Doc. Ing. arch. Jara Lalková, PhD.

ORGANIZÁCIA A LEGISLATÍVA OCHRANY PAMIATKOVÉHO FONDU V SR

VO VZŤAHU K PROJEKTOVÝM ČINNOSTIAM A VÝSKUMOM.

MEDZINÁRODNÝ KONTEXT.

ŠPECIFIKÁ PROJEKTOVEJ DOKUMENTÁCIE OBNOVY PAMIATKOVÉHO FONDU

*ORGANIZÁCIA A  LEGISLATÍVA OCHRANY PAMIATKOVÉHO FONDU V SR

Od 1. apríla 2002 vstúpila do platnosti nová právna úprava, ktorá nahradila zákon SNR č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti. Nový zákon z 19. 12. 2001 č. 49 / 2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu prináša zmeny v oblasti ochrany pamiatkového fondu.

Tento zákon upravuje podmienky ochrany kultúrnych pamiatok a pamiatkových území v súlade s vedeckými poznatkami a na základe medzinárodných zmlúv v oblasti európskeho a svetového kultúrneho dedičstva, ktorými je Slovenská republika viazaná. Tento zákon ďalej upravuje organizáciu a pôsobnosť orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy, ako aj práva a povinnosti vlastníkov a iných právnických osôb a fyzických osôb a ukladanie pokút za protiprávne konanie na úseku ochrany pamiatkového fondu, ktorý je významnou súčasťou kultúrneho dedičstva a ktorého zachovanie je verejným záujmom.

Základné pojmy:

Pamiatkový fond je súbor hnuteľných vecí a nehnuteľných vecí vyhlásených podľa tohto zákona za národné kultúrne pamiatky (ďalej len "kultúrna pamiatka"), pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny. Za pamiatkový fond sa považujú aj veci, o ktorých sa začalo konanie o vyhlásenie za kultúrne pamiatky, pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny.
Pamiatková hodnota je súhrn významných historických, spoločenských, krajinných, urbanistických, architektonických, vedeckých, technických, výtvarných alebo umelecko-remeselných hodnôt, pre ktoré môžu byť veci predmetom individuálnej alebo územnej ochrany.
Kultúrna pamiatka podľa tohto zákona je hnuteľná vec alebo nehnuteľná vec pamiatkovej hodnoty, ktorá je z dôvodu ochrany vyhlásená za kultúrnu pamiatku. Ak ide o archeologický nález, kultúrnou pamiatkou môže byť aj neodkrytá hnuteľná vec alebo neodkrytá nehnuteľná vec, zistená metódami a technikami archeologického výskumu.
Pamiatkové územie je sídelný územný celok alebo krajinný územný celok sústredených pamiatkových hodnôt alebo archeologických nálezov a archeologických nálezísk, ktorý je z dôvodu ich ochrany podľa tohto zákona vyhlásený za pamiatkovú rezerváciu alebo pamiatkovú zónu.

Archeologický nález je hnuteľná vec alebo nehnuteľná vec, ktorá je dokladom o živote človeka a o jeho činnosti od najstarších dôb až do novoveku a spravidla sa našla alebo nachádza sa v zemi, na jej povrchu alebo pod vodou.
Archeologické nálezisko je topograficky vymedzené územie s odkrytými alebo neodkrytými archeologickými nálezmi v pôvodných nálezových súvislostiach.
Ochrana pamiatkového fondu je súhrn činností a opatrení zameraných na identifikáciu, výskum, evidenciu, zachovanie, obnovu, reštaurovanie, regeneráciu, využívanie a prezentáciu kultúrnych pamiatok a pamiatkových území.

PÔSOBNOSŤ ORGÁNOV ŠTÁTNEJ SPRÁVY A ORGÁNOV ÚZEMNEJ SAMOSPRÁVY NA OCHRANU PAMIATKOVÉHO FONDU

Orgány štátnej správy na ochranu pamiatkového fondu sú:

a) Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky

b) Pamiatkový úrad Slovenskej republiky

c) krajské pamiatkové úrady.

LEGISLATÍVA VO VZŤAHU K PROJEKTOVÝM ČINNOSTIAM A VÝSKUMOM.

