: V. Orlovská, R. Ručková
: 3. ročník
: doc. Ing. arch. V. Joklová, PhD.
Územie ktoré je predmetom našej ateliérovej práce sme od začiatku pracovne volali mestom medzi železnicou a riekou. Obidve pochádzame z východu Slovenska ale Žilinu sme už viackrát navštívili pri rôznych príležitostiach. Zhodli sme sa na jednej veci, nikdy sme si vlastne neuvedomili, že priamo cez Žilinu preteká tak významná rieka. Začali sme sa o tom rozprávať a pýtať sa prečo to tak vlastne je? Ľudia sú od nepamäti priťahovaní prírodou, aj v dnešnej dobe kedy vedieme rušné mestské životy sa nám raz za čas žiada vyjsť niekde na prechádzku, do lesa, do hôr či popri rieke. Tak prečo bol obyvateľom Žiliny odobratý luxus nábrežného mesta? Roky vývoja, industrializácie, rozširovanie mesta a tlačenie priemyselných závodov na ´´nechcený´´ okraj mesta teraz nastavujú Žilinčanom zrkadlo v podobe obrovskej bariéry brownfieldov, ktoré teraz lemujú neexistujúce nábrežie rieky Váh. Brownfieldy však nie sú jediný problém tejto časti Žiliny. Veľkú bariéru tu tvorí aj hlavná trasa železnice ktorá obsluhuje rôzne kategórie vlakovej dopravy.
Potenciál tohto územia sme videli takmer hneď. Paradoxne najväčšia nevýhoda územia – jeho poloha – je zároveň aj jeho najväčšou výhodou. Ak si odmyslíme všetky negatíva, ostane nám priestranné územie na nábreží ktoré je len minúty vzdialené od historického centra Žiliny. Na protiľahlom brehu sa tiahne kopec Považský Chlmec na ktorom je krásna nedotknutá príroda a hustý les. Pootočíte hlavu trošku do prava a máte pred sebou Budatínsky Zámok ktorý inak nevidíte zo žiadnej časti okolo historického centra. Naskytne sa vám veľmi pekný a neopozeraný pohľad. Z rozhovorov s mestským architektom sme sa dozvedeli zaujímavosti ako by mesto rado v budúcnosti využívalo celé toto územie.
Keď sme po tomto malom výlete sadli do vlaku smerom na východ začali sme sa rozprávať ako budeme pristupovať k tejto ateliérovej práci a akým smerom by sme sa chceli vydať. Prioritou sa nám stalo atraktívne a aktívne nábrežie kde by sme vytvorili pútavý pobytový priestor. Rieku Váh sme videli hlavne ako relaxačný akcent a teda chceli sme vytvoriť miesto kde by si mohol človek oddýchnuť, len tak si sadnúť alebo sa prejsť, stretnúť sa s priateľmi a vychutnať si až mierne dovolenkovú atmosféru. Zároveň sme sa zhodli, že to musí byť aj územie ktoré je aktívne a ponúka jeho užívateľom rôzne možnosti. Tu niekde sme si začali formovať víziu vytvoriť mesto medzi železnicou a riekou. Samozrejmosťou bolo bývanie a základná občianska vybavenosť. Vytvorili sme malú stanicu pre osobné vlaky a neskôr sme pridali aj multifunkčnú športovú halu s hotelom. Športová hala vie plynulo prepojiť naše územie s blízkou časťou kde sa nachádza futbalový štadión a hokejová hala. Snažili sme sa teda tvoriť samostatne existujúci priestor, ktorý by ale plynulo nadväzoval na okolie. Našim cieľom bolo vytvoriť v Žiline nábrežie, aké si toto mesto zaslúži a potrebuje.
