: Ing. arch. Oto Nováček
: prof. Ing. arch. Ľ. Vitková, PhD.
EMPIRICKÝ PRIESKUM - POCITOVÉ MAPY
Cieľom práce bolo metodicky navrhnúť funkcionality nástroja, postup v zbere dát a ich štruktúru tak, aby bolo možné zjednodušovať a aspoň čiastočne automatizovať následnú analýzu. Samotný prístup k takémuto zberu dát nie je novinkou. Vo svete sú známe PPGIS nástroje, ktoré vynikajú svojou kvalitou, napríklad Maptionnaire (Fínsko), či Pocitové mapy (Česko). Cieľom tak bolo navrhnúť platformu, ktorá by bola upravená pre slovenské podmienky. Platforma bola spracovaná v spolupráci s OZ Futuristiq, ktoré poskytlo IT podporu na vytvorenie samotnej platformy s názvom AI Powered City. OZ Futuristiq zároveň podpísalo s FAD STU memorandum o spolupráci. Pocitové mapy ako forma empirického prieskumu sú nástroj na geoparticipatívny zber dát o meste. Pomocou Pocitových máp dochádza k aktívnemu zapojeniu obyvateľov mesta do získavania informácií a názoru o jeho verejných priestoroch, budovách, či budúcich investičných zámeroch. Princíp platformy stavia na dvoch základných pilieroch: 1. GeoParticipácii (Panek, 2015) a 2. MyData (Poikalo, 2015).
PRIESTOROVÁ ANALÝZA
Pre potrebu priestorovej analýzy bol použitý Geografický informačný systém (GIS) – freeware QGIS Noosa 3.6.. Priestorová analýza potvrdila predpoklad, ktorý očakával zvýšenú koncentráciu pocitov v centrálnych a uzlových priestoroch oboch miest. Tento predpoklad koreluje so zvýšeným výskytom obyvateľov v týchto priestoroch, čo má vplyv i na vytváranie kolektívneho obrazu mesta u obyvateľov. Toto konštatovanie by bolo vhodné doplniť o analýzu pohybu, či výskytu obyvateľov. Uvedené dáta sú však pre potreby výskumu nedostupné. Spoločnou črtou oboch miest je zároveň relatívne široký priestorový rozptyl zadaných pozitívnych odpovedí. Ten má za následok predovšetkým vplyv zelenej a modrej infraštruktúry na vnímanie kvality prostredia. Z priestorovej analýzy tiež vyplýva, že priestory, ktoré respondenti považujú za kvalitné obsahujú kvalitné prvky zelene, vody, kvalitný dizajn urbanizovaného prostredia a architektonické dominanty, či mestské prostredie, ktoré poskytuje priestor pre aktivity a socializáciu. Širšie centrum oboch miest sa na druhej strane vyznačuje koncentráciou negatívnych pocitov. Tie sú výrazné predovšetkým uzlových priestoroch dopravného charakteru (kríženia dopravných tepien, stanice, a pod.).
ANALÝZA SENTIMENTU
Pre potreby analýzy sentimentu, ako i demografickej analýzy zanesených pocitov v rámci témy celkovej kvality verejného priestoru v mestách Bratislava a Košice bol použitý interaktívny vizualizačný nástroj Microsoft Power Bi. Pomocou frekvenčnej analýzy bolo v rámci pozitívneho sentimentu vyhodnotených v Bratislave 1163 podstatných mien a v Košiciach 582 podstatných mien. Analýze negatívneho sentimentu bolo podrobených v Bratislave 1273 podstatných mien, v Košiciach 983 podstatných mien. Frekvenčná analýza sentimentu je založená na vyhodnotení rovnakých slov, slovných spojení a ich početnosti. Významovo podobné slová, slová bez diakritiky, či slová s chybou však vyhodnocuje samostatne a nedokáže ich automatizovane zaradiť do rovnakej skupiny. Vyhodnotené slová a slovné spojenia boli následne kategorizované do významovo podobných kategórií: 1.) Prostredie a príroda, 2.) Dominanty, architektúra a estetika, 3.) Zdravie, bezpečnosť a komfort, 4.) Sociálna dimenzia a aktivity, 5.) Doprava a infraštruktúra, 6.) Prvky verejného priestoru, 7.) Vybavenie a služby. Z analýzy vyplýva, že priestory v oboch mestách poskytujú primerané množstvo a kvalitu prírodných plôch a verejnosti taktiež imponuje dizajn a architektúra oboch miest a ich sociálna dimenzia a priestor pre aktivity. Medzi najintenzívnejšie negatívne vnímané časti patrí v oboch mestách Doprava a infraštruktúra, čo potvrdzuje domnienku o relatívne nízkej kvalite priestorov pre peší, či cyklistický pohyb v oboch mestách.
APLIKÁCIA DO PLÁNOVACEJ PRAXE
V plánovacej praxi sú výstupy a vedomosti získané počas participatívnych mapovaní považované iba za subjektívne názory a postoje, aj keď je preukázané, že vstupy a vedomosti získané od dotknutých komunít významne zlepšujú a uľahčujú následný plánovací proces (Corburn, 2003). Geografické participatívne mapovanie za pomoci digitálnych technológií je príkladom takéhoto nástroja. Jeho úspech stavia na jeho čoraz prepracovanejšej interaktivite, rozšírenosti a jednoduchšej možnosti aplikácie do plánovacej praxe vďaka svojmu priestorovému rozmeru. Tento trend môžeme sledovať ako doma, tak vo svete. Kľúčový cieľ formulovania indexu kvality prostredia a celkovo vnímania kvality ako základnej kategórie úspešného priestoru nie je v rámci medzinárodného výskumu doposiaľ dostatočne preskúmané. Teoretický základ pre takýto index, ako i formuláciu použitia vhodných dát a ich následné matematické váženie v rámci výpočtov je potrebné ďalej rozvíjať. Avšak z výskumu a prípadových štúdií je zrejmé, že jedným z dátových setov vhodných pre tvorbu index kvality z hľadiska používateľov priestorov (verejnosti) môžu byť výsledky geograficky lokalizovaných dotazníkov, príp. obdobných prieskumov.