§32 Obnova kultúrnej pamiatky

(1) Obnova kultúrnej pamiatky (ďalej len "obnova") podľa tohto zákona je súbor špecializovaných odborných činností, ktorými sa vykonáva údržba, konzervovanie, oprava, adaptácia a rekonštrukcia kultúrnej pamiatky alebo jej časti.
(2) Pred začatím obnovy je vlastník kultúrnej pamiatky povinný krajskému pamiatkovému úradu predložiť žiadosť o rozhodnutie o zámere obnovy.
(3) K žiadosti o rozhodnutie o zámere obnovy priloží vlastník zámer obnovy, ktorý obsahuje identifikačné údaje o kultúrnej pamiatke, majetkovoprávne údaje o kultúrnej pamiatke, plánované budúce využitie kultúrnej pamiatky a špecifikáciu predpokladaných zmien v hmotnej a priestorovej skladbe kultúrnej pamiatky.
(4) V rozhodnutí podľa odseku 2 krajský pamiatkový úrad uvedie, či predpokladané práce sú z hľadiska záujmov chránených týmto zákonom prípustné, a určí podmienky, za ktorých možno tieto práce pripravovať a vykonávať tak, aby sa kultúrna pamiatka neohrozila, nepoškodila alebo nezničila, najmä či tieto práce možno pripravovať iba na základe výskumov a inej prípravnej dokumentácie.
(5) Rozhodnutie krajského pamiatkového úradu je povinný vyžiadať si aj vlastník nehnuteľnosti, ktorá nie je kultúrnou pamiatkou, ale nachádza sa v pamiatkovom území alebo v ochrannom pásme, a to predložením žiadosti o rozhodnutie o zámere úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území a v ochrannom pásme.
(6) K žiadosti o rozhodnutie o zámere úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území alebo v ochrannom pásme priloží vlastník zámer úpravy nehnuteľnosti, ktorý obsahuje údaje o nehnuteľnosti, majetkovoprávne údaje o nehnuteľnosti, plánované využitie nehnuteľnosti a špecifikáciu predpokladaných územných a priestorových zmien.
(7) V rozhodnutí podľa odseku 5 krajský pamiatkový úrad určí podmienky vykonania úprav nehnuteľnosti alebo stavby na nehnuteľnosti v pamiatkovom území a v ochrannom pásme, najmä zásady objemového členenia, výškového usporiadania a architektonického riešenia exteriéru nehnuteľnosti. Krajský pamiatkový úrad zároveň určí, či úpravy nehnuteľnosti možno vykonať iba na základe prípravnej dokumentácie a projektovej dokumentácie.
(8) Projektovú dokumentáciu obnovy a projektovú dokumentáciu úprav nehnuteľností alebo stavby na nehnuteľnosti v pamiatkovom území a v ochrannom pásme môže spracovať len fyzická osoba oprávnená na projektovú činnosť.31)
(9) Projektovú dokumentáciu vypracovanú podľa odseku 8 a každú jej zmenu je vlastník povinný v priebehu spracovania prerokovať s krajským pamiatkovým úradom z hľadiska zachovania pamiatkovej hodnoty kultúrnej pamiatky alebo nehnuteľnosti na pamiatkovom území a v ochrannom pásme.
(10) Krajský pamiatkový úrad vydá osobitné rozhodnutie o každej prípravnej dokumentácii a o každej projektovej dokumentácii obnovy a projektovej dokumentácii úpravy nehnuteľnosti alebo stavby na nehnuteľnosti v pamiatkovom území a v ochrannom pásme.
(11) V územnom konaní, v stavebnom konaní, v konaní o povolení zmeny stavby, v konaní o dodatočnom povolení stavby, v konaní o ohlásení udržiavacích prác alebo v konaní o odstránení nehnuteľnej kultúrnej pamiatky alebo stavby v pamiatkovom území a v ochrannom pásme rozhoduje stavebný úrad po predchádzajúcom súhlase krajského pamiatkového úradu. Stavebný úrad postupuje tak aj vtedy, ak práce možno vykonať na základe ohlásenia.
(12) V priebehu obnovy vykonáva krajský pamiatkový úrad pamiatkový dohľad. Zistené nedostatky oznámi stavebnému úradu. Ak boli zistené nedostatky, ktorých následkom by mohlo byť ohrozenie, poškodenie alebo zničenie pamiatkových hodnôt kultúrnej pamiatky, pamiatkového územia alebo ochranného pásma, krajský pamiatkový úrad rozhodnutím práce na obnove zastaví.32)
(13) Ak v priebehu obnovy dôjde k odkrytiu nepredvídaného nálezu v stavbe, dodávateľ prác je povinný až do vydania rozhodnutia krajského pamiatkového úradu zastaviť tie práce, ktoré ohrozujú nález alebo nálezovú situáciu. Krajský pamiatkový úrad rozhodne o ďalšom postupe obnovy najneskôr do troch pracovných dní od oznámenia nálezu.
(14) Vlastník je povinný jedno vyhotovenie kompletnej dokumentácie skutočne vykonanej obnovy kultúrnej pamiatky odovzdať bezplatne najneskôr do 15 dní od skončenia prác krajskému pamiatkovému úradu.

