Doc. Ing. arch. Jara Lalková,
PhD.
ORGANIZÁCIA
A LEGISLATÍVA OCHRANY PAMIATKOVÉHO FONDU V SR
VO VZŤAHU K PROJEKTOVÝM ČINNOSTIAM A VÝSKUMOM.
MEDZINÁRODNÝ KONTEXT.
ŠPECIFIKÁ PROJEKTOVEJ DOKUMENTÁCIE OBNOVY PAMIATKOVÉHO FONDU
*ORGANIZÁCIA A
LEGISLATÍVA OCHRANY PAMIATKOVÉHO FONDU V SR
Od 1. apríla 2002 vstúpila do
platnosti nová právna úprava, ktorá nahradila
zákon SNR č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti. Nový
zákon z 19. 12. 2001 č. 49 / 2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu prináša zmeny v oblasti ochrany pamiatkového fondu.
Tento
zákon upravuje podmienky ochrany kultúrnych pamiatok a pamiatkových území v
súlade s vedeckými poznatkami a na základe medzinárodných zmlúv v oblasti
európskeho a svetového kultúrneho dedičstva, ktorými je Slovenská republika
viazaná. Tento zákon ďalej upravuje
organizáciu a pôsobnosť orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy,
ako aj práva a povinnosti vlastníkov a iných právnických osôb a fyzických osôb
a ukladanie pokút za protiprávne konanie na úseku ochrany pamiatkového fondu,
ktorý je významnou súčasťou kultúrneho dedičstva a ktorého zachovanie je
verejným záujmom.
|
|
Základné pojmy:
Pamiatkový fond je súbor hnuteľných vecí a nehnuteľných vecí
vyhlásených podľa tohto zákona za národné kultúrne pamiatky (ďalej len
"kultúrna pamiatka"), pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny. Za
pamiatkový fond sa považujú aj veci, o ktorých sa začalo konanie o vyhlásenie
za kultúrne pamiatky, pamiatkové rezervácie a
pamiatkové zóny.
Pamiatková hodnota je súhrn
významných historických, spoločenských, krajinných, urbanistických,
architektonických, vedeckých, technických, výtvarných alebo
umelecko-remeselných hodnôt, pre ktoré môžu byť veci predmetom individuálnej
alebo územnej ochrany.
Kultúrna pamiatka podľa tohto
zákona je hnuteľná vec alebo nehnuteľná vec pamiatkovej hodnoty, ktorá je z
dôvodu ochrany vyhlásená za kultúrnu pamiatku. Ak ide o archeologický nález,
kultúrnou pamiatkou môže byť aj neodkrytá hnuteľná vec alebo neodkrytá nehnuteľná
vec, zistená metódami a technikami archeologického výskumu.
Pamiatkové územie je sídelný
územný celok alebo krajinný územný celok sústredených pamiatkových hodnôt alebo
archeologických nálezov a archeologických nálezísk, ktorý je z dôvodu ich
ochrany podľa tohto zákona vyhlásený za pamiatkovú rezerváciu alebo pamiatkovú
zónu.
Archeologický nález je hnuteľná
vec alebo nehnuteľná vec, ktorá je dokladom o živote človeka a o jeho činnosti
od najstarších dôb až do novoveku a spravidla sa našla alebo nachádza sa v
zemi, na jej povrchu alebo pod vodou.
Archeologické nálezisko je
topograficky vymedzené územie s odkrytými alebo neodkrytými archeologickými
nálezmi v pôvodných nálezových súvislostiach.
Ochrana pamiatkového fondu
je súhrn činností a opatrení zameraných na identifikáciu, výskum, evidenciu,
zachovanie, obnovu, reštaurovanie, regeneráciu, využívanie a prezentáciu
kultúrnych pamiatok a pamiatkových území.
Orgány štátnej správy na ochranu
pamiatkového fondu sú:
a) Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky
b)
Pamiatkový úrad Slovenskej republiky
c) krajské pamiatkové úrady.
|
|
LEGISLATÍVA
VO VZŤAHU K PROJEKTOVÝM ČINNOSTIAM A VÝSKUMOM.
