: M. Novikmec, R. Čeklovský
: 3. ročník
: doc. Ing. arch. K. Smatanová, PhD.
Mesto Žilina má svojou polohou obrovský potenciál z hľadiska rastu obyvateľov. Aj preto, že sa tu nachádza bohatý (automobilový) priemysel a slúži ako dopravný uzol pre automobilovú a železničnú dopravu, a to aj na nadnárodnej úrovni. Útvar hlavného architekta (UHA) mesta Žilina sa rozhodol v rámci tvorby nového územného plánu osloviť študentov STU FAD. Jedným zo vzniknutých študentských projektov ktoré mu môžu slúžiť ako podklad je aj Riverina, autorské spracovanie územia medzi brehom Váhu a želežničným koľajiskom. Toto územie, aj napriek kľúčovej polohe vrámci mesta, je dlhodobo brownfieldom. Je to rozhodne škoda, pretože nedávný vysoký nárast obyvateľov v okolitých obciach (až 50%) (zdroj) ukazuje, že o bývanie je tu záujem. Aj napriek tomu sa ale mesto nerozvíja smerom k prírodnej kompozičnej osi (rieke) a nevyužíva potenciál eventuálneho napojenia na satelity týmto smerom. Po obhliadke územia bolo jasné, že bude potrebné popasovať sa s napojením na okolité územie. Ako ideálna možnosť sa javila kombinácia peších lávok, ktoré vedú z novovytvorených uzlových priestorov cez rieku, nadzemného železničného valu s obsahom polyfunkcie a klasických mostov či železničných priecestí. Ako nevýhodné a bez vyššej hodnoty a potenciálu využitia boli určené takmer všetky budovy, ktoré sa tu nachádzajú. Výnimkou je staré depo. Jeho revitalizácia ponúkne kreatívny priestor, kaviarne, či múzeum železničnej dopravy. Cieľom návrhu je priblížiť predstavu o fungovaní mesta Žilina v roku 2050, so splnením všetkých náležitostí koncepčných, ekologických a materiálových. Autori si za cieľ kladú ukázať možnú revitalizáciu menej atraktívnych území s prihliadnutím na lokálne požiadavky a integráciu ekol. riešení ako je vodná elektráreň, zadržiavanie dažďovej vody a pod. Pri prechádzke alebo jazde na bicykli po promenáde je vidieť striedanie rôzneho prístupu k brehu, jeho mäkké časti striedajú predsunuté roviny z tvrdého materiálu ktoré sa vďaka vertikálnemu odlíšeniu v prípade potreby súkromia podmaňujú zástavbe. Verejné priestory majú rozmanitý charakter, od veľkorysých mestských parkov, cez street workoutové ihriská, komunitné záhrady, až po multifunkčnú plochu pred športoviskom. Tá vie meniť svoju funkciu a teda vhodne koncentrovať široké spektrom ľudí počas rôznych častí dňa aj roka. Atribúty spomínaného návrhu, by mohli byť predpokladom pre budovanie zelenších a efektívnejších miest, ktoré budú plné života a môžu sa postupom času rozvíjať do ďalších štruktúr.
