: Laura Zolnianska
: 1. ročník
: Mgr. art. Z. Turlíková, ArtD.
: Mgr. art. Marián Králik, ArtD.
V tomto zadaní som sa snažila identifikovať pridanú hodnotu videohovorov, ktoré sú v
časoch sociálnej izolácie často jedinou formou spojenia s blízkymi. Ponúkajú síce viac či
menej kvalitnú adiovizuálnu stránku bežného stretnutia, avšak pre mnohých sú takéto
hovory po celom dni strávenom pred obrazovkou viac vyčerpávajúce, ako obohacujúce.
Jedným zo spôsobov, ako bojovať so stresom a úzkosťou, keď odreagovanie sa s
kamarátmi či rodinou nie je možnosťou, je meditácia. Konceptom zdieľaných zenových
záhrad som chcela spojiť tieto dva fenomény a ponúknuť tak nový spôsob prepojenia
izolovaných domácností. Podľa toho, ako k nim používatelia pristupujú, sa ich vzory
postupne menia a dopĺňajú. Obrazce tak vznikajú sčasti náhodne, nemôžeme ich formu
presne predpovedať. Záhrady sú samostatné objekty, ktoré sa navzájom ovplyvňujú, ale
nekladú si odpor, nesúperia. Ponúkajú pokoj a meditáciu pri samotnom kreslení do piesku,
rovnako, ako pri sledovaní tvoriacich sa vzorov. Vzniknuté obrazce predstavujú metaforu
našich vzťahov, prelínajúcich sa životov. Vďaka zmenám v piesku vieme predpokladať
citové rozpoloženie či nálady našich najbližších.
