárajú jednotlivé dimenzie a ich prvky. Tieto úvahy mu umožnili vyslovovať prognózy pre nižšie stupne štruktúr osídlenia. Hruška pritom vnímal určujúci vplyv sociálno-ekonomických, politických a prírodných podmienok na formovanie sídiel a osídlenia. Z dnešného pohľadu vyznieva snáď kriticky, keď vyzdvihuje prednosti socialistického plánovania pred kapitalistickým. Ak podrobíme tieto postoje objektívnej analýze, Hruška v skutočnosti vnímal výhody autoritatívneho riadenia a rozhodovania o území nie z politického presvedčenia, ale z dôvodu, že v takom prístupe videl väčšiu garanciu na presadenie odborných hľadísk a verejných záujmov. Na západe (Hruška mal možnosť často cestovať) sa totiž začali v trhom systéme, ktorému sa podriadilo aj územné plánovanie, vyskytovať niektoré javy, napr. dezurbanizácia a vznik suburbií. Podriaďoval ich tvrdej kritike ako dôsledok politického zriadenia, ktoré územie premenilo na ekonomickú kategóriu. Paradoxne ide o javy, ktoré o 40 rokov neskôr našli aj našu spoločnosť nepripravenú (po roku 1989).
Úvahy o kontinentálnej dimenzii osídlenia vytvorili okrajové rámce pre jeho úvahy o možnostiach rozvoja štruktúry osídlenia na úrovni štátu. Už v roku 1934 predstavil náčrt makrofunkčného zónovania Čiech (Hruška,1934, str.12,50). Urbanizačné pásy severných a stredných Čiech sú oddelené prírodnými systémami a poľnohospodárskym zázemím pre urbanizované územia. Predstavil aj návrh koncepcie rozvoja cestnej siete na úrovni štátu. Hlavnú komunikačnú pozdĺžnu os tvorí diaľnica vedená stredom republiky v spojení Ústí n. Labem – Praha – Brno – Zlín – Trenčín – Žilina – Poprad – Prešov – Košice – Mukačevo. Priečne osi spájajú sídla ktoré neležia na hlavnej strednej osi (Hruška, 1934, str.40). Podobnú úvahu neskôr vyslovil v r. 1936 aj J. A. Baťa vo svojej publikácii „Budujme stát pro 40 000 000 lidí“. Podmienkam formovania regiónov na Slovensku sa Hruška venoval v zborníku konferencie o cieľoch a metodike rajónového plánovania. Svoje úvahy o prírodných a spoločensko-ekonomických podmienkach a determinantoch rozvoja sídelných regiónov a usporiadania krajiny zhrnul Hruška v práci „Zwischen Stadtmitte und Stadtregion“ (Hruška, 1955). Tu naznačil postupný prechod od koncentrácií do mestských regiónov až do pásmových sídelných štruktúr (obr.4).
V tom čase podobné myšlienky o prechode bodových schém štruktúr osídlenia cez pásové po sieťové vyslovil pre Poľsko B. Malisz. Na rozdiel od rovinatej konfigurácie územia Poľska však Hruška zohľadnil aj determináciu orografickými pomermi, čím každý región mal svoje špecifiká s možnosťou zachovania svojej priestorovej a aj kultúrnej identity (obr. 5 vľavo). Týmito prácami sa Hruška stal ideovým predchodcom projektov urbanizácie (PU SSR, Urbion Bratislava 1974, PU ČSR, Terplan Praha). V ČR na tieto Hruškove teórie nadviazali V. Matoušek a J. Gřegorčík. Zo Slovenských autorov na jeho myšlienky formovania štruktúry osídlenia nadviazali neskôr R. Šteis v práci „Sídelné štruktúry“ (1978) a B. Kováč dizertačnou prácou „Regionálne štruktúry“ (1981), ktoré sa stali aj podkladmi pre aktualizáciu uvedených projektov urbanizácie.