§32 Obnova kultúrnej pamiatky
(1) Obnova kultúrnej pamiatky (ďalej len
"obnova") podľa tohto zákona je súbor špecializovaných odborných
činností, ktorými sa vykonáva údržba, konzervovanie, oprava, adaptácia a
rekonštrukcia kultúrnej pamiatky alebo jej časti.
(2) Pred začatím obnovy je vlastník kultúrnej pamiatky povinný krajskému
pamiatkovému úradu predložiť žiadosť o rozhodnutie o zámere obnovy.
(3) K žiadosti o rozhodnutie o zámere obnovy priloží vlastník zámer obnovy,
ktorý obsahuje identifikačné údaje o kultúrnej pamiatke, majetkovoprávne údaje
o kultúrnej pamiatke, plánované budúce využitie kultúrnej pamiatky a
špecifikáciu predpokladaných zmien v hmotnej a priestorovej skladbe kultúrnej
pamiatky.
(4) V rozhodnutí podľa odseku 2 krajský pamiatkový úrad uvedie, či
predpokladané práce sú z hľadiska záujmov chránených týmto zákonom prípustné, a
určí podmienky, za ktorých možno tieto práce pripravovať a vykonávať tak, aby
sa kultúrna pamiatka neohrozila, nepoškodila alebo nezničila, najmä či tieto
práce možno pripravovať iba na základe výskumov a inej prípravnej dokumentácie.
(5) Rozhodnutie krajského pamiatkového úradu je povinný vyžiadať si aj vlastník
nehnuteľnosti, ktorá nie je kultúrnou pamiatkou, ale nachádza sa v pamiatkovom
území alebo v ochrannom pásme, a to predložením žiadosti o rozhodnutie o zámere
úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území a v ochrannom pásme.
(6) K žiadosti o rozhodnutie o zámere úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území
alebo v ochrannom pásme priloží vlastník zámer úpravy nehnuteľnosti, ktorý
obsahuje údaje o nehnuteľnosti, majetkovoprávne údaje o nehnuteľnosti,
plánované využitie nehnuteľnosti a špecifikáciu predpokladaných územných a
priestorových zmien.
(7) V rozhodnutí podľa odseku 5 krajský pamiatkový úrad určí podmienky vykonania
úprav nehnuteľnosti alebo stavby na nehnuteľnosti v pamiatkovom území a v
ochrannom pásme, najmä zásady objemového členenia, výškového usporiadania a
architektonického riešenia exteriéru nehnuteľnosti. Krajský pamiatkový úrad
zároveň určí, či úpravy nehnuteľnosti možno vykonať iba na základe prípravnej
dokumentácie a projektovej dokumentácie.
(8) Projektovú dokumentáciu obnovy a projektovú dokumentáciu úprav
nehnuteľností alebo stavby na nehnuteľnosti v pamiatkovom území a v ochrannom
pásme môže spracovať len fyzická osoba oprávnená na projektovú činnosť.31)
(9) Projektovú dokumentáciu vypracovanú podľa odseku 8 a každú jej zmenu je
vlastník povinný v priebehu spracovania prerokovať s krajským pamiatkovým
úradom z hľadiska zachovania pamiatkovej hodnoty kultúrnej pamiatky alebo
nehnuteľnosti na pamiatkovom území a v ochrannom pásme.
(10) Krajský pamiatkový úrad vydá osobitné rozhodnutie o každej prípravnej
dokumentácii a o každej projektovej dokumentácii obnovy a projektovej
dokumentácii úpravy nehnuteľnosti alebo stavby na nehnuteľnosti v pamiatkovom
území a v ochrannom pásme.
(11) V územnom konaní, v stavebnom konaní, v konaní o povolení zmeny stavby, v
konaní o dodatočnom povolení stavby, v konaní o ohlásení udržiavacích prác
alebo v konaní o odstránení nehnuteľnej kultúrnej pamiatky alebo stavby v
pamiatkovom území a v ochrannom pásme rozhoduje stavebný úrad po
predchádzajúcom súhlase krajského pamiatkového úradu. Stavebný úrad postupuje
tak aj vtedy, ak práce možno vykonať na základe ohlásenia.