§ 34 Pamiatkový výskum

(1) Na účely tohto zákona pamiatkový výskum (ďalej len "výskum") je odborná činnosť zameraná na získavanie poznatkov o kultúrnych pamiatkach, pamiatkových územiach, archeologických nálezoch a o archeologických náleziskách.
(2) Výskum sa vykonáva na prípravu obnovy a reštaurovania kultúrnych pamiatok, na vypracovanie zásad ochrany pamiatkových území a na vedecké a dokumentačné účely.
(3) Výskum môže vykonávať len fyzická osoba s osobitnou odbornou spôsobilosťou v príslušnom odbore na základe osvedčenia vydaného ministerstvom na päť rokov. Platnosť osvedčenia možno predĺžiť na ďalších päť rokov.
(4) Osobitná odborná spôsobilosť sa získava v týchto odboroch pamiatkového výskumu:
a) umelecko-historický,
b) architektonicko-historický,
c) urbanisticko-historický,
d) archeologický.
(5) Osobitnú odbornú spôsobilosť na účely tohto zákona môže získať fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské vzdelanie v príslušnom odbore a odbornou skúškou preukáže teoretické vedomosti a odborné znalosti o kultúrnych pamiatkach a pamiatkových územiach a ktorá má najmenej tri roky odbornej praxe v oblasti pamiatkového výskumu a je bezúhonná.

* MEDZINÁRODNÝ KONTEXT.

MEDZINÁRODNÉ DOHOVORY

1.ATÉNSKA CHARTA, ATÉNY 1931
Základné zásady ochrany a obnovy pamiatok boli dohodnuté a po prvý raz definované v Aténskej charte v roku 1931.

2. Benátska charta, Ochrana a obnova pamiatok a pamiatkových sídiel, BENÁTKY 1964

Chartu schválil II. Medzinárodný kongres architektov a technikov historických pamiatok, ktorý sa zišiel v Benátkach v Taliansku 25. a 31. mája 1964.

3. Florentská charta, Historické záhrady, FLORENCIA 1982

Medzinárodný výbor pre historické záhrady ICOMOS-IFLA sa rozhodol na svojom zasadnutí dňa 21. mája 1981 vo Florencii vypracovať chartu týkajúcu sa ochrany historických záhrad. Táto charta bola redigovaná Medzinárodným výborom a 15. decembra 1982 ju registroval ICOMOS, aby doplnila Benátsku chartu.

4. Washingtonská charta, Ochrana historických miest, WASHINGTON 1987

5. Charta ICOMOS pre ochranu a zabezpečenie archeologického dedičstva, LAUSANNE 1990

6. Narský dokument o autenticite, NARA 1994

7. Charta o ochrane a zabezpečení kultúrneho dedičstva pod vodou, SOFIA 1996

8. Charta pre zabezpečenie turizmu na lokalitách s pamiatkami, MEXIKO 1999

9. Charta o ľudovom stavebnom dedičstve, MEXIKO 1999

10. Odporúčania pre prieskum, konzervovanie a statickú konsolidáciu architektonických pamiatok

ZOZNAM ĎALŠÍCH PLATNÝCH DOKUMENTOV  ICOMOS

1972 Rezolúcia zo sympózia o súčasnej architektúry do skupín historických budov

1975 Rezolúcia o ochrane menších historických miest

1982 Deklarácia o revitalizácii malých sídiel, Tlaxcala

1982 Deklarácia z Drážďan

1983 Deklarácia z Ríma

1993 Smernica pre vzdelávanie a tréning pri ochrane pamiatok, pamiatkových súborov a sídiel

1996 Deklarácia zo San Antonio na Interamerickom Sympóziu o autenticite pri ochrane a správe kultúrneho dedičstva

1996 Princípy dokumentovania pamiatok, pamiatkových súborov a sídiel.

1998 Štokholmská Deklarácia :

