: Ing. arch. Natália Filová
: doc. Ing. arch. Lea Rollová, PhD.
Múzeá tvoria architektonicky výnimočný a mnohotvárny typologický druh. Bez ohľadu na svoje variantné zamerania majú v súčasnosti za spoločnú úlohu poskytnúť možnosť kultúrneho, vzdelávacieho a objavného zážitku pre všetkých návštevníkov. Deti a ľudia so zdravotným znevýhodnením majú špecifické požiadavky na fyzickú prístupnosť priestoru, ako aj na spôsob prezentácie a percepcie expozície. Jedna významná oblasť zo v súčasnosti spracovaných častí dizertačného výskumu sa preto zaoberá priestorovými vlastnosťami, ktoré determinujú mieru inklúzie v múzeách, medzi ktoré patrí aj usporiadanie funkčných celkov v dispozícii múzea. Spôsob, akým návštevník v múzeu prechádza jednotlivými segmentami, možno spolu s otvorenosťou či uzavretosťou priestorových zón označiť za jednu z najdôležitejších architektonických a prevádzkových charakteristík tohto typu kultúrnych budov a areálov. Ovplyvňuje orientáciu v priestore, porozumenie výstave, ako aj vedenie prehliadkovej trasy. Skúmajú sa existujúce spôsoby radenia priestorov v múzeu a z rôznych aspektov je vyhodnotená vhodnosť ich aplikácie pre deti a návštevníkov s rôznorodými potrebami. Cieľom je predostrieť vhodné spôsoby komponovania trás, ktoré by saturovali požiadavky čo najväčšieho spektra návštevníkov a priniesli im kvalitný zážitok z prehliadky múzea. Rôzne návrhy dispozičného členenia múzeí a radenia priestorov v nich sú ilustrované na abstrahovaných schémach, ako aj na konkrétnych prípadových štúdiách piatich vybraných múzeí. Výber pozostáva z architektonicky výnimočných a kvalitných múzeí v strednej Európe, ktoré zároveň pomáhajú utvárať predstavu o moderných múzeách v tejto lokalite.
TEORETICKÝ ZÁKLAD
Pre účely výskumu bola študovaná typológia E. Neuferta, v ktorej sú sumarizované typy dispozícií a okrajovo k nim naznačené príslušné možnosti trasovania, ako aj poznatky P. v. Naredi-Rainera, ktoré sú sústredené prioritne na trasovanie v expozičných priestoroch. Sekundárne sú uvedené aj možnosti riešenia architektonických foriem múzea alebo spôsob ich vzniku (novostavba alebo rekonštrukcia či prístavba). Problematika je obohatená aj relevantnými informáciami od iných autorov, ako U. Cohena a R. McMurtry, ako aj J. Pearcea. Komparácia prístupov spomínaných autorov je doplnená o vlastné zistenia.
CIELE A VÍZIA
Teoretické poznatky o priestorovom radení sú analyzované na prípadových štúdiách piatich múzeí strednej Európy, ktoré boli selektované na základe viacerých stanovených kritérií. Na každom z nich sú skúmané rôzne spôsoby trasovania a hmotového členenia priestorov, inkluzivita, ako aj interaktivita a atraktivita priestoru pre detského návštevníka. Očakávaným výstupom je zohľadnenie konceptov trasovania s dôrazom na skúmanie miery otvorenosti a uzavretosti priestorov, pretože tento aspekt sa javí ako zásadný pri tvorbe múzeí pre deti, pretože vnímame na jednej strane preferenciu uzavretejších priertorov medzi deťmi, na druhej strane potrebu prehľadnosti a výhľadu rodičov na deti. Priestorová kompozícia a spôsob trasovania súvisí aj so splnením viacerých princípov Univerzálneho navrhovania. Keďže je cieľom vytvoriť prístupný priestor pre všetkých po viacerých stránkach, ďalšou dôležitou oblasťou doktorandského výskumu bude hodnotenie aplikácie všetkých siedmich princípov Univerzálneho navrhovania formulovaných R. Maceom a kol. v týchto vybraných múzeách. Spoločne s ohľadom na trasovanie by mali takéto hodnotenia komplexne posúdiť vybrané múzeá a ponúknuť tak sumár viacerých aspektov na tvorbu prístupného prostredia v múzeu pre deti a rôznorodých návštevníkov.
