Vážená akademická obec, milí študenti,
dovoľte mi využiť príležitosť, ktorú ste mi udelili, že môžem predniesť návrh programu rozvoja tejto školy.
Prirodzene, nie všetko budem môcť do tohto programu včleniť a nie všetko rozviesť. V každom prípade sa pokúsim (či už písomne alebo voľným prejavom) povedať moje princípy, ktoré považujem v tomto časovom období za rozhodujúce. Každý vidí rozvoj fakulty v rôznych pohľadoch, a tým si nesie zaň aj zodpovednosť. Taktiež mnohé otázky je možné riešiť v rámci objektivizácie len úsilím širšieho kolektívu a preto z týchto dôvodov pokladám za rozhodujúcu skutočnosť, že vážnosť týchto programových bodov je možné riešiť len spoločne so skúsenými, ale aj mladšími pedagógmi, študentmi, ako aj niektorými ďalšími pracovníkmi tejto inštitúcie. Vychádzam z toho, že školu chápem ako komplexný celok s rozličnými hierarchiami nášho postavenia.
Už dlhšie mám pocit, že niektorí pedagógovia predčasne odchádzajú a niektorým sa takmer brzdí postup. Ale to je, prirodzene, na rozbor pre iný seminár, konferenciu či koncepčné vyhliadky.
Nebudem robiť žiadne retrospektívne analýzy, nakoľko by to bol opäť subjektívny pohľad na pozitívne a negatívne stránky.
Podstata vysokého školstva
Všeobecne tkvie v širokospektrálnej príprave mladých odborníkov na riešenie situácií a úloh, ktoré perspektívne očakávame. Vysokoškolské štúdium by malo iniciovať a podporovať najmä:
-
komunikačné schopnosti v troch jazykoch, ktoré jedincovi umožnia správne a jednoznačne sa vyjadrovať, komunikovať s inými jedincami v rozširujúcom sa európskom priestore a globálnom svete,
-
personálne a interpersonálne schopnosti, t. j. schopnosti sa racionálne, samostatne a cieľavedome vzdelávať, učiť sa, vedome upravovať svoje konanie, patrí sem aj sebatvorba, tvorba progresívnych medziľudských vzťahov, schopnosť pracovať v tíme, preberanie zodpovednosti v rozličných životných situáciách, schopnosť rešpektovať osobnosť iných,
-
schopnosť využívať moderné informačné a komunikačné technológie a zručnosť pri práci s nimi,
-
schopnosť vedome integrovať do svojho pracovného a mimopracovného života problematiku zdravia a vlastného zdravia, environmentálneho zdravia, tvorby a ochrany životného prostredia,
-
schopnosť vedome utvárať a dotvárať seba samého v duchu všeľudských hodnôt, t. j. v duchu porozumenia, mieru, znášanlivosti, rovnosti pohlaví a priateľstva medzi všetkými národmi, etnickými, národnostnými a náboženskými skupinami a osobami domorodého pôvodu, výchove zameranej na posilňovanie úcty k prírodnému prostrediu.
Absolvent univerzity a absolvent v praxi
Profil absolventa univerzity z pohľadu zamestnávateľov nie je upravený jednotne všeobecnou definíciou, požiadavky zamestnávateľov sú navzájom odlišné a vzťahujú sa väčšinou na obsah odborných vedomostí a na zručnosti uplatniteľné pri výkone príslušného povolania alebo odbornej činnosti.
Vo všeobecnosti zamestnávatelia očakávajú od absolventov univerzity:
-
odborné vedomosti,
-
dlhodobo udržateľný vysoký výkon a iniciatívu,
-
uspokojenie z vykonávanej činnosti,
-
neustále sa vzdelávanie v predmete svojej vykonávanej činnosti,
-
schopnosť sociálnej interakcie so spolupracovníkmi orientovanej na tvorbu progresívnych medziľudských vzťahov.