V regionálnej dimenzii sú dôležité najmä jeho koncepčné úvahy o rozvoji pražského a bratislavského regiónu. Rozvoj veľkých miest jednoznačne vnímal vo forme aglomerácie. Víziami rozvoja pražského priestoru sa zaoberal už na začiatku 30-tych rokov, keď sa zúčastnil súťaže na dopravnú koncepciu Prahy. Ako uvádza J. Hrůza (2011), Hruška bol „jediným účastníkom súťaže, ktorý si uvedomoval regionálne súvislosti“. Je možné, že k týmto úvahám ho priviedli ideové návrhy na riešenie „veľkej Prahy“ ako hlavného mesta novej Československej republiky po r. 1918 od M. Urbana a V. Zákrejsa (Paralená Praha, 1922). Mladého budúceho študenta architektúry mohla k regionálnym úvahám (čo býva pre architektov okrajová záležitosť) naviesť aj prednáška R. Unwina v r. 1923 v Prahe o satelitných záhradných mestách ako aj prednášky L. Corbusiera, Loosa, Gropiusa, Berlageho, Ouda, Veldeho a i.,ktoré organizoval SVU Mánes, Devětsil a Kluby architektů Prahy a Brna v r. 1924-25. K záhradným mestám však neskôr zaujal aj kritický postoj z hľadiska sociálneho, keď tvrdil, že „výsledky sú iné než sa očakávalo – neposlúžili robotníctvu, ale malej buržoázii“ (Hruška, 1955, str.9).
Jedna z prvých Hruškových ideí pražského regiónu je prezentovaná v publikácii „Dopravní síť v krajinném řešení“ (Hruška, 1934, str. 38). Náčrty rozvoja pražského regiónu a rozvoja mesta tu predstavil v súvislosti s dopravou. Navrhuje radiálny systém s okruhom okolo Prahy. Okruh založil pre potreby zabezpečenia „výrobných spojov“ v regióne. Zrejme pod vplyvom aténskej charty naznačuje funkčné zónovanie krajiny vo forme pásov. Podrobnejšiu štruktúru pražského regiónu vyjadril v škici v r. 1948 (obr.5 vpravo).
Okolo jadra regiónu rozvíja funkčné zóny priemyslovej a poľnohospodárskej výroby, sídlenia a rekreácie. Ťažisko regiónu tvorí kompaktné jadro mesta, kde počet obyvateľov obmedzuje na 800 000. Ostatných obyvateľov navrhuje „odvést z města“. K tomu vytvára podmienky v oblasti sídlišk vo väzbe na výrobu po obvode Prahy. V roku 1970 Hruška načrtol dve varianty pražského mestského regiónu - radiálny (Fingerplan) a okružný (Ringplan). Radiálny, ktorá má 13 „prstov“ o dĺžke 20-25km, je založený na rozvoji urbanizácie pozdĺž prístupových cestných a železničných komunikácií. Ringplan je v podstate systém satelitov spojených po obvode regiónu okružnou komunikáciou.
Polohu Bratislavy vníma v jej väzbách najmä na Viedeň. V štúdii Makroregión Bratislava (obr.6) naznačuje výhľad rozvoja osídlenia v bipolárnom regióne Viedeň – Bratislava. Pásy osídlenia využívajú vhodnú orientáciu svahov Malých Krapát a alpského predhoria. Priestor medzi Viedňou a Bratislavou vypĺňa „podunajské výrobné pásmo“. Letisko makroregiónu presúva na moravské pole k Deutsch Wagramu.
Úvaha výroby vo väzbe na priestor rieky by dnes narazila na prirodzený odpor, keď tento priestor má významnú ekologickú funkciu. Pozoruhodný je malý detail tejto štúdie – umiestnenie prístavu v priestore sútoku Moravy a Dunaja (Devínska Nová Ves). Tieto úvahy boli aktuálne aj v súvislosti s umiestnením automobilky (Bratislavské automobilové závody, dnes VW). Táto štúdia je víziou k roku 2010. Ak si uvedomíme, že ju Hruška vyslovil v čase železnej opony, je úvaha o otvorenom priestore nadčasová a na tú dobu smelá. Z tejto štúdie je zrejmá Hruškova viera v objektívne zákonitosti formovania sídelných štruktúr, kde rozhodujúce sú prírodné a polohové predpoklady. Neziderské jazero (Neusiedler See), ku ktorému smerujú šípky zo sídelných pólov, je dnes rekreačným zázemím nielen Viedne, ale aj Bratislavy a maďarského pohraničia. Takto apoliticky formulovaný otvorený región je v protiklade s častými proklamáciami E. Hrušku, v ktorých vyzdvihuje prednosti socialistického zriadenia postaveného na báze marxizmu-leninizmu. Takéto proklamácie, najmä v textoch z 50-tych a 60-tych rokov, boli určite účelové, aby ich prostredníctvom bola uspokojená cenzúra. V štúdii je väčšia pozornosť venovaná bratislavskému regiónu. V bipolárnej situácii makroregiónu je priestor až po Trnavu označený pojmom „mikroregión“. Dnes je pojem mikroregión používaný v úplne iných dimenziách, keď sa vzťahuje skôr na rurálne štruktúry osídlenia v spojitosti s krajinou. Vo vymedzení bratislavského regiónu Hruška vymedzil tri pásma v porovnateľnej teoretickej schéme O. Boustedta. Rozvoj osídlenia vidí najmä v priestore malokarpatského sídelného pásu. Táto vízia sa postupne napĺňa aj v súčasných územných plánoch bratislavského regiónu. Táto a ďalšie podobné štúdie vyzdvihujú Hrušku medzi protagonistov európskej urbanistickej integrácie.
