: D. Dancziová
: 3. ročník
: prof. Ing. arch. Peter Vodrážka, PhD.
Bývalý „obecný dom „v Prievoze bol postavený v roku 1931 podľa projektu dvoch známych architektov Christiana Ludwiga (1901-1967) a Augustína Danielisa (1897-1973). Stavebníkom Obecnej radnice bol Eduard Moller, ktorý bol starostom a notárom obce Prievoz. Ide o mimoriadne cenný príklad spojenia kvalitnej funkcionalistickej architektúry s výtvarnými prvkami , ako sú reliéfne výzdoby na fasádach objektu , ktorých autorom je slávny bratislavský sochár Alojz Rigele. Objekt je postavený na jednoduchom štvorcovom pôdoryse, vnútorná dispozícia je fungujúca a prehľadná, vonkajšie pôsobenie stavby sa snaží o o maximálne čisté (puristické) pôsobenie architektúry. V rokoch 1958, 1974 a 1984 bola budova viacnásobne zrekonštruovaná, ale v zásade sa nemení jej hmotovo – priestorová štruktúra. V Bratislave je to jediná architektúra z medzivojnového obdobia projektovaná pre účely radnice a tomuto účelu aj slúžila do roku 1946. Dispozičné riešenie je nesporne inšpirované klasickou renesančnou architektúrou palladiánskeho prostredia. „Architekti využívajú klasický koncept palladiánskej vily s ústredným centrálnym priestorom.“ Objekt radnice je momentálne nevyužívaný , hoci v sebe ukrýva veľký potenciál a ponúka viacero možností využitia. Budova obecného domu - radnice v Prievoze je situovaná na nároží v severovýchodnej časti Radničného námestia. Západná strana objektu so vstupným portálom uprostred je prístupná z komunikácie spájajúcej Mierovú a Gagarinovu ulicu. Svojou hmotou, situovaním a reprezentačným vzhľadom predstavuje významný prvok urbanisticko-historickej štruktúry centrálnej časti Prievozu. Objekt je napriek nevhodným zásahom dobre a čitateľne zachovaný. Rozdrobený raster priestorov je dobre identifikovateľný. Plášť budovy spolu s výtvarnými reliéfnymi prvkami je taktiež zachovaný . K objektu je z východnej strany pristavaná menšia stavba, pôvodne notársky úrad s bytovým príslušenstvom a ďalej požiarna zbrojnica smerom na východ. Pred hlavnou južnou fasádou prechádza najstaršia urbanistická a zároveň i kompozičná os Prievozu - dnešná Mierová ulica. Radničné námestie vytvára centrálnu časť niekdajšej stredovekej komunikácie. Námestie je v súčasnosti v schátranom stave. Objekt bývalej radnice slúžil od roku 1946 potrebám Ústavu národného zdravia ako zdravotné stredisko. Od jari 2007až po súčasnosť je objekt bývalej radnice nevyužívaný , hoci v sebe ukrýva veľký potenciál a ponúka viacero možností využitia. Po dôkladnom analyzovaní a naštudovaní si podkladov a materiálov o budove radnici som sa rozhodla celý interiér zachovať v palládiovskom štýle, ktorý pozostváva z jednoduchosti a symetrie,čo je aj pôvodným úmyslom objektu. Čo sa týka nového funkčného využitia objektu, snažila som sa nadviazať na jej bohatú históriu. Za hlavný nosný pilier môjho návrhu na obnovu považujem slovo´´ EVENT´´ resp. ,,PODUJATIE´´. Pod heslom podujatia sa skrývajú funkčné využitia ako SVADBA - KOMUNITA - HISTÓRIA. Celý návrh obnovy je vzdušný, priestranný a možno využiteľný na viacero spôsobov. Vzhľadom na absentujúce verejné komunitné priestory v okolí som vytvorila variabilné priestory pre stretávanie ľudí. V celom objekte možno nachádzať rôzne exponáty od mladých, či starých umelcov, počnúc od histórie radnice až po súčasné umenie. V objekte som vytvorila aj malé prednáškové miestnosti, kde sa môžu konať rôzne prednášky, diskusie s miestnymi umelcami, no zároveň je to možné variabilne zmeniť všetko na komunitný spoločenský priestor. Objekt domu notára som sa rozhodla prepojť s radnicou, čo posilňuje moje koncepčné riešenie a to prepojenie medzi komunitou a históriou. V objekte domu notára sa nachádza veľký výstavný priestor s malou sezónnou ochutnávkou vína . Využila som potenciál exteriérových plôch (záhrad) radnice na oddychové priestory, ktoré dopĺňajú umelecké výtvory, exponáty či rôzne inštalácie. Celý interiér aj exteriér je prepojený podľa hlavných kompozičných línií s námestím zo západnej strany radnice. Budova pôsobí svojím či už viackrát spomínaným pálladiovským rozdelením pôdorysu alebo samotným vzhľadom veľmi honosne, reprezentatívne a preto som sa rozhodla vytvoriť aj sobášnu sieň v objekte. Sobášna sieň je jednou z viacerých absentujúcich priestorov v okolí/Ružinove. Ako metódu obnovy som zvolila slohovú obnovu bez výrazných zásahov na fasáde. Časti objektu pôvodne z 30. rokov je nutné zachovať ako aj samotné centrálne rozdelenie pôdorysu. Zrušila som viacero vnútorných deliacih priečok, ktoré narúšali koncept objektu. a objekty radnice a domu notára som prepojila vybúraním steny.
