: J. Sunega, R. Stejskal
: 3. ročník
: Ing. arch. K. Fejo, PhD.
Obec Dunajská Lužná leží v Bratislavskom samosprávnom kraji a Seneckom okrese. Od hlavného mesta je smerom na juhovýchod vzdialená približne 15 kilometrov. Dunajská Lužná má rozlohu necelých 27km2. Najväčším lákadlom v obci, ale aj v širšom okolí sú jazerá, Malé a Veľké Košariská. Tieto vodné plochy sú, hlavne v lete veľkým lákadlom. Prichádzajú k nim ľudia z rôznych priľahlých obcí, dokonca aj z hlavného mesta. Neďaleko týchto jazier stojí Lužnianska vlaková stanica, ktorá je však od obce vzdialená 1,5 kilometra. Tento fakt sme ako my, tak aj obyvatelia obce vyhodnotili ako veľmi nemilý. Ku stanici totiž nevedie žiadny schopný peší ťah. V blízkosti stanice je tiež opustený priemyselný areál. Ten tvorí bariéru medzi železničnou stanicou a lúkami, smerom do obce. Ako už bolo spomenuté, medzi obcou a železničnou stanicou sú momentálne rozľahlé lúky, ktoré sú približne v strede predelené pásom „kobercovej zástavby“, ktorá nijak nezapadá do okolitej zástavby. Naše riešené územie má rozlohu približne 40 hektárov a siaha od nábrežia väčšieho jazera, po hlavnú cestu spájajúcu Dunajskú Lužnú s okresným mestom Senec. Náš návrh sa odráža od nevyriešeného pešieho prepojenia obce s vlakovou stanicou. Zámerom návrhu bolo, aby bola pre obyvateľov, či už z centra obce alebo navrhovaného územia, cesta zo stanice niečím príjemným, zážitkovým, aby sa nebáli o svoj život pri tom, ako kráčajú po krajnici hlavnej cesty. Po rozanalyzovaní revitalizácie priemyselného areálu (ďalej len „brownfield“) sme dospeli k tomu, že vytvoríme dva hlavné pešie ťahy, ktoré budú v tomto území nosné. Či už priestorovo alebo aj kompozične. Jeden z týchto ťahov vedie stredom územia a napája sa na brownfield v mieste jestvujúceho stĺporadia, ktoré sme využili ako nosný systém pre veľké skleníky s aquaponickým pestovaním pre lokálnu komunitu. Na tejto osi obyvatelia nájdu verejné ihriská a rôzne priestory na rekreáciu, ktoré sme sa snažili nesituovať do vnútroblokov a nevytvárať tak uzatvorené, menšie komunity. Druhý z ťahov sa napája na východ zo samotnej budovy komunitného hubu – hlavnej budovy brownfieldu. Ten už nie je tak rozľahlý, je na ňom menej rušivých elementov, aby sa ním tak človek, ktorý nemá potrebu alebo čas na rekreáciu nezdržiaval a mohol tak plynule prejsť do centra obce, buď pešo alebo na bicykli. Ďalším bodom nášho návrhu bol kanál, ktorý svojím meandrom vytvára zaujímavý verejný priestor a odkazuje na blízkosť jazier, v ktorej sa človek nachádza. Tento kanál križuje oba zo spomínaných peších ťahov a človeku tak poskytuje pútavé pohľady. Keďže sa daná lokalita v letných mesiacoch stáva veľkým lákadlom na kúpanie, nechceli sme pri návrhu podceniť ani nábrežie, ktoré je v severovýchodnej časti poňaté tak, aby ľuďom nediktovalo, čo na ňom majú robiť. Vysiate sú tu veľké trávnaté plochy, ktoré postupne prechádzajú do piesočnatej pláže. Priestorov na realizovanie sa, je tu teda dostatok. Východná časť jazera je venovaná športoviskám, ktoré sú na zníženom podklade, aby tak boli bližšie ku vode a tiež, aby sme eliminovali rušivosť týchto objektov, či už vizuálnu alebo akustickú. Juhovýchodnú časť pokrýva plateau z drevených dosiek. Situovaný je tu objekt pre vodákov, kajakárov, ktorý tu majú spoločenské priestory a majú sa tak kde stretávať a trénovať. Zástavba v nami navrhovanom území nepresahuje výšku 5 nadzemných podlaží. Chceli sme, aby tak zapadla do daného územia. Výškovo sa prispôsobuje jestvujúcej zeleni, ktorú sme sa v čo najväčšom možnom počte snažili zachovať. Bývanie je riešené primárne v bytových domoch. Medzi vodným kanálom a brownfieldom sú to bodové bytové domy a „hlbšie“ v zástavbe hlavne sekciové. Do nášho urbanizmu „zasahuje“ aj zástavba radových rodinných domov, ktoré slúžia ako štartovacie bývanie a vytvárajú komunitnú atmosféru, keďže nemajú striktne vymedzený pozemok. Smerom na juh - do centra obce už počítame s rozvojom zástavby, ktorá bude skôr domového charakteru a bude sa tak viac približovať existujúcej, už spomínanej, „kobercovej zástavbe“. Veľká časť zástavby je prestrešená intenzívnymi zelenými strechami, ktoré tak zamedzujú prehrievanie budov a zadržiavanie vody, ktorá následne steká do dažďových záhrad v blokoch.