VÝSLEDKY: Cena profesora Jozefa Lacka 2021

Cena PROFESORA JOZEFA LACKA 2021
Cena za najkvalitnejšie komplexné naplnenie požadovaných kritérií súťaže o najlepšiu diplomovú prácu v aktuálnom akademickom roku. Udeľuje sa práci, ktorá najlepšie spĺňa kritériá súťaže o Cenu prof. J. Lacka.

Ing. arch. Daniela SABOVÁ / KA FA TU Košice
Názov diplomovej práce: Dez/orientácia (celá práca tu)
Vedúci diplomovej práce: Ing. arch. Irakli Eristavi 

Komentár poroty:
Autorka rozdelila svoju diplomovú prácu na dve základné časti. V prvej teoretickej časti sa venuje skúmaniu orientácie a dezorientácie v súvislosti s priestorom. Pozoruje človeka v mestskej štruktúre. Prechádza od verejného až ku intímnemu priestoru a zaoberá sa ich filozofickou, urbanistickou a architektonickou rovinou. V druhej, teda praktickej časti sa venuje architektonickému návrhu „mestskej kúpeľne“ na vybranej parcele v širšom centre mesta Prešov. Autorka sa excelentným spôsobom zhostila náročnej úlohy. Je zaujímavé sledovať diplomovú prácu takpovediac odzadu. Téma „mestskej kúpeľne“ je tak novátorská, že nemohla vzniknúť ako priame zadanie diplomovej práce. Autorka musela túto tému doslova vytvoriť skúmaním vo svojej prvej teoretickej časti. Vďaka tomuto myšlienkovému procesu architektky vznikla tá iskra, ten moment. Ten moment, keď talentovaný architekt už vie, že mu bolo dané vytvoriť „autorské architektonické dielo“ bez toho, aby sa musel inšpirovať, kopírovať už predtým iným vytvoreným dielom. Oceňujem tento prístup, ktorý by mal byť hlavným poslaním architekta - posúvať „súčasné“ ďalej. Samotný návrh stavby „kúpeľňa v meste“ je koncipovaný tak aby ponúkol obyvateľovi možnosti. Môže byť súčasťou kolektívneho kúpania v mestskom bazéne, čo je extrovertná poloha tohto priestoru. Môže byť súčasťou viac introvertnej záhrady. Môže navštíviť intímny priestor kúpeľne a byť tak úplne odizolovaný. Návrh a tieto tri polohy sú odlišným prístupom k riešeniu verejného priestoru, ktorý zvykne byť zväčša primárne kolektívny. Mestské kúpeľne sú ukážkou intímneho /individuálneho priestoru v meste. Architektonické stvárnenie navrhovaného objektu je jasne definované funkciou a to sa prejavilo aj v stvárnení uličnej fasády a priestorov stavby. Vzniká monumentálny a grandiózny priestor vstupu z ulice, ktorý vytvára jasne definovaný dom v štruktúre mesta. Diplomová práca oslovila predovšetkým inakosťou, originalitou uvažovania a hĺbavým prístupom k svojej téme. Vyslovila nemé posolstvo dôležitosti ústrednej myšlienky našej tvorby. Preto padla voľba na túto prác. Aby niesla v sebe okrem obsahu aj odkaz: ostať každý výnimočný, nepodliehať trendom a citlivo vnímať čo svojou prácou máme v rukách. Porota jednomyseľne rozhodla udeliť tejto diplomovej prací CENU PROF. JOZEFA LACKA.


Odmena PRO CULTURA
Odmena za inšpiratívnu kultúrnu intervenciu do historického prostredia

Ing. arch. The Anh DANG / FAD STU Bratislava
Názov diplomovej práce: Premena tržnice na Kunsthalle, Bratislava (celá práca tu)
Vedúci diplomovej práce: Ing. arch. Pavol Paňák

