: I. Kovaličová, K. Rózsová
: 3. ročník
: Ing. arch. T. Hanáček, PhD.
Sídelná kaša ako hlavný problém riešeného územia Dunajskej Lužnej odkazuje na problematiku prehustených obcí zastavaných monotónnou štruktúrou. Takto vytvorený obraz typickosti mestskej či prímestskej zástavby je v dnešnej dobe fenoménom akejsi zabezpečenosti, sociálnej stability, no predovšetkým privatizácie, ktorá celému konceptu ideálnej zástavby, teda sídelnej kaši, podkopáva kolená. Urbanistický návrh Novej Dunajskej Lužnej sa orientuje na premenu prímestskej krajiny s cieľom vytvoriť nové typy komunitného bývania a ponúknuť tak širšie možnosti obývania oblasti, nie len na úrovni osídlenia, ale aj rozvoja rekreácie, pracovnej neviazanosti na okolité mestá či aktivácie komunitného a krajinného pestovania. Jedným z aspektov návrhu bolo vytvorenie neprehusteného kompaktu bývania, pričom sa opierame o témy akými sú variabilita zástavby, komunitná činnosť, coworking, preplávajúce prepojenie interiéru s exteriérom, podporu verejných priestorov či rozvoj drobného poľnohospodárstva a taktiež aktívny oddych.Navrhovaná štruktúra je rozdelená do troch zón podľa obsahovosti. Jedná sa o zónu brownfield, zónu ostrova a mixed-use obytnú zónu. Severovýchodne orientovaná brownfield zóna je revitalizovaný industriálny komplex. Ponúka priestor pre rozvoj coworkingu, dostupnosť občianskej vybavenosti, či rekreačného ubytovania v nadväznosti na dopravu. Zóna ostrova je ťažiskovým priestorom kultúry a vzdelávania, rekreácie a športu. Ostrov vymedzujú dva novovytvorené kanály, ktoré prepájajú dve existujúce štrkoviská – Nové Košariská a Malé Košariská. Takéto riešenie nám umožnilo vytvoriť nové nábrežia mäkkého, či tvrdého typu s aktívnym verejným, neprivatizovaným charakterom. Obytná zóna dostáva charakter blokovej zástavby s jasnou tvrdou štruktúrou kontrastujúcou mäkkosť ostrova, na ktorý odkazuje. Vďaka mixed-use využitiu obytnej zóny sa z nášho návrhu nestáva nechcená sídelná kaša, ale práve naopak, príjemný obytný priestor doplnený o základnú občiansku vybavenosť, domov dôchodcov či materskú školu s rozmanitými formami exteriérovej zelene. Odkazujúc na vidiecky charakter sídla sme na väčšinu fasád zvolili jednoduché, nadčasové materiály akými sú tehla, drevo, či tradičná omietka. Esenciálnymi prvkami návrhu sú v neposlednom rade ekologické riešenia, v ktorých sa opierame o využitie klasických prvkov udržateľného bývania. Za tie možno považovať zelené strechy,parky na absorpciu dažďovej vodyalebo budovanie kontajnerovej nízkonákladovej výstavby pre účely sociálneho bývania. Moment prepojenia štrkovísk pomocou kanálov priniesol možnosť využitia zeminy na vytvoreniepobytových zatrávnených lúk, kopcov, ktoré dotvárajú rekreačnú atmosféru návrhu. Hravý charakter urbanizmu podnecuje obyvateľa k prirodzenému pohybu v navrhovanej štruktúre. V návrhu je podľa vzoru knihy P. Hniličku kladený dôraz na jednoznačnosť urbanizmu s cieľom vyzdvihnúť jeho kvality, využiť jeho potenciál, aktívne ho zveľadiť a podporiť tak oživenie existujúcej lokality. „Člověk bydlí, pokud se muže orientovat ve svém prostrědí a identifikovat se s ním“, je myšlienka, ktorá zahŕňa, že priestory v ktorých sa život odohráva, sú priestormi v pravom slova zmysle.