Deklarácia ICOMOS k 50. výročie Svetovej deklarácie ľudských práv (prijaté ICOMOS výkonným a poradným výborom na ich stretnutí v Štokholme, 1998)

Charty prijaté Národnými komitétmi

Austrálsky ICOMOS o ochrane miest kultúrneho významu (Charta z Burry) (ICOMOS Francúzsko, Španielsko, Indonézia, Austrália)

1982 Charta o ochrane dedičstva Quebecu (Deschambaultská Deklarácia) (ICOMOS Kanada)

1983 Appletonská charta o ochrane a údržbe stavebného prostredia (ICOMOS Kanada)

1987 Prvý Brazílsky Seminár o ochrane a revitalizácii historických centier (ICOMOS Brazília)

1992 Charta o ochrane miest s hodnotou kultúrneho dedičstva, (ICOMOS Nový Zéland)

1992 Ochranárska Charta o historických mestách a miestach Spojených štátov amerických, (US/ICOMOS)

Iné medzinárodné dokumenty

Deklarácia z Amsterdamu (Kongres o Európskom architektonickom dedičstve, 1975)

Európska Charta o architektonickom dedičstve (Rada Európy, 1975)

UNESCO Dohovory a odporúčania

*ŠPECIFIKÁ PROJEKTOVEJ DOKUMENTÁCIE OBNOVY PAMIATKOVÉHO FONDU.

Legislatívne opatrenia pri obnove pamiatok, pri rekonštrukciach a prestavbách v pamiatkových územiach

Pri zámere obnovy kultúrnej pamiatky , ale i pri zámere úpravy nehnuteľnosti , ktorá nie je kultúrnou pamiatkou, ale nachádza sa v pamiatkovom území alebo v ochrannom pásme je vlastník povinný vyžiadať si rozhodnutie príslušného Pamiatkového úradu k svojmu zámeru.

Pamiatkový úrad v rozhodnutí určí podmienky vykonania úprav nehnuteľnosti najmä zásady objemového členenia , výškového usporiadania a architektonického riešenia exteriéru.

V prípade obnovy kultúrnej pamiatky v rozhodnutí Pamiatkový úrad uvedie, či predpokladané práce sú z hľadiska záujmov ochrany pamiatky prípustné a určí podmienky za ktorých možno tieto práce pripravovať a vykonávať tak, aby sa kultúrna pamiatka neohrozila, nepoškodila alebo nezničila, najmä či tieto práce možno pripravovať iba na základe výskumov a inej špecializovanej dokumentácie .( reštaurátorská dokumentácia , ...)

Determinantmi voľby metódy pamiatkovej obnovy sú pamiatkové hodnoty jednotlivých slohových prejavov, ucelenosť výrazových prostriedkov, význam pamiatky z hľadiska nehmotných kultúrnych hodnôt, možnosti exaktného poznania hodnôt a ich primeranej prezentácie a interpretácie, stavebne - technický stav , funkčné využitie minulé, súčasné i plánované, ale i riešenie širších vzťahov a prijatá koncepcia regenerácie celého chráneného pamiatkového územia. Nemalú úlohu zohrávajú i finančné prostriedky, ktoré môžu do obnovy byť vložené.

Obnova kultúrnej pamiatky si vyžaduje v prípravnom štádiu pamiatkový výskum, primeraný významu pamiatky .Tento v zmysle nového zákona môže realizovať iba oprávnená fyzická osoba s osobitnou odbornou spôsobilosťou. Na základe výskumu a jeho výstupe konkretizovanom v návrhu na obnovu sa odvíja celý ďalší postup prípravnej a projektovej dokumentácie. Výskumný pracovník sa tak stáva spolutvorcom konečného architektonického výsledku obnovy.

Pri obnove pamiatok sú základnými metódami pamiatkovej obnovy : metóda slohovej rekonštrukcie, metóda náznakovej rekonštrukcie, metóda novotvaru a kombinácie týchto metód podľa možnosti poznania a miery narušenia autenticity.