Komentár poroty:
Diplomant dostal náročnú úlohu premeny bezprostredného mestského prostredia aj vlastnej budovy bývalej centrálnej tržnice hlavného mesta Bratislava na Kunsthalle v kontexte celkovej premeny širšieho centra Trnavského mýta a komplexu Istropolisu. Dobre zhodnotil a riešil nové dopravné a logistické nároky Kunsthalle v nadväznosti na súčasný komunikačný systém aj s ohľadom na zvýšené kapacitné nároky. Umiestnením solitéru ďalšieho výstavného pavilónu - black box rozšíril výstavné plochy komplexu s náležitým riešením funkčných vzťahov s hlavnou budovou. Dokázal urbanisticky skĺbiť náročnú budúcu funkciu takto vytvoreného komplexu so širším centrom v okolí Trnavského mýta vytvorením ukľudňujúcej zóny v susedstve rušnej dopravnej križovatky s dostatočnými rozptylovými a stretávaciími plochami pre peší pohyb obyvateľov mesta a návštevníkov v susedstve Kunsthalle s bohatou zeleňou. Otázkou je ešte vtiahnutie denného pešieho pohybu do interiéru hlavnej budovy -paralelnej vnútornej promenády v pozdĺžnej osi hlavnej budovy a jej napojenie na podzemnú komunikačnú os smerom k Istropolisu. Diplomant vnútorné funkčné členenie komplexu Kunsthalle riešil veľkoryso, vytvára prehľadné výstavné priestory pre návštevníkov, v novonavrhovanom soliteri aplikuje obľúbené riešenie pre prístup divákov k exponátom – rampou po obvode vnútorného priestoru, slimákom. V hlavnej budove komplexu rieši priestorové usporiadanie exponátov variabilne. Na podzemných a najvyšších podlažiach rieši aj priestory pre worshopy, prednášky, dielne, administratívne priestory a sklady pre prevádzku komplexu ako aj strojovne pre zabezpečenie vnútornej klímy. Celý koncept podriaďuje zámeru čo najväčšieho účinku umenia na človeka. Na riešení nového priestorového konceptu hlavnej budovy zvlášť treba hodnotiť odstránenie súčasných stropných konštrukcií na vyšších podlažiach v stredovej pozdĺžnej osi budovy a tým vytvorenie stredovej presvetľovacej dvorany s riešením nového stropného presvetlenia cez desať valcovitých svetlíkov nového stropu. Novú dvojplášťovú fasádu hlavnej budovy diplomant vytvoril ako transparentnú s diferencovaným účinkom budovy na svoje okolie počas dňa a vo večerných hodinách. Vynára sa tu ale otázka špecifická pre výstavné priestory umeleckých diel po obvode hlavnej budovy – riešenie tieniaceho systému na veľkých presklených fasádach. Celkový koncept riešenia je dobrým východiskom pre ďalší postup riešenia tak významného centra prezentácie umenia na medzinárodnej úrovni akým bude Kunsthalle v našom hlavnom meste.


Odmena PRO NATURA
Odmena za citlivú intervenciu prispievajúcu k ochrane krajinného rázu a prírodného prostredia

Ing. arch. Lucia HRDLOVIČOVÁ / FAD STU Bratislava
Názov diplomovej práce: Polyfunkčný areál Bazová (celá práca tu)
Vedúci diplomovej práce: Ing. arch. Tibor Varga, PhD.

Komentár poroty:
Čistota, jasný koncept ekologickosti a udržateľnosti, presvedčivosť podania a ľudská pokora...to sú emócie , ktoré vo mne pri tejto téme zarezonovali. Pozemok bývalého Areálu technických služieb skrýva v svojej opustenosti potenciál. Nevyužité dielenské haly, opustené chátrajúce budovy nájdu náplň Campu – centrum architektúry a plánovania, Metropolitný inštitút Bratislava, administratívne priestory, obytnú funkciu a dominantná budova novostavby mestského Archívu. Najvýraznejšia je novostavba mestského archívu , ktorá vznikla na novootvorenom priestranstve. Veľmi dômyselne tu autorka navrhuje najvýraznejší objekt, odlišujúci sa purismom svojej hmoty od okolia. Vzniká takto nové priestranstvo, nové námestie v meste so sympatickým prostredím, parterom. Návrh je výrazne ovplyvnený vodozádržnými opatreniami danej lokality. Masívna výsadzba zelene a vzrastnej zelene je zavlažovaná takto získanou dažďovou vodou. Celé prostredie sa tiež vďaka týmto prvkom ochladzuje a vzniká príjemná mikroklíma čomu opäť predchádzala podrobná štúdia daných pomerov. Autorka koncept v exteriéri obohacuje o jednoduché funkcie bežeckej dráhy, relaxačnej zóny, exterierových terás gastro zariadení. Takto vzniká pulzujúci nový priestor kam mám chuť ísť, študovať, oddychovať, športovať, prípadne účastniť sa spoločenských akcií vďaka veľkým plochám zhromažďovacích priestorov. Ako sama autorka zdôraznila, voľba „Dreva“ ako primárneho materiálu nosného skeletu a horizontálnych konštrukcií je krásnou ukážkou zlepšenia bilancie uhlíkovej stopy výstavby. Systémy tepelných čerpadiel pre ohrev či chladenie, riešenie výmeny vzduchu, získavanie energie formou fotovoltiky to všetko tvoriace fungujúci organizmus nás presvedčil. Zaujímavým prvkom je fasáda reagujúca svojou otvorenosťou na mieru intimity účelu daného podlažia, pričom najvrchnejšie podlažia skladov sú už plne zatienené. Krásna ukážka enviromentálne dôsledne riešeného celku stavieb , zaoberajúcej sa každou zložkou tejto skladačky, poctivým a vnímavým spôsobom vymyslená symbióza vzťahov môže byť vzorom pre novú generáciu kolegov. Ukazuje sa už nie len potrebné ale priam nutné, aby dnes východiská tvorby architektúry pojednávali o týchto kapitolách poctivo, prezieravo a koncepčne od prvej chvíle návrhu v zmysle udržatelnosti. Mementom ostáva aby naša tvorba nevykazovala známky presadzovania vlastného ega či ambícii na úkor rešpektovania prírody či okolitého prostredia. Pokora s ktorou autorka zvládla túto výzvu si zaslúžila ocenenie.


