: Ing. arch. Simona Kolimárová
: doc. Ing. arch. A. Schleicher, PhD.
Téma dizertačnej práce je Fenomén dočasnej architektúry. Dočasná architektúra sa neusiluje o permanentnosť a nemennosť ako je tomu pri tradičných architektonických konceptoch. Z tejto podstaty a primárnej limitácie vzniká predpoklad pre netradičné architektonické koncepty, priestory prísne sa neviažúce na typologické zásady a extenzívne zázemia. Objekt, v takejto čistote zapája širokú verejnosť, pôsobí na kolektívnu pamäť, má moc zastabilizovať moment v čase na základe konkrétneho, nepermanentného, objektu, čo so sebou prináša možnosť infiltrovať ideu, možnosť testovať nové koncepty, funkcie a princípy fungovania architektúry a priestoru, kde je umiestnená.
Dizertačná práca v svojom úvode prezentuje historický vývoj dočasnej architektúry, na základe, ktorého je možné pozorovať zmeny vo vnímaní dočasnej architektúry, ale aj zmeny vo vnímaní plynutia času vo vzťahu k nej. Práca identifikuje medzníky, ktoré počas histórie nastali a zmeny, ktoré so sebou priniesli. Tieto míľniky boli identifikované na základe výskumu prípadových štúdií, ktoré boli obsiahlo spracované v diagramoch. Práca sa teda čiastočne sústreďuje na časové delenie, demonštruje rozličnosti realizácií a nemožnosť jednoducho definovať dočasnú architektúru.
Objekty dočasnej architektúry sa prejavovali buď svojou preukázateľnou utilitárnosťou – stavby krízového manažmentu, kritickej infraštruktúry, suplovanie vybavenosti – alebo naopak vysokým dôrazom na významovú a výrazovú stránku, ašpiráciou pôsobiť ako prvok nezvyčajný, inšpiratívny – napríklad reprezentačné pavilóny krajín, obchodných spoločností, kultúrnych ustanovizní.
Dočasná architektúra a jej formy prešli len v nedávnej minulosti ďalšou transformáciou. Môžeme zhodnotiť, že v súčasnosti prvýkrát pozorujeme aj realizácie dočasnej architektúry stavané z odlišného dôvodu ako realizácie v minulosti – stávajú sa katalyzátorom prostredia a poskytujú architektom prostriedok ako narušiť priestor.
Práca sa v súčasnosti zameriava na sumarizáciu a komparáciu už publikovaných poznatkov a poznatkov vyplývajúcich z výskumu a komparácie množstva realizácií objektov dočasnej architektúry. Tieto výsledky sú čiastočne prezentované aj v diagramoch.
Syntézou už známych záverov a ich rozšírením o vlastnú kategorizáciu, možnosti interpretácie sa práca snaží podať komplexné ozrejmenie fenoménu dočasnej architektúry, dôvodov a lokalít jej vzniku, jej architektonických foriem, a taktiež tvorivých princípov, kde bolo možné pozorovať viaceré spoločné znaky napriek prevažujúcej jedinečnosti projektov. Kategorizácia poskytuje pozadie pre pochopenie vývoja a zmien objektov dočasnej architektúry počas histórie a následne v súčasnosti.
Dočasnú architektúru na základe doterajšieho výskumu danej problematiky je možné kategorizovať:
- na základe realizácie
- cielene dočasné,
- necielene dočasné
- na základe funkčnej a programovej náplne:
- utilitárna intencia,
- intencia zmeny priestoru,
- intencia exhibície,
- intencia propagácie a predaja,
- architektonické objekty festivít,
- na základe umiestnenia vrámci štruktúry:
- kultúrna krajina,
- v blízkosti silného prírodného elementu
- verejný priestor,
- predpolie dôležitej inštitúcie,
- v blízkosti pracoviska kritickej infraštruktúry.
Na základe vymedzenia spoločných znakov si práca dáva za cieľ ďalšiu komparáciu diel so spoločným znakom a ďalšie štúdium jednotlivostí dočasných objektov a ich dopadov na ich bezprostredné okolie, zavedením do užívania ako kultivovaného miestneho atraktora. Vytvorenie rámca pre experimentovanie s architektonickými a umeleckými zásahmi v prostredí evaluácia zásahov.
