: Ing. arch. Miriama Butková
: doc. Ing. arch. Lea Rollová, PhD.
Skúmanie úspešných európskych realizácií komuniných centier (ďalej aj „KC“) umožňuje pochopenie tohto relatívne nového typu multifukčného voľnočasového zariadenia, prispievajúceho ku komunitnému rozvoju. Výskum, je v rámci dizertačnej práce orientovaný na 100 vybraných zariadení a predstavuje „databázu komunitných centier“ obsahujúcu ich základné údaje. Z podrobných analýz jednotlivých projektov sú následne vyvodené zovšeobecnené predpoklady, závery a odporúčania pri tvorbe nových komunitných centier. Práca sa zameriava od skúmania názvoslovia, programovej náplne a k nej prislúchajúcim priestorom, po funkciu, úroveň multifunkčnosti zariadenia a jednotlivé priestorové charakteristiky. Tieto nadobudnuté poznatky navzájom porovnáva a hľadá medzi nimi súvis, čo poskytuje základ pre narvované metodických postupy.
PRIEBEH VÝSKUMU
Výskumná časť dizertačnej práce na tému komunitné centrá vychýdza z podrobnej analýzy 100 európskych realizácii, zverejnených online za posledných 10 rokov (2010-2020). V rámci zostavenia databázy boli identifikované základné znaky ako autor, lokalita, rok realizácie, stav zariadenia (novostavba, rekonštrukcia, konverzia) plocha zariadenia a prislúchajúca veľkostná kategória. Tieto údaje slúžia na bližšie zadefinovanie výskumnej vzorky a na lepšie pochopenie vzťahov medzi výskumom nadobudnutými poznatkami.
Prvá časť výskumu je venovaná skúmaniu typického znaku komunitných centier a to miery multifunkčnosti priestorov. Miera multifunkčnosti je priamo ovplyvnená charakterom priestorov a v rámci o teórie môžme rozlíšiť tri typy komunintých centier, definovaných pomerom funkčne predurčených a polyvalentných priestorov k úžitkovej ploche zariadenia. Prvým riešením sú polyvalentné KC, ktoré sú tovrené jedným alebo viacderými polyvalentnými priestormi bez funkčného určenia, ako napríklad viacúčelové sály, stretávacie a workshopové miestnosti bez fixného vybavenia. Druhým riešením sú polyfunkčné KC, spájajúce viaceré konkrétne predurčené, priestovo a prevádzkovo náročnejšie funkcie. Tretím typom sú hybridné KC spájajúce princípy oboch predošlých konceptov. Pre účely zatriedenia zariadení boli skúmané najmä ich pôdorysné riešenia.
Druhá časť výskumu spočíva v odvodzovaní funkčného využitia jednotlivých zariadení, na zákalde programu centra a navrhnutých priestorov. Prieskum potvrdil skutočnú multifunkčnosť komunitných zariadení, nakoľko zastúpenie mali rôzne funkčné využitia od: komunitného, verejného, kultúrneho, športového, vzdelávacieho po komerčné. Tieto funkcie boli odvodené od kľúčových slov identifikovaných v rámci sprievodných textov popisujúcich aktivity a priestory jednotlivých komunitných centier.
Tretia časť skúmania je venovaná jednotlivým priestorovým charakteristikám a spočíva v detailnejšej analýze dispozičných riešení, v kombinácii s analýzou textu a skúmaním fotodokumentácie interiéru. Posudzovaná je funkčná rozmanitosť zariadenia, multifunkčnosť priestorov, prístup pre verejnosť z viacerých bodov, izolovateľnosť časti prevádzky, vybavenie zariadenia, fyzické a vizuálne prepojenia.
Zostavenie charakteristík vychádza z hypotetických predpokladov podložených teóriou, ktoré sú následne overované prostredníctvom mapovania výskytu týchto charakteristík v rámci realizovaných riešení komunitných centier. V závere sú odvodené ich vzájomné súvislosti a zhodnotené hypotézy. Prieskum následne spracúva zovšeobecnené zistenia a ponúka odporúčania pri tvorbe, rekonštrukcii či konverzii takýchto zariadení.
Práve metodické postupy a odporúčania pri tvorbe komunitných centier sú hlavným výsledkom elaborátu, ktorý okrem teórie komunitných centier v úvode, pojednáva o komunite, komunitnej architektúre a vzájomnom vzťahu architekta, užívateľa a výsledného architektonického diela. Dizertačná práca taktiež objasňuje odbornej i laickej verejnosti použitie pojmu „komunitné centrum“ v architektonickom prostredí, predstavuje potenciál komunitnej architektúry v praxi a výskume, pojednáva o možnosti jej interdisciplinárneho prieniku s inými vedeckými oblasťami a v neposlednom rade práca zvyšuje povedomie o architektúre pre komunity.