(12) V priebehu obnovy vykonáva krajský pamiatkový úrad pamiatkový dohľad.
Zistené nedostatky oznámi stavebnému úradu. Ak boli zistené nedostatky, ktorých
následkom by mohlo byť ohrozenie, poškodenie alebo zničenie pamiatkových hodnôt
kultúrnej pamiatky, pamiatkového územia alebo ochranného pásma, krajský
pamiatkový úrad rozhodnutím práce na obnove zastaví.32)
(13) Ak v priebehu obnovy dôjde k odkrytiu nepredvídaného nálezu v stavbe,
dodávateľ prác je povinný až do vydania rozhodnutia krajského pamiatkového úradu
zastaviť tie práce, ktoré ohrozujú nález alebo nálezovú situáciu. Krajský
pamiatkový úrad rozhodne o ďalšom postupe obnovy najneskôr do troch pracovných
dní od oznámenia nálezu.
(14) Vlastník je povinný jedno vyhotovenie kompletnej dokumentácie skutočne
vykonanej obnovy kultúrnej pamiatky odovzdať bezplatne najneskôr do 15 dní od
skončenia prác krajskému pamiatkovému úradu.
|
|
§ 34
Pamiatkový výskum
|
|
(1) Na účely tohto zákona
pamiatkový výskum (ďalej len "výskum") je odborná činnosť zameraná na
získavanie poznatkov o kultúrnych pamiatkach, pamiatkových územiach,
archeologických nálezoch a o archeologických náleziskách.
(2) Výskum sa vykonáva na prípravu obnovy a reštaurovania kultúrnych pamiatok,
na vypracovanie zásad ochrany pamiatkových území a na vedecké a dokumentačné
účely.
(3) Výskum môže vykonávať len fyzická osoba s osobitnou odbornou spôsobilosťou
v príslušnom odbore na základe osvedčenia vydaného ministerstvom na päť rokov.
Platnosť osvedčenia možno predĺžiť na ďalších päť rokov.
(4) Osobitná odborná spôsobilosť sa získava v týchto odboroch pamiatkového
výskumu:
a) umelecko-historický,
b) architektonicko-historický,
c) urbanisticko-historický,
d) archeologický.
(5) Osobitnú odbornú spôsobilosť na účely tohto zákona môže získať fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské vzdelanie v príslušnom odbore a odbornou skúškou
preukáže teoretické vedomosti a odborné znalosti o kultúrnych pamiatkach a
pamiatkových územiach a ktorá má najmenej tri roky odbornej praxe v oblasti
pamiatkového výskumu a je bezúhonná.
* MEDZINÁRODNÝ KONTEXT.
MEDZINÁRODNÉ
DOHOVORY
1.ATÉNSKA
CHARTA, ATÉNY 1931
Základné
zásady ochrany a obnovy pamiatok boli dohodnuté a po prvý raz definované
v Aténskej charte v roku 1931.
2. Benátska
charta, Ochrana a obnova pamiatok a pamiatkových sídiel, BENÁTKY
1964
Chartu schválil
II. Medzinárodný kongres architektov a technikov historických pamiatok, ktorý
sa zišiel v Benátkach v Taliansku 25. a 31. mája 1964.
3. Florentská charta,
Historické záhrady, FLORENCIA 1982
Medzinárodný výbor pre historické záhrady ICOMOS-IFLA sa
rozhodol na svojom zasadnutí dňa 21. mája 1981 vo Florencii vypracovať chartu
týkajúcu sa ochrany historických záhrad. Táto charta bola redigovaná
Medzinárodným výborom a 15. decembra 1982 ju registroval ICOMOS, aby doplnila
Benátsku chartu.
4.
