: Anna Mikušková
: 2. ročník
: Ing. arch. Miriama Bútková
Cieľom bolo navrhnúť priestory, ktoré budú poskytovať všestranné služby a obohatia svoje okolie o niečo iné ako doteraz. Pri navrhovaní som sa zamerala hlavne na celkovú variabilitu a flexibilitu danej budovy, keďže komunitné centrum bude slúžiť rôznym vekovým skupinám a osobám zdravotne znevýhodneným. Použitím skeletového nosného systému sa podarilo prevzdušniť a odľahčiť celý objekt. Striedaním blokov v pôdoryse sa vytvoril prirodzený priestor pre menšie atríá a poloátria, ktoré pôsobia na zákazníkov intímnejšie a tým vytvárajú žiadaný pocit pohody. Átriá však možno variabilne využívať pri rôznych podujatiach prebiehajúcich na pôde denného centra. Vybraná fasáda používa kompozičné princípy kontrastu, medzi bielymi stenami a tmavým dreveným obkladom. Tento kontrast nám teda pomáha vnímať navrhovaný objekt ako menšie časti jedného celku. Fasáda taktiež rešpektuje pôvodnú výšku už existujúcich budov, tým pádom dokonale splýva s prostredím a vôbec nepôsobí rušivo voči okoliu. Pripojením fasády k murivu už existujúcemu rodinnému domu ostáva zachovaný pôvodný rytmus ulice. Pôdorysné riešenie zahŕňa 2 prenajímateľné priestory pre potreby komunity (kaviareň a terapeut). Tréningové byty zo západu sú oddelené od centra a majú tak komornejšiu atmosféru. Presunutím administratívnej časti na 2. nadzemné podlažie sa uvoľnil vzácny priestor na prízemí. Nachádzajú sa tu 3 spoločenské miestnosti rôznych veľkostí/ pre rôzne potreby/, tréningová kuchyňa a malá jedáleň. Tieto priestory môže využívať ktokoľvek bez ohľadu na telesné alebo zdravotné postihnutie či vek. Do budúcnosti sa ráta, že priestory sa budú môcť využívať na rôzne oslavy, výstavy napríklad detí z vedľajšej základnej školy, workshopy a spoločenské podujatia. Hlavnou ideou návrhu denného centra bolo vytvoriť priestory, ktoré svojou variabilitou, flexibilitou a otvorenosťou budú môcť slúžiť ako centrum komunitného diania pre rodiny s detmi, pre starších a telesne i zdravotne znevýhodnených občanov. Tento koncept transformoval architektúru takým spôsobom že zapustením a zvýšením jednotlivých blokov umožnil priestor pre jednotlivé bloky,ktoré vedia fungovať ako jedna prevádzková jednotka alebo ako jednotný komplex. Vzniká nám tvarom vzdušná, nie monotónna skladba kvádrov. V kombinácií s navrhovanou zeleňou vzbudzuje dojem niečoho prírodného, kľudného a vyváženého.