Ing. Peter Babál
Pamiatkový objekt je pre geodetické zameranie definovaný ako geometrický súbor. Geometria každej budovy má na jednej strane svoje všeobecné špecifiká, na druhej strane jej (a iba jej) vlastné danosti, ktoré v konečnom dôsledku bývajú jedinečné a neopakovateľné. Pochopenie geometrickej povahy stavby v celosti a aj v jednotlivostiach je zárukou správneho základu pre ďalšie zveľadenie jednak samotného objektu, jednak celej jeho lokality. Pre vytvorenie kompletnej dokumentácie architektonickej pamiatky sú potrebné tieto predpoklady:
A, Zadávateľ (investor) musí byť
presvedčený o potrebe a náročnosti zamerania
B, Zameranie vykoná subjekt s
overenou znalosťou problematiky
C, Stavba musí byť dostatočne
prístupná
D, Zameranie je podriadené
kompetentnému dohľadu
E, Zabezpečenie jeho archivácie
Nedodržiavanie týchto zásad má fatálne dôsledky nielen
pre dotknutú budovu, ale aj pre väčšie celky. Negatíva sa dajú zhrnúť do
nasledujúcich bodov:
1, Strata identity
architektonickej pamiatky
2, Zníženie (až eliminácia)
kvality práce ďalších profesií na obnove pamiatky
3, Znížená použiteľnosť
dokumentácie pre študijné a vedecké účely
4, Zablokovanie spätných väzieb
k pôvodnému - predošlému stavu
Na samom začiatku je vstupná obhliadka predmetu merania.
Je dôležité, aby zúčastnené subjekty stanovili vhodný čas a priestor na
vykonanie meračských prác a boli zainteresované na sprístupňovaní
zaprataných priestorov, nebezpečných častí a ďalšej technickej súčinnosti.
Meranie pamiatkového objektu je činnosť, ktorá sa musí vykonávať bez
negatívneho tlaku na termín. Spravidla investor obnovy si neskoro uvedomí
potrebu zamerania a takto sa stráca čas, určený pre vlastné prípravné
práce, medzi ktoré možno zameranie ako také zaradiť. Pri obhliadke sa detailne
určí jeho obsah a rozsah tak, aby za to zodpovedala kompetentná osoba.
Inými slovami, nestačí určiť podobu budúcej dokumentácie tak, ako sa to stáva
v bežnej praxi u iných nehnuteľností, ale podrobne spracovať,
najlepšie v písomnej forme, zoznam pôdorysov, rezov a pohľadov, prípadne
aj architektonických, umeleckých a technických detailov. Zároveň treba
venovať pozornosť mierkam zobrazení. Najbežnejšia mierka je 1:50, u ktorej
sa zanedbávajú predmety menšie ako 2 cm. Pri digitálnom výstupe mierka
zobrazenia je nemenná a to 1:1. Z toho vyplýva dohovor medzi
spracovateľom a užívateľmi dokumentácie, aké podrobnosti sa budú ešte
zohľadňovať, pretože spomenutá presnosť 1:1 je fakticky detailné zameranie
a to sa oceňuje odlišne.
Samotné zameranie sa začína
založením súradnicovej sústavy, ktorá definuje polohu objektu na mape. To nie
je všetko. Súradnicový systém určí zároveň každý bod alebo lom
v súradniciach x, y, z. Súradnice x a y sú polohopisné, vztiahnuté na
konkrétny súradnicový systém a súradnica z je výškopisná, buď relatívna, buď
absolútna. Absolútne výšky sú na našom území totožné so systémom Balt po
vyrovnaní. Meračské práce sa vykonávajú s pomocou meračskej techniky a to
s teodolitom, nivelačným prístrojom, diaľkomerom a príslušenstvom.
Z najnovších technológií treba spomenúť GPS a laserové skenovanie s
tvorbou tzv. mračna bodov. Kvalita prístrojovej vybavenosti je priamo úmerná
kvalite výstupu za predpokladu splnenia vyššie uvedených podmienok. Nový software
s významnými novinkami každoročne uvádzajú na trh renomované firmy a prezentujú
ich na užívateľských stretnutiach. Tieto produkty posúvajú zobrazovanie
pamiatkovej architektúry do vysokej 2D a 3D digitálnej kvality. Nemožno ale
zabúdať, že pamiatkový objekt je nepravidelný, s početnými odchýlkami od
vertikály a zvislice. Pravý uhol je skôr výnimkou ako pravidlom. Dnešná
technika pri správnom použití tieto anomálie nevynecháva, ale stále platí:
dvakrát meraj...
