: L. Franeková, B. Macášková
: 3. ročník
: doc. Ing. arch. K. Smatanová, PhD.
Riešené územie sa nachádza v severnej časti krajského mesta Žilina. Leží na sútoku riek Váh, Kysuca a Rajčianka. Hranicu územia tvorí železničná trať Bratislava – Košice. Je z neho výhľad na zalesnenú lokalitu Považského Chlmca, Budatínsky zámok s parkom a pohoria Malej Fatry. V súčasnosti sa na území nachádzajú najmä priestory železničného “brownfieldu“ s infraštruktúrou nevyužívaných koľajových tratí a objektami patriacimi ŽSR ako napríklad budova depa. Náš návrh siaha až po bývalé priestory textilného podniku Slovena. Pre veľké množstvo už existujúcich stavieb, z ktorých viaceré mali podľa nášho názoru aj architektonickú pamiatkovú hodnotu, sme sa rozhodli väčšinu z nich zachovať a revitalizovať. Hlavnou myšlienkou nášho návrhu bolo vzhľadom na akceptovanie a zohľadnenie všetkých vyššie spomínaných bodov vytvoriť samostatnú a sebestačnú mestskú štvrť, ktorá by sa stala víziou budúceho fungovania mesta. Chceli sme preto dosiahnuť, aby čo najväčšie množstvo potrieb obyvateľov bolo naplnených priamo v navrhovanej mestskej zóne. Umožniť to má najmä živý parter, v ktorom sa nachádzajú takmer všetky služby potrebné pre každodenný život a taktiež výroba väčšiny energií potrebných na fungovanie domácnosti priamo na riešenom území z obnoviteľných zdrojov. Na strechách obytných budov sú umiestnené fotovoltaické panely na výrobu elektrickej energie a celá štvrť je zásobovaná z centrálneho zdroja tepla získavaného tepelnými čerpadlami s geotermálnymi sondami zem – voda. Navrhnuté sú tiež priestory na pestovanie a hydroponické pestovanie šalátovej zeleniny. Po zakomponovaní týchto myšlienok do návrhu vznikla samostatná mestská štvrť tvorená najmä blokovou výstavbou polyfunkčných stavieb, v ktorých sa na prízemí nachádza aktívny parter a ďalších tri až päť podlaží tvoria byty. Západná časť územia je má prírodnejší charakter, obsahuje čo najviac zelene a nemá pravidelnú štruktúru výstavby. Naopak východná časť návrhu, nachádzajúca sa bližšie k centru mesta, je tvorená zväčša pravidelnou štruktúrou mestských blokov umožňujúca väčšie množstvo služieb a aktivít. Keďže územie sa nachádza na pomerne rušnom mieste a pretína ho niekoľko hlavných ťahov, či už automobilovej alebo železničnej dopravy, v návrhu sa objavilo aj niekoľko plôch len ťažko využiteľných na bývanie, ktoré by spĺňalo súčasné štandardy. Tieto plochy sú preto využité na pestovanie zeleniny a ovocia určených pre miestnych obyvateľov, pri ktorom by sa využíval tiež organický odpad z domácností. Územie je po celej dĺžke prepojené nábrežím popri rieke Váh, ktoré ma v niektorých miestach mestskú a v niektorých zase prírodnú podobu. Umožňuje tak všetkým obyvateľom kontakt s vodou a rekreáciu. Ďalšiu výraznú komunikačnú os tvorí pešia zóna, ktorá prechádza pozdĺžne celým naším územím a lávkou ho spája s Budatínskym zámkom na druhom brehu rieky. V doprave je kladený väčší dôraz na peších, preto nutné dopravné ťahy pre automobily sú riešené ako zdieľané povrchy. Väčšina parkovacích miest sa nachádza v podzemných garážach a vstupy na územie pre automobilovú dopravu sú z Bratislavskej ulice.