Washingtonská charta, Ochrana historických miest, WASHINGTON 1987
5. Charta ICOMOS pre ochranu a zabezpečenie archeologického
dedičstva,
LAUSANNE 1990
6. Narský dokument o autenticite, NARA 1994
7. Charta o ochrane a zabezpečení kultúrneho dedičstva pod
vodou, SOFIA 1996
8. Charta pre zabezpečenie
turizmu na lokalitách s pamiatkami, MEXIKO 1999
9. Charta o ľudovom stavebnom dedičstve, MEXIKO 1999
10. Odporúčania pre prieskum, konzervovanie a statickú
konsolidáciu architektonických pamiatok
ZOZNAM ĎALŠÍCH
PLATNÝCH DOKUMENTOV ICOMOS
1972 Rezolúcia
zo sympózia o súčasnej architektúry do skupín historických budov
1975 Rezolúcia
o ochrane menších historických miest
1982 Deklarácia
o revitalizácii malých sídiel, Tlaxcala
1982 Deklarácia
z Drážďan
1983 Deklarácia
z Ríma
1993 Smernica
pre vzdelávanie a tréning pri ochrane pamiatok, pamiatkových súborov a sídiel
1996 Deklarácia
zo San Antonio na Interamerickom Sympóziu o autenticite pri ochrane a správe
kultúrneho dedičstva
1996 Princípy
dokumentovania pamiatok, pamiatkových súborov a sídiel.
1998 Štokholmská
Deklarácia :
Deklarácia ICOMOS
k 50. výročie Svetovej deklarácie ľudských práv (prijaté ICOMOS výkonným a
poradným výborom na ich stretnutí v Štokholme, 1998)
Charty prijaté
Národnými komitétmi
Austrálsky ICOMOS
o ochrane miest kultúrneho významu (Charta z Burry)
(ICOMOS Francúzsko, Španielsko, Indonézia, Austrália)
1982 Charta o
ochrane dedičstva Quebecu (Deschambaultská
Deklarácia) (ICOMOS Kanada)
1983 Appletonská charta o ochrane a údržbe stavebného prostredia
(ICOMOS Kanada)
1987 Prvý
Brazílsky Seminár o ochrane a revitalizácii historických centier (ICOMOS
Brazília)
1992 Charta o
ochrane miest s hodnotou kultúrneho dedičstva, (ICOMOS Nový Zéland)
1992 Ochranárska
Charta o historických mestách a miestach Spojených štátov amerických,
(US/ICOMOS)
Iné
medzinárodné dokumenty
Deklarácia z
Amsterdamu (Kongres o Európskom architektonickom dedičstve, 1975)
Európska Charta o
architektonickom dedičstve (Rada Európy, 1975)
UNESCO Dohovory a
odporúčania
*ŠPECIFIKÁ PROJEKTOVEJ DOKUMENTÁCIE
OBNOVY PAMIATKOVÉHO FONDU.
Legislatívne
opatrenia pri obnove pamiatok, pri rekonštrukciach a prestavbách
v pamiatkových územiach
Pri
zámere obnovy kultúrnej pamiatky , ale i pri zámere úpravy nehnuteľnosti ,
ktorá nie je kultúrnou pamiatkou, ale nachádza sa v pamiatkovom území
alebo v ochrannom pásme je vlastník povinný vyžiadať si rozhodnutie
príslušného Pamiatkového úradu k svojmu zámeru.
Pamiatkový
úrad v rozhodnutí určí podmienky
vykonania úprav nehnuteľnosti najmä
zásady objemového členenia , výškového usporiadania a architektonického
riešenia exteriéru.
V prípade obnovy kultúrnej pamiatky
v rozhodnutí Pamiatkový úrad uvedie, či predpokladané práce sú
z hľadiska záujmov ochrany pamiatky prípustné a určí podmienky za
ktorých možno tieto práce pripravovať a vykonávať tak, aby sa kultúrna
pamiatka neohrozila, nepoškodila alebo nezničila, najmä či tieto práce možno
pripravovať iba na základe výskumov a inej špecializovanej dokumentácie .(
reštaurátorská dokumentácia , ...)
