: M. Kubanda , M. Ďurinďák
: 3. ročník
: prof. Ing. arch. Ľ. Vitková, PhD.
ŽILINA je krajské a okresné mesto na severnom Slovensku. Počtom obyvateľov (79 947) je Žilina štvrtým najväčším mestom na Slovensku. Je administratívnym, hospodárskym, dopravným a kultúrnym centrom severozápadného Slovenska, niekedy sa jej hovorí „perla na Váhu“. Mesto sa nachádza na sútoku Váhu s Kysucou a Rajčankou, v Žilinskej kotline, ktorá má tvar pravouhlého trojuholníka s hraničnou líniou Malej Fatry, Kysuckej vrchoviny, Strážovských vrchov, Súľovských vrchov a Javorníkov. Koncept nášho návrhu využíva túto danosť územia. Priestorový koncept sme rozdelili do 4. častí. Prvým problémom , ktorému sme čelili bola rozsiahla železničná sieť. Po rôznych diskusiách sme dospeli k záveru zachovania len 2 železničných koľají. Súčasťou prvého bodu konceptu bolo zapustenie koľajnicovej dopravy pozdĺž riešeného územia z dôvodu potenciálnych frekventovaných peších ťahov cez koľajnice na navrhované územie. Následne nadkrytie polo zapustenej vlakovej dopravy vyriešilo problém s prepojením riešeného územia s mestom. Ponad koľaje vedie líniový park v zmysle organických tvarov , oddychových zón a množstvom zelene. Druhým bodom konceptu je rozčlenenie územia na funkcie a následne je charakterizovaná štruktúra obytných častí , ktorá rešpektuje mestskú štruktúru zástavby. Na severozápadnej strane pozemku nám vznikol administratívny komplex a nová vlaková stanica spojená s autobusovou. Riešenie jedného objektu v ktorom sa nachádza vlaková a autobusová stanica nám pomohlo vyriešiť problém s komplikovaným napojením na hlavné mestské ťahy a nešťastne situovanú existujúcu autobusovú stanicu. Administratívnu časť s občianskou vybavenosťou oddeľuje od kompaktnej štruktúry bývania verejný priestor. V prvých škiciach návrhu bolo riešenie zvukovej nepohody zo strany frekventovanej cesty na ulici Ľavobrežná smerom k obytnej časti riešené vysokou zeleňou. Problém nastáva v jeseni a v zime kedy lístie opadá a funkcia akustickej bariéry je neefektívna. Z tohto dôvodu sme volili objektovú zvukovú bariéru. Druhý bod konceptu ukončuje Športová zóna na okraji pozemku pri potencionálnom rekreačnom nábreží. Vznik spomínaných verejných priestorov a športovej zóny bol súčasťou 3. bodu konceptu. V poslednej časti sme sa snažili vyriešiť otázku: Akým spôsobom bude možný frekventovaný pohyb z obytnej časti cez rýchlostnú cestu až k rekreačnej zóne? Rekreačno-športová zóna sa rozprestiera pozdĺž navrhovaného pozemku na nábreží rieky Váh. Odpovedí nebolo veľa. Obchádzať celú Ľavobrežnú ulicu by bolo neefektívne preto sme sa museli rozhodnúť podísť cestu alebo ju nadísť. Zvolili sme prekonať cestu ponad pomocou pešej lávky. Tento nápad súvisel s rôznymi výškovými rozdielmi na celkom malom priestore z tohto dôvodu sme sa rozhodli líniový park, ktorým voľne prechádzame ponad koľajnice spojiť s lávkami pomedzi kompaktnú blokovú štruktúru. Toto riešenie je z hľadiska voľného pešieho prechodu cez územie najefektívnejšie. Ďalším plusom bolo prepojenie kompaktných blokov a vznik aktívneho parteru s občianskou vybavenosťou pod prechodom z líniového parku na lávku Návrh dopĺňa zelená extenzívna strecha nad prechodom. Parkovanie v obytných častiach je väčšinou riešené podzemnými garážami pod bytovými domami. Rozdielna je východná časť pozemku v okolí bodových bytových domoch, ktoré disponujú s podzemnými parkoviskami a taktiež aj nadzemnými. Na projekte bolo ťažké pochopiť ako narábať s výškovými rozdielmi bez toho aby bolo narušené prírodné prostredie, ako reagovať na určité danosti terénu a ako pristúpiť k urbanizácii v prírodnom prostredí aby neznela násilne. Naučili sme sa pochopiť lokalitu ako celok, nadstaviť si ciele, na ktoré napasovať riešenia, ktoré vníma aj svoje okolie a nenarúša vzájomné fungovanie.
