: Ing. arch. Monika Bočková
: prof. Dr. Ing. arch. H. Moravčíková
TÉMA VÝSKUMU
Rieka Dunaj je zvyčajne ponímaná viac ako prírodný element, než ako spoločenský produkt. Jeho skúmanie dlhodobo spadá do oborov fyzickej geografie, fluviálnej geomorfológie, hydrológie a ekológie. Súčasná podoba Dunaja nie je len výsledkom prirodzeného vývoja jeho toku, no najmä zámernej ľudskej činnosti. V priebehu storočí bol Dunaj z viacerých dôvodov cielene formovaný - zužovaný či rozširovaný, narovnávaný, usmernený a prehradený. Predmetom prebiehajúceho výskumu sú také historické transformácie rieky, ktoré priamo či nepriamo ovplyvnili štruktúru mesta Bratislava. Skúmanie premien Dunaja z pohľadu urbanizmu umožňuje nový naratív urbánnych dejín s dôrazom na prítomnosť rieky.
OBDOBIE REGULÁCIÍ
Ľudské zásahy do toku rieky vždy vyplývali z konkrétnych potrieb, ako napríklad splavnenie rieky, prispôsobenie koryta na parou poháňanú dopravu či protipovodňová ochrana. Dizertačná práca je orientovaná na skúmanie časových úsekov regulovania rieky, industrializácie rieky a urbanizácie bývalých záplavových území. V doterajšom skúmaní sme sa zaoberali obdobím troch hlavných regulácií pozorovaného úseku rieky, ktoré prebehli v rokoch 1772 až 1896. Dunaj vinúci sa vtedajšou Habsburskou monarchiou prepájal ríšu od horného Rakúska až po dolné Maďarsko, prechádzajúc cez jej najdôležitejšie administratívne sídla - Viedeň, Bratislavu a Budapešť. Monarchia bola zložená z rôzne rozvinutých častí, či už z hľadiska industrializácie alebo urbanizácie, nehovoriac o samotnej etnickej rozmanitosti. Vďaka rieke a jej prítokom bolo možné spojiť jednotlivé časti ríše do jednej obchodnej a kultúrnej siete. Mestská štruktúra Bratislavy sa historicky formovala na ľavom brehu Dunaja a na začiatku skúmaného obdobia s ním nemala priamy kontakt. Už po prvej regulácií, kedy bol zvýšený násyp dôležitej Viedenskej cesty, bol založený verejný park na pravom brehu. Počas 19. storočia sa z brehu postupne stalo nábrežie vďaka druhej regulácií, ktorá bola zameraná na stabilizáciu toku. Výsledkom tretej regulácie bola podoba rieky ako ju z veľkej časti poznáme dnes. Eliminácia bočných ramien Dunaja viedla k vysúšaniu inundačných území, kde bolo možné neskôr orientovať novú výstavbu Dunajskej a továrenskej štvrte. Výstavba prvého stáleho mostu cez Dunaj zároveň otvorila cestu myšlienkam rozvoja mesta na druhej strane rieky.
METÓDA MAPPINGU
V snahe analyzovať rieku ako prírodný a súčasne človekom pretvorený fenomén bolo žiadúce zvoliť hybridnú metódu skúmania. Vybrané aspekty historiografického bádania boli priamo interpretované na podklade historických máp vo forme mappingu. Mapping je, na rozdiel od mapy, nekonvenčným zobrazením územia, ktoré umožňuje odvnímať nové súvislosti. Priestorové javy boli v tomto prípade obohatené o časovú os kľúčových udalostí. Mapping zároveň zobrazuje skúmaný jav v kontexte rôznych mierok, od “Dunajskej monarchie”, cez územie dnešnej Bratislavy až po centrálnu časť mesta. Vďaka použitej metóde sa ukazuje byť zrejmé, že lokálne zásahy do rieky boli z veľkej časti súčasťou nadnárodnej vízie splavnenia Dunaja v Rakúsko-Uhorsku. Je teda možné konštatovať, že celostné regulácie Dunaja umožnili vznik mestských priestorov a štvrtí, ktoré dodnes definujú obraz Bratislavy.
AKTUÁLNOSŤ VÝSKUMU
Hoci regulácie Dunaja viedli k vytvoreniu tepny lodnej dopravy, spätne bývajú hodnotené z pohľadu negatívnych zásahov do životného prostredia. Bratislava prišla o územia vzácnej krajiny a tie, ktoré pri rieke zotrvali sú podrobované neustálym tlakom urbanizácie. Prebiehajúci výskum preto môže byť príspevkom k aktuálnej debate o budúcnosti pozostatkov lužných lesov, či prípadnom obnovení zaniknutých riečnych ramien.
