: Ing. arch. Silvia Cejpková
: doc. Ing. arch. A. Urlandová, PhD.
Téma dizertačnej práce vznikla z potreby doplniť informácie z oblasti zdravotníckych interiérov. V Strednej Európe absentujú poznatky o tom, aké farby je vhodné používať v zdravotníckych zariadeniach a aké predstavy, nároky na interiér majú užívatelia týchto zariadení. Farby sú jednou zo „soft qualities“, ktoré majú vplyv na vnímanie a prežívanie pacienta a tým do istej miery prispievajú k zníženiu negatívneho pociťovania počas návštevy nemocnice. Farebnosť je prvá informácia, podľa ktorej sa človek orientuje v novom prostredí. Táto danosť pochádza z čias, keď človek žil v prírode a od rýchleho posúdenia situácie záviselo jeho prežitie. Inštinkt hodnotiť svoje okolie podľa farebnosti pretrval do súčasnosti a táto skutočnosť sa už desaťročia využíva komerčných oblastiach. Zdravotnícky interiér je miesto, kde by sa vplyv farieb na vnímanie mohol uplatniť pri redukcii stresu a obáv pacienta. Prvý známy záznam o fyzikálnych zákonitostiach farieb vzniká v renesancii. Jeho autorom je Leonardo da Vinci. Pred renesanciou bolo použitie farby v umení a architektúre, okrem verného zobrazenia skutočnosti prevažne symbolické - umelci nimi zobrazovali záhady vesmíru a moc nadprirodzených síl. Novodobé teórie farieb začínajú vznikať v 18 storočí. Kniha Farbenlehre od J. W. Goetheho vzbudila u jeho súčasníkov nesmierny záujem, vo svojej dobe popularitou konkurovala jeho umelecným dielam. Ďalšími významnými bádateľmi v oblasti teórií farieb sú Johannes Itten, Friedrich W. Ostwald, Albert H. Munsell a v 20. storočí Faber Birren, Antal Nemcsics a Frank Mahnke. Teórie o harmónii farieb sa zriedkavo vyjadrujú k použitiu farieb v architektúre. V 80-tych rokoch 20 storočia bola definovaná teória harmónií farieb Colour Affects, ktorá sa vyjarduje aj k problematike použitia farieb v architektúre a špecificky v interiéroch. Jej unikátnosť spočíva v širokom rozsahu, ktorým sa zaoberá, popisuje psychologické pôsobenie kombinácií farieb na psychiku človeka. Vyjadruje sa k použitiu farieb v interiéroch a aj v zdravotníckych zariadeniach.
Teória Colour Affects v základných bodoch:
- Psychologické účinky farby sú univerzálne
- Rôzne odtiene rovnakej farby sú vnímané rôzne, podľa toho, v akej kombinácií sú s ďalšími farbami
- Každý farebný odtieň, možno zaradiť iba do jednej zo štyroch skupín
- Každá farba je v harmónii s každou ďalšou farbou z tej istej farebnej skupiny. Farby z rôznych skupín nikdy v harmónii nebudú
Súčasný stav poznania problematiky vo svete a na Slovensku
Vo svete existuje množstvo štúdií farebnosti na rôzne typy priestorov (izby pacientov, pôrodné sály, čakárne, vyšetrovne). Tieto štúdie nie je možné prevziať bez výhrad, preferencia farebných tónov sa líši v roznych oblastiach sveta. Preferencie farebných odtieňov sú ovplyvňované kultúrou, symbolizmom a aj fyzikou - svetlom, ktoré je špecifické pre naše geografické šírky.
Hypotéza
V súčasnosti na Slovensku neexistuje prieskum, ktorý by sa zameriaval na preferencie vzhľadu interiéru a jeho farebnosti v oblasti zdravotníctva. Predpokladáme, že existujú isté odtiene farieb, ktoré lepšie, ako ostatné, pôsobia na pacientov v zdravotníckych zariadeniach. Harmonické usporiadanie farieb je pravdepodobne jedným zo základných predpokladov vhodnej farebnosti. Atmosféra, ktorú má zdravotnícke zariadenie podľa teórie Colour Affects evokovať, je pocit hygieny, čistoty priestoru a profesionality zamestnancov. Pre tento účel sa podľa teórie Colour Affects najviac vhodná skupina farieb Leto/Summer. Druhá alternatíva, ako má zdravotnícke zariadenie pôsobiť, je atmosféra, ktorá pozdvihne náladu a dodá optimizmus a pocit čistého, sviežeho prostredia.
Dizertačná práca má charakter overenia hypotézy, v práci sú použité:
- metóda interpretačnej fenomenologickej analýzy
- metóda klasifikácie systematizácie a selekcie
- metóda prieskumu a štatistického vyhodnotenia
OČAKÁVANÝ VÝSLEDOK
Práca má priniesť poznatky v oblasti, v ktorej na Slovensku absentujú informácie. Nové poznatky sú vhodné pre štátne inštitúcie, ako podklad k postupu pri rekonštrukciách, ako metodika architektom k výberu farieb do zdravotníckych zariadení, a aj ako úvod do vedeckého výskumu témy farebnosť zdravotníckych zariadení.