Zásadne pri obnove pamiatok je nutné chrániť originál a integritu pamiatky. Súčasná pamiatková starostlivosť sa nezakladá na slohovej čistote, ale chráni všetky hodnotné slohové prejavy včítane kvalitných novodobých dotvorení , ako novej kultúrnej vrstvy. Upustilo sa i od výrazných analytických prezentácii starších slohových prejavov a detailov odkrytých výskumov pokiaľ by narúšali celistvosť architektúry.

Projektovú dokumentáciu spracovanú v zmysle podmienok stanovených v rozhodnutí je vlastník povinný v priebehu spracovania prerokovať s Pamiatkovým úradom z hľadiska zachovania pamiatkovej hodnoty kultúrnej pamiatky.

Pri objektoch ktoré nie sú zapísané v Ústrednom zozname pamiatkového fondu ( ÚZPF ) , ale sa nachádzajú v pamiatkovom území ide o posúdenie či dokumentácia spĺňa podmienky vyjadrené v  Zásadách ochrany pamiatkového územia ( ZOPÚ )

Krajský pamiatkový úrad vydáva osobitné rozhodnutia o každej prípravnej dokumentácii i o každej projektovej dokumentácii obnovy pamiatky, ako i o projektovej dokumentácii úprav každej nehnuteľnosti v pamiatkovom území a v ochrannom pásme

Stavebný úrad v prípade stavieb v chránených pamiatkových územiach rozhoduje iba po predchádzajúcom súhlase krajského pamiatkového úradu . ( územné konanie, stavebné konanie, povolenie k zmene stavby, konanie o dodatočnom povolení stavby, v konaní o ohlásení udržiavacích prác, v konaní o odstránení stavby.....)

Vlastník je povinný jedno vyhotovenie kompletnej dokumentácie skutočne vykonanej obnovy odovzdať bezplatne najneskôr do 15 dní od skončenia prác Pamiatkovému úradu.

V prípade nedodržania hore uvedených zásad pri obnove pamiatok a úpravách stavieb v pamiatkovom území môže pamiatkový úrad uložiť za priestupok pokuty od 100 – 500 tis.Sk

Kvalita pamiatkovej obnovy kultúrnych pamiatok je priamo úmerná zodpovednosti prípravnej fázy už v štádiu zámeru obnovy.

Nevyhnutným podkladom obnovy je preto pamiatkový výskum zameraný na vývoj pamiatky, jeho slohovosť, respektíve slohové premeny a vyjadrenie pamiatkových hodnôt , ktoré chceme chrániť, alebo prinavrátiť.

Súčasťou pamiatkového výskumu musí byť i  podchytenie všetkých prvkov , architektonických detailov , stavebného interiéru i výtvarných prejavov s návrhom ich ochrany ( originálu, možnosti kópie , bosy , alebo novotvaru.) .

Na základe poznania hodnôt celku i detailov je možne prijať koncepciu obnovy a stanoviť metodický prístup obnovy

.

Prijatá koncepcia obnovy celku , ale i vzhľadom na zachovanie detailov musí byť premietnutá samozrejme i do projektovej dokumentácie.

V minulosti, keď projekčnou činnosťou pre obnovu pamiatok sa zaoberali predovšetkým špecializované projektové organizácie ( ako Stavoprojekt – Atelier HRAD – pre obnovu pamiatok, Projektový ústav kultúry – stredisko pre obnovu pamiatok , SURPMO Praha a jeho stredisko v Levoči ..,.... )

projekčná činnosť sa opierala o  Úpravu Ministerstva kultúry SSR 3503 o dokumentácii obnovy nehnuteľných kultúrnych pamiatok z roku 1975, ktorá jasne stanovovala

*potrebné predprojektové podklady

*špecifiká projektovej dokumentácie pre obnovu pamiatok

*postupnosť prác pri odovzdávaní stavby i pri realizácii obnovy

*nutnosť zabezpečenia ochrany prvkov na základe projektov ochrany

Nakoľko i vtedy jednotná Vyhláška o dokumentácii stavieb bola všeobecná a tieto potreby nezohľadňovala.