Absolventa počas jeho štúdia významne ovplyvňuje akademická kultúra na jeho alma mater. Pod akademickou kultúrou vo všeobecnosti možno rozumieť „na určitej úrovni niečo ako skupinové normy, resp. tradičné spôsoby správania sa, ktoré si postupne vypracovala určitá skupina ľudí“. Súčasťou akademickej kultúry je spôsob konania a správania sa príslušníkov akademickej obce a ostatných zamestnancov univerzity a na univerzitnej pôde, ktorá je určená písanými i nepísanými pravidlami formovanými stáročiami alebo i desaťročiami. Medzi písané pravidlá patria, najmä, zákony i ďalšie právne predpisy vzťahujúce sa na univerzitu. Medzi ne patria aj vnútorné predpisy univerzity, ktoré v sebe zahŕňajú nielen právne formulácie povinne implementované z vyšších právnych predpisov, ale aj osobitnú sebe vlastnú kultúru konania a správania sa príslušníkov akademickej obce k sebe navzájom a k svojmu okoliu zaužívanú na tej-ktorej univerzite a utvrdené v akademických tradíciách. To sa prejavuje nielen napríklad pri akademických obradoch, ale v celom spoločenskom a pracovnom živote univerzity, osobitne vo vzájomnom partnerskom vzťahu učiteľov a študentov. Bezvýhradné a úplné odovzdávanie nadobudnutých vedomostí a zručností - tak drahého intelektuálneho kapitálu - potrebného i na vykonávanie rozličných povolaní a odborných činností, sa deje v takomto rozsahu v celej spoločenskej praxi iba na univerzitnej pôde. Akademická kultúra má význam - presah na formovanie študenta ako budúceho absolventa univerzity - človeka a zamestnanca. Filantropické, spoločenské a sociálne (v užšom poňatí) aktivity univerzity formujú priamo (účasťou) i nepriamo (informovanosťou) osobnosť študenta a spoluvytvárajú jeho motivačno-snahové a hodnotovo-postojové charakteristiky osobnosti. Utvárajú jeho postoje napríklad k iným kultúram, kultúre ako takej alebo ochrane životného prostredia.
Vízie budúcnosti
Zabezpečiť, aby vzhľadom na možnosti sa aspoň raz mesačne (dva - tri dni) zúčastňoval práce v ateliéri významný predstaviteľ svetovej architektúry. Obohatí sa nielen odlišnosť postupov, ale aj kvalita nových príspevkov. Mám na mysli predovšetkým Evu Jiřičnú, Jána Kaplického, Franka Owena Gehryho, Jeana Nouvela, Bořeka Šípeka a iných.
Okrem toho zapojiť do procesu kvalitných predstaviteľov slovenského umenia, a to tak staršej, ako aj mladej generácie.
Vzťah pedagóg - študent
Okrem morálnych aspektov musí byť jasné, že v závere prednášky sa vedie otvorený dialóg pedagóga so študentmi (prípadne sa im zadáva písomná práca), ktorá je súčasťou celkového hodnotenia. Za mimoriadne dôležité považujem odovzdávanie všetkých skúseností pedagógov študentom tzn., že okrem niektorých predmetov musia byť nutne orientovaní v súčasnej odbornej literatúre, informačných zdrojoch a prameňoch.
Študent nemôže byť chápaný ako budúci konkurent.
Oblasť vzájomných vzťahov
Už v predchádzajúcej stati som naznačil aké je dôležité pre školu udržiavať systematické, harmonické (prirodzene na istej úrovni) medziľudské vzťahy. Neviem sa povzniesť nad tým, že pracovníci bez titulov sú často hodnotení len a len ako mechanický servis a stáva sa, že ho ani neodzdravíme.
Rovnocennosť odborov
Som presvedčený, že architektúra (aj historické pamiatky), urbanizmus, ale aj dizajn sú vzájomne rovnocenné a sú schopné vzájomne kooperovať. Práve z týchto dôvodov považujem za nutnosť spolupracovať hlavne na základe dobrých medziľudských vzťahov, a to tak v radoch pedagógov, ako aj študentov atď.