Odmena PRO SPIRITU
Odmena za najlepšie filozoficko – ideové spracovanie východísk návrhu a vysokú (až) spirituálnu úroveň architektonického riešenia návrhu

Ing. arch. Tea MERSULI / FAD STU Bratislava
Názov diplomovej práce: Pamätník poslednej nukleárnej bomby (celá práca tu)
Vedúci diplomovej práce: Prof. Ing. arch. Vladimír Šimkovič, PhD.

Komentár poroty:
Druhá svetová vojna zanechala nám dodnes znateľné stopy na mape Sveta. Jej strašné zakončenie atómovými útokmi v auguste roku 1945 na japonské mestá Hirošimu a Nagasaki si ľudstvo dodnes dobre pamätá. Neslávny začiatok našej atómovej éry ale nestačil odradiť mocnosti od zahrávania sa s myšlienku atómovej vojny, a tak na atómových strelniciach nasledovali desiatky skúšok s atómovou a vodíkovou náložou. Jedným z tých smutných miest sú Marshallove ostrovy v Južnom Tichomorí, blízko Ekvádoru. USA tam vykonali najmenej štyridsať skúšok s atómovými bombami, medzi nimi ako posledné na ostrove Runit. V minulom roku bola preto vypísaná medzinárodná súťaž na riešenie Pamätníka poslednej nukleárnej bomby s lokalizáciou práve na tomto ostrove. Tento návrh charakterizujú hlavné pojmy: kontemplatívnosť, introvertnosť, sugestívnosť, poetickosť. Pamätník sa vnára pod vodnú hladinu oceánu ako hlavného okolitého prírodného elementu, čím vytvára protiklad voči prirodzenému prostrediu človeka. Železobetónový korpus pamätníka – valec osadený v blízkosti pobrežia ostrova osadený na pylónoch sa svojimi štyrmi podlažiami vnára do mora. Plochá strecha valca osadená na úrovni vodnej hladiny mora je prístupná mólom z pobrežia ostrova. Do útrob pamätníka vedú stúpajúce schody. Voda po častých dažďoch zo strechy steká do interiérov pamätníka a tam je rozprašovaná ako hmla, spôsobujúca mystickosť vnútorného prostredia. Prvé podvodné podlažie slúži na zoznámenie sa s tematikou pamätníka. Vodný element okolo tohto podlažia presvetlený dennými slnečnými lúčmi dáva interiéru cez veľké panoramatické presklenia modrastý odtieň. Ďalšie tri podlažia prístupné jednoramennými schodiskami v rôznych polohách dispozície sú čím nižšie tým pochmúrnejšie postupným obmedzovaním prirodzenej iluminácie po obvode korpusu. Strohý interiér je delený železobetónovými stenami vytvárajúcimi kubusy pre exponáty a tie delia – sekajú priestor aj na rôzne priechody a zákutia – na bludisko pre rozjímanie návštevníka. V geometrickom strede valca korpusu v jej vertikálnej osi je osadený valec laserového svetelného lúča svietiaceho dole na dno oceánu, ale aj vysoko na oblohu nad pamätníkom, ako lúč nádeje vkladaná do krajšej budúcnosti ľudstva. Okolo pamätníka sa vnára do oceánu a týči sa k nebi množstvo vysokých pylónov usporiadaných do piatich koncentrických kruhov a v koncentrických radoch – lúčoch okolo valca korpusu symbolizujúc, že naše zajtrajšky môžu byť svetlé a prosperujúce, ale môžeme aj klesnúť až na pekelné dno nášho bytia. Sila idey návrhu pamätníka je teda nepopierateľná, teraz už ide „len“ o jeho dokonalé architektonicko – výtvarné dopracovanie.


