: L. Pecháčková, M. Maximová
: 3. ročník
: prof. Ing. arch. Ľ. Vitková, PhD.
Témou bolo vyriešiť územie pri železničnej stanici v meste Žilina, na brehu rieky Váh. Túto lokalitu sme si vybrali práve kvôli jej polohe pri rieke. Bola to pre nás príležitosť navrhnúť v meste niečo nové, nakoľko breh rieky Váh v Žiline nie je nijak využitý pre verejnosť. Minimálne nie z tejto strany od centra. Práve aj vďaka pomerne blízkej dochádzkovej vzdialenosti do centra, ktorá je do polhodiny, má táto nami novonavrhovaná štvrť potenciál byť najrušnejším územím v Žiline, keď hovoríme o koncentrácií ľudí. V súčasnosti je identitou tohto miesta značná zanedbanosť. Už z diaľky je vidieť, že sa o to nikto nestará a je to územie ničoho. Stredom skrz celú oblasť prechádza železničná trať, stojí tu viacero objektov v zlom technickom stave a zeleň je neupravovaná. Našim návrhom sme jednoznačne chceli zmeniť identitu miesta na niečo nové a krajšie rozprestretím akého pomyselného koberca nových možností pre obyvateľov mesta, ale aj pre jeho návštevníkov. V návrhu sme pracovali s mestskými blokmi v mriežke prispôsobenej tvaru pozemku. V riešení prevládajú bytové domy s aktívnym parterom. Z typologického hľadiska sú dominantné sekciové a bodové bytové domy. Obytné stavby dopĺňajú objekty občianskej vybavenosti, ako je napríklad tržnica so streetfood zónou, multifunkčná športová hala, múzeum, kultúrne centrum či budovy administratívy. Zo spomínaných objektov stojacich na tomto území sme pôvodné rušňové depo transformovali na múzeum dopravy s kaviarňou a reštauráciou, no ostatné budovy by boli asanované. Po južnom obvode pozemku sme zachovali železničnú trať, ktorá spája Košice s Bratislavou. Preto sme vstupy na územie riešili ako podjazdy. Nadväzujúca uličná sieť je tvorená obojsmernými cestami pre autá s cyklochodníkom, zeleným pásom, pozdĺžnym parkovaním a širokým chodníkom, pretože predpokladám, že pohyb po území bude prevažne chôdzou. V obytnej časti územia sa ale nachádzajú komunikácie vyhradené výlučne pre peších a cyklistov. Jedným z nosných bodov nášho návrhu sú verejné priestory, ktoré prepájajú blokovú štruktúru. Ich cieľom je priniesť život na toto územie. Navrhovali sme ich tak, aby hlavnou funkciou každého z nich bolo niečo iné, no každá veková, sociálna či genderová skupina by si tam našla svoje miesto. V obytnej časti sú to napríklad komunitné skleníky, ďalšie priestory tvoria streetfood, vonkajšie športové ihrisko a najväčším z radu verejných priestorov je ten v okolí dopravného múzea. Ponúka azda najväčšie množstvo možností ako stráviť voľný čas, cez šport na work out-ovom, oddych pod stromami v parku, kultúrne vyžitie v malom amfiteátri či detské ihriská pre tých najmenších. Celému priestoru dodáva na jedinečnosti materiálové i farebné riešenie povrchov. Keďže jedným z hlavných cieľov bolo prepojiť mesto Žilina s riekou Váh, pozdĺž celého územia sa tiahne široká promenáda, ktorá nepoteší len peších prechádzkou pri vode či cyklistov, ale taktiež má spojiť služby v parteroch budov s riekou a životom pri nej a na nej. Návrh by mal byť miestom pre všetkých. Nie len vďaka atraktívnym verejným priestorom, ale tiež ponukou nových pracovných príležitostí, priestorov na bývanie, parkov a v neposlednom rade rôznych možností trávenia voľného času.