: MArch. Marek Lüley
: doc. Ing. arch. H. Pifko, CSc.
Hlavnou tézou dizertačnej práce je udržateľnosť prispôsobiteľnej architektúry, ktorá navádza na dlhovekosť stavieb. Predchádzajúci výskum odhalil, že dlhovekosť sa dá dosiahnuť správne zvoleným konštrukčným systémom, architektúrou, geometriou a najmä procesom navrhovania a procesom užívania. Všetky tieto atribúty využívam vo svojej vlastnej stratégií navrhovania prispôsobiteľnej architektúry. Hlavným cieľom stratégie je minimalizovať vstupy (zdroje a energia) a výstupy (emisie a odpad) najviac, ako sa len dá. Pre proces navrhovania je vhodné využívať aj rôzne certifikačné schémy a vyhodnocovacie systémy ako napríklad Analýza životného cyklu (LCA – Life cycle analyses), pomocou ktorej vieme odkontrolovať množstvo a vplyv spomínaných vstupov a výstupov už počas navrhovania.
Posudzovanie životného cyklu stavby je metóda posudzovania vplyvov na životné prostredie založených na všetkých materiálových a energetických tokoch. Zahŕňa zaznamenávanie materiálových a energetických tokov (inventár životného cyklu), klasifikáciu a charakterizáciu zistených látok s ohľadom na ich vplyvy na životné prostredie (hodnotenie vplyvu) a následné vyhodnotenie. Zásady a rámcové podmienky, ako aj požiadavky a pokyny pre posudzovanie životného cyklu sú regulované v medzinárodných normách ISO 14040 a ISO 14044. Analýza životného cyklu (LCA) počíta s produktami a službami spojenými s výstavbou počas ich celého životného cyklu preto sú súčasťou analýzy – berie sa do úvahy ťažba surovín, dodávka, produkcia a spracovanie polotovarov materiálov a produktov, využitie produktov, opätovné využitie (recyklácia) a napokon likvidácia. Taktiež sú brané do úvahy rozsahy dodávok energie, pridané pomocné látky a prísady, preprava a údržba v príslušných fázach životného cyklu.
Analýza životného cyklu sa skladá zo štyroch krokov:
- Definovanie cieľa a predmetu
- Určenie analyzovaných častí stavby (napr. nosné a nenosné obvodové a vnútorné stavebné konštrukcie, technické zabezpečenie budov adť.)
- Stanovenie analyzovanej životnosti stavby ( napr. 50 rokov)
- Použitá databáza (napr. Ökobaudat v Nemecku) - Inventarizačná analýza
- Kvantifikácia materiálov a materiálových tokov pri zohľadnení životnosti stavebných materiálov - Posudzovanie vplyvov
- Vyhodnotenie materiálov a materiálových tokov na základe dostupných environmentálnych ukazovateľov - Interpretácia
- Napríklad prostredníctvom referenčných hodnôt, porovnávania ekologickej kvality v porovnaní s alternatívnymi konceptami a návrhmi budovy
Ďalším dôležitým aspektom, o ktorý sa treba zaujímať je vstavaná energia. Dospeli sme do štádia, kedy nám výskum a vývoj v oblasti stavebníctva a architektúry ponúkajú možnosti pre implementáciu energeticky nenáročných systémov, alebo využívanie čistej energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré zabezpečujú efektívne hospodárenie s operatívnou energiou. I keď sa do nedávna myslelo, že je vstavaná energia výrazne menšinová energetická investícia (10%), tak súčasné výskumy ukazujú, že nie je to vždy tak (Milne, Reardon, 2013). V súčasnom trende energetickej efektívnosti sa váhy vyrovnávajú a predmetom záujmu sa stáva aj vstavaná energia, ktorá sa len veľmi ťažko produkuje z obnoviteľných zdrojov energie. Fenomén, ktorý začal byť citeľný z výsledkov nie moc kvalitnej stavebnej produkcie, ktorá bola produkovaná pre veľmi krátku životnosť. Ak máme budovu, ktorej životnosť je viac ako 100 rokov, tak sa investícia (zdrojov a energie) do vstavenej energie dokáže rozložiť, vtedy sa stáva udržateľnou a životné prostredie sa dokáže s jej negatívnymi vplyvmi vyrovnať. Táto úvaha jej aj predmetom môjho výskumu a odvoláva sa jeden z pilierov ekologickej stability: ,,Časový rozsah antropogénnych vstupov alebo zásahov do životného prostredia musí byť úmerný časovému rozpätiu relevantnému pre reakciu prírodných procesov životného prostredia sa s týmito zásahmi vyrovnať.‘‘
V súčasnosti existuje viacero certifikačných schém, vďaka ktorým vieme vyhodnotiť environmentálne kvality budov s použitím kritických parametrov. V našom geopolitickom pásme sa najviac využívajú tri hlavné certifikačné systémy BREEAM (Anglicko), DGNB (Nemecko) a LEED (USA). V rámci týchto certifikačných programov sa zameriavam na ich hodnotenie predlžovania životného cyklu budovy a tým odďaľovanie demolácie a vytváranie odpadu. Syntézou nástrojov na hodnotenie udržateľnosti vieme už počas procesu navrhovania overiť jej efektívnosť a nástrojom spätnej väzby ju vieme do návrhu implementovať.
