: V. Bertová, M. Drozd
: 3. ročník
: doc. Ing. arch. K. Smatanová, PhD.
Žilina ako dopravné a priemyselné mesto má aktuálne k dispozícií na rozvoj veľké množstvá rozlohy brownfieldov popri rieke Váh, ktoré sú voľné alebo sa postupne uvoľňujú. Tieto územia sa nachádzajú v tesnej blízkosti centra, avšak neposkytujú obyvateľom Žiliny takmer žiadnu kvalitu prostredia, nie sú prístupné kvôli vysokej barierovosti, nie sú pekné, atraktívne, pôsobia dojmom opostenosti a neposkytujú žiadne atraktory. Prostredie je aktuálne podriadené dopravným obrom ako železničná trať Bratislava - Košice so železničnou križovatkou na Kysúce, estakáda a štvorprúdová rýchlostná cesta. A teda filozofiou návrhu bolo navrhnúť ako mestské štvrte sa vedia zosúladiť spolu s takouto dopravnou situáciou. Návrh vychádza z presvedčenia, že centrum mesta má potenciál pešej náväznosti na breh Váhu a k hradu Budatín na pozadí vysoko urbanizovanej štvrte peších vzdialeností, ktorá by slúžila tak ako obyvateľom zóny, tak aj celému mestu na pobyt, rekreáciu, transport a funkčné vybavenie. Navrhovaná mestská štvrť pri Váhu vychádza z existujúcich a mestom stanovených hlavných peších prepojení smerom k riešenému územiu a zo zadefinovania pokračovania týchto peších ciest k nábrežiu a hradu Budatín. K naplneniu peších prepojení bolo potrebné prevádzkové riešenie prekonávania bariéry železničných tratí, čo bolo riešené návrhom uzlu podchodov s aktívnym parte- rom pod železničnou križovatkou. Toto riešenie bolo vyselektované z viacerých alternatív ako ekonomicky najľahšie zvládnuteľné, najjednoduchšie pre chodca a zároveň aj najlepšie dotvárajúce obraz bývania pri železnici. Kompozičnú štruktúru tvoria tri zóny 5-minutových peších vzdialeností s vlastnými ťažiskovými priestormi s iným charakterom a atmosférou. Pri návrhu bol zohľadňovaný predovšetkým vnútorný obraz mesta z pohľadu chodca jasnou čitateľnosťou pevných a voľných lineárnych priestorov a ich nadväzovaním vzájomným aj na existujúci kontext mesta. Riešenie územie by obyvateľom poskytlo rôznorodosť verejných priestorov od rekreačného zálivu s open-air amfiteátrom, trhovým námestím so zachovaným ducha miesta, po komunitné mikropriestory, vnútrobloky uzatvorené a priechodné pasážami aj rozvoľnené vnútrobloky. Prevádzkový návrh územia vychádza z filozofie, že doprava by nemala byť vylúčená z obytných zón, avšak urbanistickým stvárnením prostredia by bola možná obsluha budov ulicami zdieľanými s chodcami, čo zvyšuje bezpečnosť chodcov aj atraktivitu prostredia. Obyvateľmi Žiliny je riešené územie momentálne takmer nepoznané a prehliadané z dôvodu doterajšieho osudu, avšak vďaka svojmu veľkému potenciálu do budúcnosti je možné predpokladať., že pomaly ale isto Žilinčania akoby ho zrazu našli a pretvorením urbanistickými zásahmi sme presvedčení, že sa raz stane jedným z najhodnotnejších v meste.