 Naviac jednotlivé organizácie mali i svoje vlastné smernice reagujúce na potreby obnovy pamiatok na základe dlhoročných skúsenosti s obnovou. Napriek tomu, že po prijatí Nového zákona v roku 1987, táto úprava nebola novelizovaná, bola odborníkmi naďalej praktizovaná.

Súčasťou takto odborne pripravených projektov boli i projekty ochrany prvkov počas realizácie a ich následná prezentácia po obnove.

Tieto projekty konkretizovali , ako prvok počas realizácie chrániť.:

*chrániť na mieste s určením konkrétneho spôsobu ochrany

*chrániť na mieste s následným reštaurovaním

*demontovať prvok a uložiť ho do depozitu

*možnosť využitia prvkov ako transferu

*demontovať prvok a premiestniť ho do reštaurátorských ateliérov za

účelom reštaurátorských zásahov nerealizovateľných na stavbe

*prvok demontovať a použiť ako vzor pre následné kópie

*ďalšie možnosti bližšie špecifikované v projekte

Zásadne tak ako u celého diela i ochrana prvkov správne uprednostňuje autenticitu , teda i následné   prinavrátenie prvkov na pôvodné miesto.

.

Predloženým príkladom obnovy Mestskej radnice v Spišskej Novej Vsi chcem demonštrovať správnosť a opodstatnenosť takéhoto prístupu a nutnosť prijatie novej smernice k postupu pri zabezpečenie odbornej projektovej prípravy obnovy pamiatok

z hľadiska záujmov pamiatkovej starostlivosti.

Ďalším determinantom úspešnej projektovej prípravy obnovy pamiatok je primeraná diagnostika stavieb z hľadiska stavebne technického stavu. Ide predovšetkým o statické posúdenie stavu a porúch stavby, vyhodnotenie prvkov z hľadiska nosnosti a možnosti ďalšieho perspektívneho využitia, diagnostiku vlhkosti a príčin zavlhnutia, dendrologický prieskum drevených konštrukcii, vyhodnotenie podložia stavieb, vplyvov okolitého prostredia a možnosti napojenia na inžinierske siete........., tieto všeobecné podmienky stanovuje samozrejme stavebný zákon, ktorý nie je predmetom našej prednášky. Súčasne je však potrebné práve u pamiatkového fondu uvedomiť si časté poruchy vyplývajúce z  veku stavieb a historických technológii a materiálových možnosti.

SÚBOR VÝKONOV INŽINIERSKO PROJEKTOVÝCH ČINNOSTI PČ IČ

1. ZABEZPEČENIE VSTUPNÝCH PODKLADOV 1% 2%

2. ZABEZPEČENIE PROJEKTOVEJ PRÍPRAVY STAVBY 11% 4%

3. ZABEZPEČENIE PROJEKTOVEJ PRÍPRAVY STAVBY 23% 2%

PRE STAVEBNÉ KONANIE

4. DOPRACOVANIE PROJEKTU PRE REALIZÁCIU STAVBY 24% 2%

5. ZABEZPEČENIE ZMLUVNÝCH VZŤAHOV PRE 0 5%

REALIZÁCIU STAVBY

6. PRÁCE SPOJENÉ S REALIZÁCIOU STAVBY 5% 17%

7. PRÁCE PO DOKONČENÍ STAVBY 1% 3%

–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-

65% 35%

PČ – projektová činnosť

IČ - inžinierská činnosť

Vykony a služby inžinierských činnosti a projekčných prác sú zaradené v štatistickej klasifikácii produkcie pod číselným kódom 74.20

Obsah a rozsah jednotlivých fáz je bližšie určený v sadzobníku UNIKA

SÚBOR VÝKONOV PRI SPRACOVANÍ DOKUMENTÁCIE PREDPROJEKTOVEJ PRÍPRAVY

VYPRACOVANIE ŠTÚDII / ocenenie výkonov - 5% z PČ + IČ /

- územných, architektonických a enviromentálnych,

- objemového a priestorového riešenia jednotlivých objektov stavby,

- určenia požadovaného štandartu vybavenia jednotlivých objektov stavby a technologických zariadení,

- pre investorský zámer

- technicko – ekonomických pre pripravovanú stavbu

Podľa SADZOBNÍKA UNIKA pre navrhovanie ponukových cien projektových prác a inžinierskej činnosti / 2006 /