: S. Števaňáková, N. Šovčíková
: 3. ročník
: Ing. arch. K. Fejo, PhD.
Obec Dunajská Lužná, nachádzajúca sa neďaleko Bratislavy, v súčasnosti čelí výzve ako sa vysporiadať so svojím budúcim rozvojom, ktorý od roku 1974 nadobudol charakteristický nádych takzvanej „sídelnej kaše“. Svojím postavením však vytvára veľmi potencionálne predmestie, ktoré dokáže podporiť, ako aj samotné hlavné mesto, tak aj vlastné územie, a vytvoriť si tak väčšiu samostatnosť s množstvom funkčných zón. Cieľom nebolo vytvoriť štruktúru, ktorá by sa svojou charakteristikou podobala systému fungujúcemu v Dunajskej Lužnej, ale zároveň sme nechceli zabrániť tejto korelácii, čím sa podarilo zachovať charakteristické, možno trocha silené, génius loci riešeného priestoru. Tento koncept teda vedome nezahŕňa historický kontext obce, avšak nijak neprekáža komunikácií s okolitým prostredím a ponúka priestor pre budúci prirodzenejší vývoj. Je otvorený interpretácií a poskytuje pragmatickú evolúciu smerom ku železničnej stanici. S koncepciou navrhovania je spojený jemný prístup zdôraznenia existujúceho prostredia, k hmotovo-priestorovému usporiadaniu novej štruktúry. Navrhovaná časť sa tak stáva miestom, ktoré vytvára osobitú atmosféru a energiu. Hlavným potenciálom riešeného územia je umožňovanie nového spôsobu života ľudí, upriamujúceho sa na kvalitu verejných priestranstiev, poskytnutím služieb a doplnkového vybavenia, ako aj podporenie existujúcej rekreácie. Transformácia miesta, disponujúceho nevyužívanými poľami, ťažiaceho len z atraktivity jazier (Nové Košariská a Rovinka), na prostredie pre všetky generácie obyvateľov od študentov, cez rodiny s deťmi až po najstarších seniorov je zložitá úloha, avšak myslíme si, že takýmto prístupom bude naplnený potenciál, ktorý toto prostredie ponúka a potrebuje. Nadviazanie novej štruktúry na pôvodné objekty v priamom kontexte s prírodou a pestovaním vytvára multifunkčné zóny dodávajúce rezidentom a návštevníkom priestory pre kultúru, šport, pestovanie a rekreáciu s primárnym poskytnutím bývania.
