: Nina Doková
: 1. ročník
: doc. Ing.arch. E. Vráblová, PhD.
: Ing. arch. M. Czafík, PhD.
V každom človeku sú vnútorné hradby, ktoré nás rozdeľujú, ale aj spájajú. Z tejto myšlienky som vychádzala pri dávaní tvaru pavilónu, pri jeho zameraní a názov pavilónu nesie meno jedného z niekdajších panovníkov. Ako predlohu pre tvar som si zvolila môj detský obrázok hradieb, to sú pre mňa hradby a vždy budú. Časy, kedy sa hrady tešili veľkej pozornosti a boli prejavom moci a sily sú už dávno preč a pravdepodobne sa už nikdy nevrátia. No napriek tomu nás aj po toľkých rokoch dokážu ohromiť a vyvolať nespočetné množstvo emócií, pretože nás vracajú v čase. Celé storočia sú udržiavané pri živote vďaka mohutnej konštrukcii, pevným materiálom, precíznosti práce a rekonštrukciám, pochopiteľne. No samotná konštrukcia nestačí na to, aby nám ukázala svet, ktorý sa pre nás stal dávnou históriou. To, čo ho približuje, sú aj legendy, ktoré odhaľujú život z dôb dávno minulých. A práve na tie je pavilón zameraný.