Mám dojem, že niektoré oblasti vznikli a rozrástli sa na úkor ďalších, a to jednak v personálnej ako aj profesionálnej sfére. Z tohto dôvodu je nutné, aby architektúra, ale aj ďalšie spomínané oblasti boli vo vyrovnanej váhe, pričom za rozhodujúci moment môžeme pokladať prirodzene tvorbu v architektúre.
Táto si bude musieť v budúcnosti nesporne získať väčší priestor, pretože podľa psychológov nezačína náčrt počítačom, ale ceruzkou alebo iným technickým prostriedkom priamo na papier, nakoľko je to najvýraznejšia a najúprimnejšia cesta k sebavyjadreniu myšlienky.
Vzťah ku kultúrnemu dedičstvu
Na základe kultúrnych a prírodných hodnôt koncentrovaných na našom
území je potrebné v oblasti ochrany a obnovy architektonického dedičstva sa zamerať na komplexnosť chápania predmetnej problematiky predovšetkým v ateliérovej tvorbe všetkých ústavov pri vstupe novej architektúry do historického urbanizovaného, ale i krajinného prostredia. Zvlášť by som chcel spomenúť architektúru, ktorá akoby bola v posledných rokoch dávaná do pozadia.
Z tohto dôvodu je nutné venovať zvýšenú pozornosť identifikácii a vyhodnoteniu všetkých hodnôt kultúrno-historického i prírodného potenciálu krajiny pred zahájením vlastného tvorivého procesu.
Práve v tejto oblasti vidím rezervy pre skvalitnenie architektonickej tvorby na našej fakulte. Ide o proces skĺbenia kvalitnej architektúry a tvorby adekvátneho prostredia, na druhej strane o vklad súčasnej architektúry do historického prostredia, ktorému prinesie nové zhodnotenie.
Pracoviská i dostatočný počet renomovaných pracovníkov na našej fakulte k takejto plnohodnotnej tvorbe je dostatočný. Je však potrebné spoločným úsilím i osobnými kontaktmi riešiť problematiku interdisciplinárne a koordinovane.
Organizačné členenie na ústavy
Súhlasím s členením na ústavy, ktoré však musia byť príbuznejšie, resp. nadväzovať na pevnú spoluprácu. Po spoločnej analýze ako dekan by som sa v kolektíve zaoberal práve touto otázkou.
Myslím, že nikomu z nás netreba nedostatky vysvetľovať. Ide o vybrúsenie jednotlivých článkov ústavu, prípadne väzbu na iné, a to nielen v rámci FA STU, ale aj Slovenskej technickej univerzity, resp. systematické koordinovanie učebných plánov v rámci niektorých dôležitých štátov Európy.
Myslím si, že nepostačuje týždeň (ktorý nestačí ani na serióznu obhliadku mesta), ale študenti musia absolvovať (až na minimálne prípady) celý semester, resp. ročník, ktorý by bol kompatibilný s našim programom.
Veľmi citlivo treba narábať s pojmom veda, pretože pre niekoho sa veda stáva len povrchnou zásterkou na zakrytie pravdy. To isté platí aj o metodológii a metodike, kde sa neraz stáva, že hlavnými garantmi sú tí, ktorí takmer nerozumejú určitej sfére.
Program ekonomického rozvoja
-
vypracovať akademickou obcou (za spoluúčasti študentov) metodiku delenia financií, inými slovami zviditeľniť tok financií (investičné, neinvestičné, mzdové) od prameňa až k najmenšej výkonnej zložke (katedra) FA,
-
zapojiť a ekonomicky motivovať každého člena FA do získavania verejných a iných financií na chod a rozvoj FA,
-
pripraviť pre FA legislatívu - predpísané dokumenty na získanie zákaziek formou verejného obstarávania, aby bolo možné operatívne reagovať a získať ponúkané zákazky hlavne štátnymi organizáciami,
-
prehodnotiť činnosť PC ARCH, hlavne spôsob delenia finančných prostriedkov tak, aby pre členov akademickej obce bolo inšpirujúce získať čo najviac finančne zaujímavých zákaziek s následným realizovaním na pôde FA,
-
vypracovať stratégiu zapojenia študentov do fakultou spracovaných projektov (HZ PC ARCH a pod.),
-
zapojiť FA do medzinárodných projektov a tak získať financie z fondov EÚ na rozvoj školstva,
-
nadviazať spoluprácu s fakultami architektúry hlavne zo susedných štátov (Brno, Graz, Viedeň, Budapešť, Krakov, Varšava, Praha, Berlín, Mníchov) so zameraním na riešenie spoločných projektov financovaných napr. z fondu V4, štrukturálnych fondov EÚ a i.
