: Ing. arch. Romana Hajduková
: doc. Ing. arch. A. Sopirová, CSc.
Na pomedzí Horného a Dolného Zemplína v 50. rokoch 20. storočia boli postavené 3 chemické továrne – Chemlon Humenné, Chemko Strážske a Bukóza Vranov nad Topľou. Od obdobia výstavby až do revolúcie v roku 1989 prosperovali podniky aj samotné mestá. Po privatizácií sa ich produkcia a počet zamestnancov výrazne znížili. Naším zámerom je hľadať stratené priestory v stratenom regióne, skúmať obdobie a príčiny ich vzniku aj možné budúce využitia. Aby sme mohli identifikovať tieto priestory je potrebné skúmať aj urbánnu štruktúru od obdobia vzniku chemických podnikov až po súčasnosť, jej vývoj a vplyv zlomových historických udalostí ako aj aktuálny stav. Vplyv stratených priestorov na obraz mesta a ich vnímanie obyvateľmi, nám pomôže načrtnúť obraz o celkovej identite mesta ako aj jednotlivých priestoroch.
CIELE
Hlavným cieľom je preskúmať urbánnu štruktúru vybraných miest vzniknutú v období od 50tych rokov 20. storočia až po súčasnosť a identifikovať v nej medzery – stratené priestory.
Čiastkové ciele:
- Zhodnotenie urbanistického vývoja miest od 50. rokov 20. storočia až po súčasnosť s dôrazom na vplyv historických udalostí na jej vývoj.
- Zostavenie typológie stratených priestorov na základe vopred stanovených kritérií s ohľadom na lokálne danosti regiónu.
- Objasnenie príčin vzniku stratených priestorov s ohľadom na obdobie, v ktorom vznikali.
- Zostavenie pasportu stratených priestorov miest Humenné, Strážske a Vranov nad Topľou.
METÓDY
Vychádzame z morfologickej metódy, kde sa sústreďujeme na skúmanie urbánnej štruktúry mesta z pohľadu zlomových historických udalostí (Hinse, 2014) a konfrontujeme ju s fenomenologickým prístupom Ignasi de Solá-Moralesa (1997). Nové vzťahy medzi architektúrou a súčasným mestom definoval v 5 kultúrnych kategóriách. Pre nás je podstatná posledná – terrain vague, ktorá je paradoxom medzi negatívny a pozitívnymi vplyvmi na mesto, potrebou ich obnovy no na druhej strane odmietanie zásahov do nich, stret minulosti a prítomnosti, ideálom pre udržiavanie identity mesta a posledným nekontrolovaným priestorom mesta (de Solá-Morales, 1997). Nejednoznačná definovateľnosť a veľké množstvo informácií stratených priestorov komplikuje tvorbu ich typológie. Pri zostavení typologických druhov sa budeme držať spomínaného terrainu vague (de Solá-Morales, 1997), ale budeme ich konfrontovať s ďalšími definíciami strateného priestoru od Rogera Trancika (1986) a A. B. Háblovej (2019). Poznatky získané výskumom budú prezentované v pasporte stratených priestorov.
