: Mgr. art. Mária Novotná
: prof. Dr. Ing. arch. H. Moravčíková
Projekt mapuje architektonické dianie v horskom prostredí v priebehu dvadsiateho storočia. Sleduje príčiny a dôsledky vzniku a rozvoja vysokohorskej architektúry. Skúma inovácie, ktoré prispeli k rozvoju výstavby vo vysokohorskom prostredí a vysokohorskú architektúru, ktorá vývoj inovácii podmienila. Zameriava sa na zmeny paradigmy spoločenského myslenia vo vzťahu k stavaniu v horách. Skúma inovatívne technológie a materiály, ktoré umožnili realizovať architektúru nadmorských výškach vyšších ako 1000m nad morom a osídľovanie hôr novými typológiami alebo víziami. Výskum sa súčasne zaoberá vzťahom pôvodnej prírodnej krajiny a architektonických vstupov do nej.
OTÁZKY
Aký stavitelia a investori sa vyskytovali v horách v priebehu 20. Storočia a ako kolonizovali hory?
Aké nové, inovatívne konštrukčné metódy, technológie, materiály boli použité v horskej architektúre?
Ako sa inovovali typológie a aké nové vznikli v priebehu 20.storočia v horskom prostredí?
Aký je osud inovácii v čase?
Ako chrániť domy v prostredí, ktoré je chránené?
Ako sa rozvíjali koncepcie ochrany prírody vo vzťahu k horskej architektúre?
Aké boli parametre pri návrhu, na čo brali architekti ohľad, čomu sa prispôsobovali, čo naopak, prispôsobili architektúre?
Ako prostredie ovplyvnilo tvorbu?
Ktorá architektúra sa snažila byť jedinečná, ktorá nenápadná a ktorá ľahostajná v neopakovateľnom prostredí hôr?
METÓDA
Značná časť skúmania je založená na archívnom výskume dobových periodík, výkresovej dokumentácie, sprievodných správ, ktoré sa nachádzajú v štátnych archívoch v podhorských oblastiach. Súkromné archívy jednotlivých objektov ponúkajú náhľad do fotodokumentácie a zmien zo života stavby. V terénnom výskume chceme zistiť rozdiely oproti plánovanej realizácii a zmeny počas života stavby. Obhliadky sú realizované v rôznych ročných obdobiach a teda je možné zhodnotenie vplyvu poveternostných podmienok na stavbu a jej vysporiadanie sa s nimi a objektívnejšie, zhodnotenie vplyvu stavby na okolie. Historická časť výskumu sa rozširuje o metódu oral history, ktorá sprostredkuje spomienky stavebníkov, prevádzkovateľov, architektov. Je zdrojom nepísaných, nezachovaných poznatkov. Upriami pozornosť na inovácie a experimenty počas stavania v horskom prostredí, ktoré sa vyvinuli počas realizovania diela. Určenie klasifikačných parametrov vychádza z komplexnosti metódy skúmania a zahŕňa miesto vo vzťahu k lokalite a nadmorskej výške, štruktúru osídlenia, formu prístupu alebo dopravy, časový rámec návrhu, realizácie a fungovania diela, jeho investorov a dodávateľov, typológiu, konštrukciu a materiál. V komparatívnej časti výskumu sa zameriame na vybrané objekty zahraničných horských masívov. Vychádzať budeme z určenia klasifikačných parametrov a pozrieme sa na paralelné typológie v rozdielnych horách, rôzne použitie materiálov v rovnakých nadmorských výškach a porovnáme úroveň typizácie, unifikácie a prefabrikácie v horskej architektúre na Slovensku a v zahraničí.
CIELE
Od prvých kolonizátorov, drevorubačov, baníkov, pastierov po rekreantov robotníckych združení. Od utilitárnej, existenciálnej, sparťanskej architektúry po netypizované stavby povojnového obdobia. Výskum sleduje premeny alpsko-budapeštianskej architektúry, ktorá si našla svoje uplatnenie v typológii balneologických stavieb, na zhmotnenie funkcionalistických ideí až po experiment hromadnej rekreácie. Cieľom práce je popísať inovatívne riešenia, ktoré umožnili architektúre vstup do ťažkých terénov a nehostinných podmienok hôr. Sústredí sa na identifikáciu nových konštrukčných, technologických a materiálových riešení. Skúma proces osídľovania inovačnými typológiami a víziami. Analyzuje inovačný pokrok a sleduje jeho pôsobenie na život architektúry, jej plánovanie, realizáciu, premeny a chce preveriť vplyv inovácii na horské prostredie. Súčasne sa vo výskumnom projekte zameriavame na zhodnotenie inovatívnych riešení z hľadiska pamiatkovej ochrany.
Táto práca vznikla v rámci projektu VEGA č. 1/0286/21 „Inovácie v architektúre 20. storočia na Slovensku“ riešeného na Fakulte architektúry a dizajnu STU a Historickom ústave SAV.
