: Ing. Ing. arch. Martin Dubiny
: doc. Ing. Eva Kráľová, CSc.
Rieka Dunaj prešla v 2. pol. 19. storočia úpravou koryta na strednom toku, čím sa zvýšila jej splavnosť. Postupne sa sformovala s ostatnými európskymi riekami vodná cesta naprieč Európou, od Severného po Čierne more. Zabezpečovala okrem prepravy tovarov i prepravu osôb. Najvýraznejší vplyv mala lodná doprava v medzivojnovom období. Prístavy vznikali v minulosti na okraji, no dnes sa dostávajú do centrálnej polohy miest. Z rozvojom prístavnej infraštruktúry v minulosti prístavne mestá rástli a rozvíjali sa. V súčasnosti prístavy, aj v dôsledku modernizácie lodnej dopravy a prístavnej infraštruktúry, menia svoje územné hranice. Plochy sa zmenšujú a objekty ostávajú čiastočne nevyužité.
Podobne ako v zahraničí, aj u nás sa industriálna architektúra, ochrana objektov a areálov, čoraz viac dostáva do popredia. V zahraničí sa okrem národnej ochrany môžeme stretnúť aj s územiami so štatútom svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Napríklad súbor prístavných skladov v nemeckom meste Hamburg, ktoré zároveň priamo vytvára nárazníkovú zónu medzi starým mestom a novovznikajúcou mestskou štruktúrou. Medzi nepriamo napojenú prístavnú infraštruktúru môžeme zaradiť nábrežnú hranu v nemeckom meste Regensburg, ktorá v posledných rokoch prechádza transformáciou a je v úzkom kontakte so starým mestom, ktoré podlieha ochrane svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Podobný prípad sa nachádza v Rumusku. Rozsiahla európska delta rieky Dunaj ako chránené územie svetového prírodného dedičstva UNESCO spája prístavnú infraštruktúru medzi mestami Tulcea a Sulina. Národná ochrana alebo ochrana svetového dedičstva však nie je zárukou zachovania prístavnej infraštruktúry. Potreba adaptácie týchto historických plôch a objektov pre nové funkcie si vyžaduje kreatívny prístup pri poznaní, pochopení a zachovaní ich hodnôt.
V poslednom období sa začína hovoriť okrem pamiatkovej ochrany prístavnej infraštruktúry i u nás, najmä v Bratislave, aj o koncepcii rozvoja verejných prístavov na Slovensku. V Bratislave - časti Zimný prístav, oproti zvyšným dvom prístavným mestám, sa nachádza najväčšia koncentrácia národných kultúrnych pamiatok. Potreba je tak vytvárať spoločnú diskusiu na základe rôznych hľadísk (sociálneho, kultúrneho, historického, ekonomického a pod.), ktorá by priniesla vnímanie prístavných území a ich architektúry ako neoddeliteľnú súčasť každého prístavného mesta. Vývoj a história prístavného mesta by mala ostať dochovaná a byť integrovaná súčasťou novej mestskej štruktúry ako génius loci územia. Súčasný industriálny charakter prístavného územia, objektov a prvkov v najstaršej zachovanej časti bratislavského prístavu – časť Zimný prístav, dokladuje hospodársky vývoj Bratislavy od konca 19. storočia.