Determinantmi voľby metódy pamiatkovej obnovy sú
pamiatkové hodnoty jednotlivých slohových prejavov, ucelenosť výrazových
prostriedkov, význam pamiatky z hľadiska nehmotných kultúrnych hodnôt,
možnosti exaktného poznania hodnôt a ich primeranej prezentácie
a interpretácie, stavebne - technický stav , funkčné využitie minulé,
súčasné i plánované, ale i riešenie širších vzťahov a prijatá
koncepcia regenerácie celého chráneného pamiatkového územia. Nemalú úlohu
zohrávajú i finančné prostriedky,
ktoré môžu do obnovy byť vložené.
Obnova kultúrnej pamiatky si vyžaduje
v prípravnom štádiu pamiatkový výskum, primeraný významu pamiatky .Tento
v zmysle nového zákona môže realizovať iba oprávnená fyzická osoba s osobitnou odbornou
spôsobilosťou. Na základe výskumu a jeho výstupe konkretizovanom v návrhu na obnovu sa odvíja celý ďalší postup prípravnej
a projektovej dokumentácie. Výskumný pracovník sa tak stáva spolutvorcom
konečného architektonického výsledku obnovy.
Pri obnove pamiatok sú základnými metódami
pamiatkovej obnovy : metóda slohovej rekonštrukcie, metóda náznakovej
rekonštrukcie, metóda novotvaru a kombinácie týchto metód podľa možnosti
poznania a miery narušenia autenticity.
Zásadne pri obnove pamiatok je nutné chrániť originál a integritu
pamiatky. Súčasná pamiatková starostlivosť sa nezakladá na slohovej čistote,
ale chráni všetky hodnotné slohové prejavy včítane kvalitných novodobých
dotvorení , ako novej kultúrnej vrstvy. Upustilo sa i od výrazných
analytických prezentácii starších slohových prejavov a detailov odkrytých
výskumov pokiaľ by narúšali celistvosť architektúry.
Projektovú dokumentáciu spracovanú v zmysle podmienok stanovených
v rozhodnutí je vlastník povinný v priebehu spracovania prerokovať
s Pamiatkovým úradom z hľadiska zachovania pamiatkovej hodnoty
kultúrnej pamiatky.
Pri
objektoch ktoré nie sú zapísané v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (
ÚZPF ) , ale sa nachádzajú v pamiatkovom území ide o posúdenie či dokumentácia
spĺňa podmienky vyjadrené v Zásadách ochrany pamiatkového územia ( ZOPÚ )
Krajský pamiatkový úrad vydáva osobitné rozhodnutia
o každej prípravnej dokumentácii i o každej projektovej
dokumentácii obnovy pamiatky, ako i o projektovej dokumentácii úprav
každej nehnuteľnosti v pamiatkovom území a v ochrannom pásme
Stavebný
úrad v prípade stavieb v chránených pamiatkových územiach rozhoduje
iba po predchádzajúcom súhlase krajského pamiatkového úradu . ( územné konanie, stavebné konanie, povolenie
k zmene stavby, konanie o dodatočnom povolení stavby, v konaní
o ohlásení udržiavacích prác, v konaní o odstránení
stavby.....)
Vlastník
je povinný jedno vyhotovenie kompletnej dokumentácie skutočne vykonanej obnovy
odovzdať bezplatne najneskôr do 15 dní od skončenia prác Pamiatkovému úradu.
V prípade nedodržania hore uvedených zásad pri obnove pamiatok
a úpravách stavieb v pamiatkovom území môže pamiatkový úrad uložiť za
priestupok pokuty od 100 – 500 tis.Sk
Kvalita pamiatkovej obnovy kultúrnych pamiatok je priamo úmerná zodpovednosti prípravnej fázy už v štádiu zámeru obnovy.
Nevyhnutným podkladom obnovy je preto pamiatkový
výskum zameraný na vývoj pamiatky, jeho slohovosť, respektíve slohové premeny
a vyjadrenie pamiatkových hodnôt , ktoré chceme chrániť, alebo
prinavrátiť.