-
personálne dobudovanie ústavov (katedier) – zabezpečiť zodpovednú osobu na vedenie ekonomickej agendy (spracovanie podkladov pre projekty na získanie financií z rôznych fondov - domácich a zahraničných (úzko spolupracuje s povereným pracovníkom vedenia, ktorý bude vyhľadávať, zabezpečovať projekty na získavanie financií pre FA)
Rozvoj školy
V súčasnosti je mnoho nedostatkov, najmä v interiéri našej budovy. Žiaľ, a to aj v dizajnérskych prvkoch , ktoré „svietia“ už vo foyer FA STU.
Škola je nielen vizitkou pre návštevy, ale aj pre budovanie humanistického prostredia, ktoré pomáha zlepšovať naše vzťahy.
Preto budem iniciovať skultivovanie vstupných a verejných priestorov budovy FA.
Výstavy
Uskutočňovať výstavy pravidelne len na jednom mieste FA, ale v dôstojnej a prehľadnej koncepcii, takto bude možné prenášať ich aj do zahraničia. V tomto smere sú nesmierne rozdiely.
Zabezpečiť relevantnú prezentáciu výstavných podujatí v prostriedkoch masovej komunikácie (tlač, rozhlas, televízia, internet a i. ).
Význam a poslanie knižnice
Knižnica FA STU by mala mať aj v názve Akademická knižnica FA STU, aby sa zdôraznila jej servisná funkcia pre celú akademickú obec. Študentom je nutné poskytnúť informatickú prípravu - návod na použitie informačných zdrojov i modus ich vyhľadávania, citovania a hodnotenia. Bolo by dobré, aby sa u používateľov knižnično-informačných služieb vytvoril návyk poskytovať tiež referencie na podnetné knihy a iné médiá z ich osobnej rešeršnej činnosti. Poskytnúť možnosť celej Akademickej obci FA STU zúčastňovať sa na dobrodružstve vytvárania kvalitného a vyváženého zbierkového fondu.
Čo je potrebné zdôrazniť je fakt, že pedagógovia školy pracujú na vytváraní samostatného interdisciplinárneho odboru ARCHITEKTÚRA aj prostredníctvom ich autorských dokumentov z prostredia architektonického výskumu v bibliografickej evidencii v systéme OLIB ich publikovaných prác a vytvárajú tak mnohorozmerný fond prostredníctvom klasických informačných prameňov i elektronických médií vo fonde knižnice. Užívatelia knižnice sa tu stretávajú bez ohľadu na čas a priestor s tradičnými i aktuálnymi prácami a ich autormi.
