: Ing. arch. František Dorko
: prof. Ing. V. Kotradyová, PhD.
V kontexte dnešnej doby badať mierny pokles záujmu o masové formy cestovného ruchu. Naopak, zvyšuje sa dopyt po individuálnych spôsoboch rekreácie v úzkom kontakte s prírodou, ktorá má vedecky dokázané regeneratívne účinky na nervový systém človeka. (hypotéza biofílie) Ľudia bývajúci a pracujúci v rušných mestách čoraz viac vyhľadávajú ticho a pokoj, ktoré možno nájsť v tradičnom vidieckom prostredí. Okrem prírodného prostredia je lákadlom pre turistov aj zachovaná ľudová architektúra so svojou autentickou atmosférou. Pôsobí pozitívne na atraktivitu lokality a predstavuje potenciál pre fungovanie v rámci udržateľného cestovného ruchu. Predpokladom trvania existencie každej architektúry je jej zmysluplné využitie. Pri objektoch ľudovej architektúry sa ako najvhodnejšia nová funkcia javí príležitostné alebo stále ubytovanie. Nevyhnutnosťou je však ich adaptácia v zmysle súčasných požiadaviek na komfort bývania, resp. dočasného ubytovania. Hlavné zásahy sa týkajú zmien v dispozícii, elektro- a vodoinštalácií, zabezpečenia tepelnej pohody, využitia podkroví a optimalizácie presvetlenia interiéru. Samostatnou oblasťou sú hospodárske objekty, v minulosti využívané na skladovanie zásob potravín, či ustajnenie zvierat. Tie predstavujú značný priestorový objem s potenciálom využiteľnosti pre novú funkčnú náplň. Ešte donedávna bola ľudová architektúra a tradičné remeslo na okraji záujmu architektov, dizajnérov i vedcov, nakoľko boli považované za protiklad k pokroku a modernosti. Do popredia sa však stále viac dostáva potreba moderného človeka byť do istej miery spojený so svojím okolím a so svojou tradičnou lokálnou kultúrou, čo vytvára predpoklad na prekonávanie priepasti medzi tradičným a moderným a ich vzájomne prospešnú symbiózu. Výskum bude možné použiť pre lepšie usmernenie profesionálov aj laikov pri adaptáciách objektov ľudovej architektúry pre súčasné využitie pri zachovaní regionálnej identity.
Všeobecným cieľom výskumu je prispieť k regionálnemu rozvoju a podpore udržateľného cestovného ruchu na Slovensku. Spojiť hodnoty modernej architektúry a dizajnu s regionálnymi prvkami. Skúmať ich presahy, spojnice medzi nimi a možnosti ich vzájomnej synergie.
Čiastkovým cieľom je zanalyzovať a vyhodnotiť najčastejšie stavebné zásahy v rámci rekonštrukcií tradičných stavieb v prostredí slovenského vidieka. Poukázať na to, čo v ľudovom staviteľstve samotní užívatelia podrobujú zásadnejšej modernizácii a akou formou sa to realizuje. (príklady bežnej praxe) Práca ďalej analyzuje súčasné potreby bývania a rekreácie v rurálnom prostredí a ekonomické faktory rozhodovania, ktoré často neberú ohľad na uchovávanie kultúrneho dedičstva a prvky regionálnej identity, ale reflektujú súčasnú socio-ekonomickú situáciu na Slovensku. Veľká časť pôvodnej ľudovej architektúry, ktorá nie je chránená pamiatkovým úradom úplne zaniká, alebo podlieha výrazným, často necitlivým rekonštrukciám.
Práca ďalej sumarizuje a analyzuje príklady dobrej praxe. Na základe prípadových štúdií sa usiluje identifikovať fungujúce a udržateľné postupy pri adaptáciách objektov ľudovej architektúry na súčasný komfort. Zaoberá sa vhodnými kreatívnymi prístupmi k tvorbe, ako uchopiť modernými súčasnými prostriedkami bývanie a turistický ruch na vidieku a ako nájsť vhodné kombinácie pôvodnosti a inovatívnosti. Ako jeden z kľúčových prvkov pre zabezpečenie kultúrnej kontinuity sa javí zachovanie a oživenie remesla (vrátane stavebného remesla) a jeho nové polohy v rámci súčasného dizajnu.
Prístup k výskumu možno charakterizovať hlavne ako kvalitatívny, nakoľko ide najmä o pozorovanie, analýzu a vyhodnotenie príkladov dobrej praxe. Tie sú východiskom pre identifikáciu postupov a riešení, ktoré sa potvrdili ako dlhodobo udržateľné. Za dôležitý je pokladaný najmä sociologický aspekt problematiky a konkrétne ľudské príbehy, ktoré stáli za konkrétnymi adaptáciami vidieckych objektov. Takýmto spôsobom bude možné skúmať a definovať vzťah príčin a ich následkov.