Súčasťou pamiatkového výskumu musí byť i podchytenie všetkých prvkov , architektonických detailov , stavebného interiéru i výtvarných prejavov s návrhom ich ochrany ( originálu, možnosti kópie , bosy , alebo novotvaru.) .
Na základe poznania hodnôt celku i detailov je možne prijať koncepciu obnovy a stanoviť metodický prístup obnovy
.
Prijatá koncepcia obnovy celku , ale i vzhľadom na zachovanie
detailov musí byť premietnutá samozrejme i do projektovej dokumentácie.
V minulosti, keď projekčnou činnosťou pre obnovu pamiatok sa zaoberali predovšetkým špecializované projektové organizácie ( ako Stavoprojekt – Atelier HRAD – pre obnovu pamiatok, Projektový ústav kultúry – stredisko pre obnovu pamiatok , SURPMO Praha a jeho stredisko v Levoči ..,.... )
projekčná činnosť sa opierala o Úpravu
Ministerstva kultúry SSR 3503
o dokumentácii obnovy nehnuteľných kultúrnych pamiatok z roku 1975,
ktorá jasne stanovovala
*potrebné predprojektové podklady
*špecifiká projektovej dokumentácie pre obnovu
pamiatok
*postupnosť prác pri odovzdávaní stavby i pri
realizácii obnovy
*nutnosť zabezpečenia ochrany prvkov na základe projektov ochrany
Nakoľko i vtedy jednotná Vyhláška o dokumentácii stavieb bola všeobecná a tieto potreby nezohľadňovala.
Naviac jednotlivé organizácie mali i svoje vlastné smernice reagujúce na potreby obnovy pamiatok na základe dlhoročných skúsenosti s obnovou. Napriek tomu, že po prijatí Nového zákona v roku 1987, táto úprava nebola novelizovaná, bola odborníkmi naďalej praktizovaná.
Súčasťou takto odborne
pripravených projektov boli i projekty ochrany prvkov počas
realizácie a ich následná prezentácia po obnove.
Tieto projekty konkretizovali , ako prvok počas
realizácie chrániť.:
*chrániť na mieste s určením konkrétneho spôsobu ochrany
*chrániť na mieste s následným reštaurovaním
*demontovať prvok a uložiť ho do depozitu
*možnosť využitia prvkov ako transferu
*demontovať prvok a premiestniť ho do
reštaurátorských ateliérov za
účelom reštaurátorských zásahov nerealizovateľných
na stavbe
*prvok demontovať a použiť ako vzor pre následné kópie
*ďalšie možnosti bližšie špecifikované v projekte
Zásadne tak ako u celého
diela i ochrana prvkov správne uprednostňuje autenticitu , teda i následné
prinavrátenie prvkov na pôvodné miesto.
.
Predloženým príkladom obnovy Mestskej radnice
v Spišskej Novej Vsi chcem
demonštrovať správnosť a opodstatnenosť takéhoto prístupu a
nutnosť prijatie novej smernice k postupu pri zabezpečenie odbornej
projektovej prípravy obnovy pamiatok
z hľadiska
záujmov pamiatkovej starostlivosti.
Ďalším determinantom úspešnej
projektovej prípravy obnovy pamiatok je primeraná diagnostika stavieb
z hľadiska stavebne technického stavu. Ide predovšetkým o statické
posúdenie stavu a porúch stavby, vyhodnotenie prvkov z hľadiska
nosnosti a možnosti ďalšieho perspektívneho využitia, diagnostiku vlhkosti a príčin zavlhnutia,
dendrologický prieskum drevených konštrukcii, vyhodnotenie podložia stavieb,
vplyvov okolitého prostredia a možnosti napojenia na inžinierske
siete........., tieto všeobecné podmienky stanovuje samozrejme stavebný zákon,
ktorý nie je predmetom našej prednášky. Súčasne je však potrebné práve
u pamiatkového fondu uvedomiť si časté poruchy vyplývajúce z veku
stavieb a historických technológii a materiálových možnosti.