Vízia Akademickej knižnice FA STU:
-
výrazne zväčšiť priestory na štúdium, počet miest je neprimeraný počtu možných užívateľov,
-
finančne zabezpečiť adekvátne financovanie potrieb akademickej knižnice na budovanie knižnično-informačného fondu,
-
poskytnúť všetkým študentom informatickú prípravu spolu s príručkou Sprievodca knižnično-informačnými službami knižnice,
-
vylepšiť technické vybavenie: tlačiarne, scanery, internetové pracoviská atď.,
-
zefektívniť používanie už existujúcej databázy OLIB s tým, že si používatelia nielen nájdu, kde sa nimi žiadaný dokument nachádza, ale umožniť im v danej fakultnej knižnici si ho aj preštudovať a zapožičať (napr. na Stavebnej fakulte STU),
-
spísať dohody o možnosti štúdia v knižnici SNG, knižniciach SAV, knižnici Pamiatkového ústavu atď.,
-
zakúpiť vstupy do adresných databáz pre architektov prostredníctvom akademických i komerčných poskytovateľov,
-
vypracovať systém poskytovania referencií na podnetné dokumenty prostredníctvom používateľov knižnice,
-
zapojiť knižnicu do systému slovenských akademických knižníc, ale aj do informačných centier zahraničných fakúlt architektúry, v prvej fáze v rámci Európy,
-
zväčšiť rozsah výmeny tlačenej produkcie FA STU za produkciu z možných partnerských inštitúcií formou ponúk (napr. ALFA, interné zborníky z odborných podujatí, ...),
-
stanoviť kvalitu poskytovaných služieb pre jednotlivé kategórie čitateľov,
-
poskytovať kvalitné informačné služby všetkým používateľom v plnom rozsahu, vrátane medzinárodnej medziknižničnej výpožičnej služby a MVS, výberom informácií z profilových databáz v dostatočnom rozsahu, zabezpečenie fulltextov z odbornej domácej, no najmä zahraničnej literatúry,
-
zlepšiť kontakt knižnice s používateľmi v kyberpriestore, zabezpečiť informovanosť užívateľov prostredníctvom webstránky knižnice o nových prírastkoch, aktuálnych službách, aktivitách knižnice atď.,
-
predaj tlačenej produkcie pracovníkov FA STU v akademickej knižnici, ak autori poskytnú dokumenty po dohode s vydavateľmi,
-
dohodnúť sa s jednotlivými knižnicami STU na koordinovanom objednávaní časopisov i kníh, v prípade identických vydavateľov, a dosiahnuť tak zvýhodnené ceny dokumentov alebo znížiť náklady na poštovné.
Prirodzene, že sa budú robiť výmeny so zahraničím, diskusie študentov k určitej problematike, a taktiež tam bude videotéka, aby sme mali priamo možnosť sledovať korektúry, ktoré robia významní (pričom rátam logicky aj slovenskí) profesori a docenti.
Vážená akademická obec,
moje rozhodnutie kandidovať na dekana Fakulty architektúry STU môže u mnohých vyvolávať rozpaky. Rád by som všetkých ubezpečil, že nevzniklo na základe osobných ambícií, ale na podnety viacerých architektov a pedagógov a študentov našej školy. Zaznamenávam rovnako, ako tí, ktorí ma oslovili, že na fakulte sa mimoriadne zhoršili medziľudské vzťahy, ktoré zásadným spôsobom ovplyvňujú pedagogický proces a tvorivú atmosféru v učebniach, ateliéroch
a na nevyhnutných exkurziách.
Jednou z príčin tohto stavu je zostrené napätie medzi predstaviteľmi akreditovaných odborov a preradenie a súčasné zaradenie pedagógov v dnešnej štruktúre ústavov. Toto sú dva základné dôvody, ktoré podmienili moje úvahy o tom, čo môžem v tejto situácii škole ponúknuť. Z tejto perspektívy sa mi niektoré z mojich nevýhod ukázali ako možné prednosti. Nie som príslušníkom žiadneho zo znepriatelených táborov, nie som osobne zaangažovaný na tvorbe žiadnej z existujúcich štruktúr, preto ma ťažko bude niekto upodozrievať, že idem do volieb s úmyslom vytvoriť nové jednostrannosti a mocenské hierarchie. Moja dlhoročná skúsenosť s úžitkovým umením, dizajnom, výtvarným umením vôbec a ďalšími umeleckými druhmi a disciplínami ma naplňuje optimizmom, že sa na problémy architektúry a urbanizmu dokážem pozrieť z nadhľadu a s porozumením pre špecifikum týchto oblastí tvorby. Moje medzinárodne akceptované odborné znalosti mi dávajú nádej, že by som mohol svojou autoritou garantovať stabilizáciu tvorivej klímy a zvyšujúcu sa spoločenskú i medzinárodnú prestíž školy. Moju kandidatúru asi ťažko niekto môže spájať s osobnou kariérou, preto si myslím, že som dostatočne nezávislým a nezištným kandidátom.