V zošite Urbanismus a územní plánovaní (1948) Hruška naznačuje koncepčné vízie aj pre Ostravsko (spolu s J. Mrkosom a B. Fuchsom) a Zlínsko (spolu s Fuchsom a A. Neumannom). V problematike dolnomoravského úvalu vyjadrujú autori „ideální rozložení sídlišť a továren“, a to na princípe pásovo-pásmovej štruktúry (obr.7). V tejto štúdii vyjadril Hruška svoj príklon k funkčnému zónovaniu pásmového mesta, ktoré v teoretickej schéme priniesol už Miljutin. V štúdii pre Zlínsko sú takéto body zoradené do pásu a vytvárajú tak v podstate lineárne mesto. Túto predstavu o usporiadaní tohto priestoru vyslovil Hruška v 1934, čo dokumentuje obrázok na obale publikácie „Krajina a její soudobá urbanisace“ (1946). Okrem pôdorysnej schémy autori zobrazili priestor regiónu aj z vtáčej perspektívy. Pri pohľade na dnešné územné plány regiónov je na mieste otázka, prečo sa takéto priestorové znázornenia vytratili z územnoplánovacej dokumentácie ale aj z urbanistických štúdií.
Na Slovensku sa z regionálneho pohľadu ešte venoval problematike tzv. súmestia Banská Bystrica – Zvolen (obr.8). Rozvoj funkcií bývania umiestnil mimo dopravnú os do prírodného prostredia a medzi obomi pólmi regiónu navrhol nové regionálne centrum. Na jeho úvahy nadviazali svojimi schémami usporiadania regiónu urbanisti Alexy, Kavan, Trnkus.
Po príchode do Bratislavy na post vedúceho Ústavu stavby miest na FAPS (1948), sa začal venovať aj problematike rozvoja Bratislavy. Už v roku 1949 spracoval štúdiu na územný plán mesta (obr.9 vľavo, ďalšie predložili K. Gross a J. Svetlík). V jej koncepcii dominuje východný rozvojový smer. Úvahy o Petržalke a preklopení mesta za Karpaty boli v tej dobe ešte vzdialené a neukazovala sa potreba zapojenia potenciálu týchto území do rozvojovej schémy mesta. Hranice kompaktného mesta vymedzuje železnica, ktorá nie ale predvídavo umiestnená na východnom okraji mesta. Cez Dunaj prechádza v mieste, kde je dnes nový cestný most Apollo – tým prispel aj k problematike bratislavských mostov, ktorých počet a umiestnenie sa stabilizoval až v územnom pláne mesta v r.1963 (autor M. Beňuška). Neskorší rozvoj priemyslu v meste (príchod Slovnaftu, čo bolo politické rozhodnutie s ktorým urbanisti nepočítali) znamenal jednak väčšiu dynamiku rastu obyvateľstva, ale priemysel vytvoril aj priestorové bariéry východného rozvoja. Na túto novú situáciu Hruška reagoval schémou satelitných sídlisk, ktorá tak prerástla v tzv. veľkú Bratislavu. (obr.9 vpravo).
Oproti tejto schéme, ktorá už tradične u Hrušku preferovala podkarpatský