Spracovateľ je s objektom
konfrontovaný dvakrát, prvý raz pri meraní a potom pri zobrazení. Objekt
sa na pracovnej ploche javí úplne inak, ako v skutočnosti. Akokoľvek dobrý a
skúsený pozorovateľ nepostrehne malé asymetrie, dôsledky rôznych prestavieb a
iné charakteristiky, ktoré začnú byť zjavné až pri kreslení a nezriedka
prekvapia. V priebehu spracovania vyvstáva množstvo nezodpovedaných otázok,
ktoré nútia prehodnocovať takrečeno za pochodu naše predstavy o objekte
a jeho geometrických parametroch.
Najčastejším omylom je
stanovenie nedostatočnej podrobnosti merania. K tomu prispieva hlavne
časový tlak obyčajne kombinovaný s celkovým podhodnotením. Toto spôsobuje
neustály návrat k raz už zameranej časti, premeriavanie, dopĺňanie
a upresňovanie. Odhliadnúc od nepohodlnosti takýchto praktík, má to veľmi
negatívny dopad v podobe časových sklzov a zvyšujúceho sa stresu pri
spracovaní výsledkov merania a to tým viac, čím vzdialenejšia predmetná
budova je. Ideálna je možnosť spracovávať namerané hodnoty podľa možnosti čo
najbližšie k objektu. Ak to nie je možné, riešenie je v predvídavom
navýšení meraní tak, aby vznikla akási záchranná sieť, ktorá pomôže rozhodnúť
zauzlené problémy. Analógiou takéhoto „pripoistenia“ je systém kontrolných
bodov a mier, zabezpečujúcich náhradné riešenia v prípade dočasného
vynechania problematickej časti a jej bezrizikové doplnenie neskôr. Systém
skladačky je praktizovaný najmä u väčších celkov, pretože logicky vyplýva
priamo z povahy meračských prác. Má to veľký význam pre zamedzenie
opakovania tých istých chýb a ich systematického narastania.
Pôdorysy sa kreslia po
podlažiach od prízemia nadol a nahor tak, že výkresy sa opatria
vlícovacími bodmi, na ktoré sa potom nakladajú. Na styku so susednými domami v hustej historickej zástavbe sú
presné kontúry zvlášť doležité z dôvodov majetkovoprávnych
a statického zabezpečenia. Na hraniciach parciel sa vyskytuje najviac
nejasností a tým aj chýb.
Po nakreslení pôdorysov
počínajúc od suterénu až po krov prikročíme ku konštruovaniu vertikálnych
rezov. Tu sa vyskytujú neštandardné posuny rezovej čiary tak, aby
informatívnosť výkresu bola čo najväčšia. Preto sa vhodným spôsobom zobrazujú niektoré zakryté súvislosti pred i
za rovinou rezu. Rezy vežovými konštrukciami a aj exteriérové pohľady
treba kresliť na všetky štyri strany, pretože zobrazenie anomálií
u vysokých stavieb je nevyhnutné.
U detailov dbáme na slohovú
hodnovernosť a napriek nánosom a náterom zobrazujeme ich prvotný vzhľad.
Napríklad na rímsach je potrebné nájsť miesta, kde sa zachovala pôvodná
profilácia. Detaily kreslíme v odpovedajúcich mierkach bez generalizácie
tvarov a línií. Vhodné je detail fotografovať a fotografiu ortogonálne
prekresliť na vlícovacie body. Jednako je vhodnejšie detail načrtnúť, pretože
fotografický obrázok neposkytuje úplné informácie pre mierku 1:1. Pozoruhodné
výsledky prinieslo laserové skenovanie aj najzložitejších umeleckých detailov.
Záverom sa budeme zaoberať
digitálnym výstupom dokumentácie. Ten sa dá prezentovať veľmi variabilne.
Klasické 2D výstupy sú pre projektovú prax postačujúce. Dnešný trend
v dokumentovaní pamiatkovej architektúry je ovplyvnený experimentovaním v
nových 3D inovatívnych podmienkach. Ale ak vychádzame z enormnej potreby
základnej meračskej dokumentácie, potom sa bude klásť hlavný dôraz na štandardný výstup
i v nasledujúcich rokoch.