Program, s ktorým som sa rozhodol po zverejnení osobných motivácií, pred Vás predstúpiť, charakterizujem ako minimálny, stabilizačný program. Jeho splnenie je dôležitým predpokladom dlhodobejšieho perspektívneho plánu, ktorý škole takisto chýba. Rád by som krátkodobý stabilizačný program zhrnul do troch bodov:
1. Dôsledné vyhodnotenie štrukturálnych zmien, ktoré sa udiali pri nástupe doterajšieho vedenia fakulty, ktoré samo sľubovalo tento krok vykonať. Napriek niektorým náznakom o zhodnotenie, si dovolím konštatovať, že skutočné vyhodnotenie doposiaľ neprebehlo, a to považujú mnohí nielen za príčinu súčasnej nespokojnosti. Ako skutočne nezávislý kandidát sľubujem, že mojím prvým a najdôležitejším krokom bude vyhodnotenie príčin a dôsledkov štrukturálnych zmien na fakulte, na ktorom sa budú podieľať čo najširšie vrstvy pracovníkov a študentov školy.
Len na základe dôsledného a komplexného vyhodnotenia súčasného stavu je možné pokúsiť sa vypracovať dlhodobejšie stratégie a stabilizovať duchovnú, tvorivú atmosféru.
2. Paralelne s vyhodnotením dôsledkov predchádzajúcich štrukturálnych zmien by som sa ešte pred vypracovaním dlhodobejšej stratégie fakulty rád pokúsil o posilnenie spoločenskej prestíže a medzinárodného kreditu fakulty s priamym dopadom na pedagogický proces. Myslím, že dozrel čas, aby sa na škole utvoril priestor na vytvorenie ateliéru medzinárodne uznávaného a renomovaného zahraničného architekta, tak ako to možno sledovať na pražských alebo viedenských školách. Rád by som Vás ubezpečil, že otvorenie ateliéru pre zahraničnú osobnosť, nechápem ako osobnú prestíž a vonkajší efekt, ale predovšetkým ako mimoriadne potrebné posilnenie konkurenčného prostredia a iniciačný mechanizmus diferenciácie postupov a metód pri vyučovaní architektúry. Ateliér, ktorý mám na mysli, by bol imanentnou súčasťou štruktúry školy, fungoval by dlhodobo a predpokladám, že by v ňom bolo možné aj diplomovať.
3. Otvorenie sa školy kultúrnemu a spoločenskému prostrediu. Aj tento bod chápem ako stabilizačný. Pod otvorením nemám na mysli len krátkodobé a dlhodobejšie výstavy vo vestibuloch a domáce alebo medzinárodné konferencie či workshopy, ale predovšetkým otvorenie sa školy čo najširšej kultúrnej verejnosti. Vidím to ako možnosť prezentovať výsledky semestrálnych ateliérových prác na kolektívnych výstavách mimo školy doma i v zahraničí, v schopných kurátorských akciách, ale z druhej strany aj otvorenie sa ateliérov čo najširšej kultúrnej pospolitosti vždy na konci semestra, dôsledné rozšírenie spektra členstva hodnotiacich komisií, ale predovšetkým v posilnení dialógu pri obhajobách, ktorý by mal smerovať aj k diskusii o závažných architektonických problémoch súčasnosti.
Prepáčte mi, že nie všetky moje názory som písomne uviedol. Mnohé som hovoril z pamäti. Prirodzene, že to je len škica budúcich úloh. Rozpracovať a doplniť ju budeme musieť v širšom kolektíve.
Verím, že sa nám to podarí, nakoľko máme dostatok schopných a kvalitných (aj mladých) architektov pripravených zvyšovať si aj kvalifikačnú štruktúru a špeciálne využívať svoj osobitný názor.
Dr. h. c. prof. PhDr. Ľudovít Petránsky, DrSc.