Odmena PRO HORECA
Odmena za najkvalitnejšie spracovanie architektúry, zlepšujúcej prostredie turistického ruchu

Ing. arch. Viktor MIKOVČÁK / FAD STU Bratislava
Názov diplomovej práce: Kúpeľné centrum, Areál baní Handlová, okr. Handlová (celá práca tu)
Vedúci diplomovej práce: Ing. arch. Jozef Bátor, PhD.

Komentár poroty:
Nová šanca, nový začiatok, nová krv...starý skelet, stará monumentalita, stvorenie Frankensteina – v starom tele nová duša. Silná emócia z tohto procesu premeny niečoho mŕtveho , starej budovy elektrárne na nekonvenčný hotelový komplex v duchu spa-wellness hotela-kúpeľného centra. Jedna z najlepších prác súťaže, ktorá oslovila svojou hĺbkou prepracovanosti, od historických analýz, cez prevádzkový koncept, dispozície až po drobnú tvorbu intímneho priestoru hotelovej izby či saunového sveta. Oceľové dopravníky sa menia na komunikačné tepny, zaujímavo sa tu mieša vertikalita stavby s príjemnou horizontalitou, vloženie nových funkcií citlivo do strohej, nehostinnej až surovej hmoty. V tomto vzrušujúcom kontraste vznikajú teplé zelené átriá , prekvapivé masy zelene v symbióze s bohatou až luxusnou náplňou funkčných celkov. V čiastočnom suteréne, v labyrinte intímnosti, exponovanej hornými „nebeskými „ presvetleniami vytvára dojemnú a presvedčivú atmosféru pokoja, relaxu, ticha....ticha....ticha. Čistota oprostená od akéhokoľvek dekoru či ľúbivosti vytvára najprv silný dojem prekvapenia, no však prichádza moment, kedy toto ochromenie v návštevníkovi splodí túžbu v hedonistické užitie si danej chvíle, daného priestoru , daného pokoja. Čo viac si môže architekt priať, než pocítiť, že sa podarilo pretavit poéziu do hmoty, myšlienku do náplne. Popri tomto ťažkom procese, stále ustriehnut prevádzku, ktorá je v danom objekte teda bohatá. Na chvílku máme pocit, že inšpirácia japonskou záhradou tu zohrala silnú rolu, no však nekopírovaná, ale prenesená na naše tvaroslovie. Nádherné pre mňa a obzvlášť inšpiratívne bolo vnímať jemné stupňovanie charakteru intimity priestoru - od verejného, cez poloverejný, polointímny až intímny. To vnímam ako novodobé, citlivé preplávanie extrovetných aktivít až po introvetné, pokojné súkromné. Velmi odceňujem rešpekt s akým túto tému autor spracoval, no vnímam zároveň silnú osobnosť, ktorá vie byť vyhranená , sebavedomá...Tak ako prečítať báseň znamená chvíľu meditovať a hľadať jej význam, tak pochopenie tejto stavby nie je banálnou cestou, no stále novoobjavovanie a novochápanie.


Odmena PRO FUTURO
Odmena za najpozoruhodnejšie vizionárske kvality návrhu

Mgr. art. Viliam JANKOVIČ / KAT VŠVU Bratislava
Názov diplomovej práce: Videoherný priestor (celá práca tu)
Vedúci diplomovej práce: doc. Mgr. art. Vít Halada, ArtD.

Komentár poroty:
Autor sa vo svojej diplomovej práci venuje oblasti virtuálnych a videoherných médií. Skúma, čo architektúra vo videohernom priestore znamená, čo nám vie tento arteficiálny priestor prostredníctvom architektúry ponúknuť, alebo naopak, o čo nás oberá. Práca nám umožňuje oboznámiť sa s témou priestoru a jeho zobrazovania v tejto oblasti, hľadať spoločné znaky, odlišnosti, prípadne limity, či už pri procese tvorby týchto priestorov alebo v ich jednotlivých výsledných prevedeniach. Autorovi sa páči na hrách, že nás nabádajú k premýšľaniu nad inými svetmi. Myslí si, že videohry sú technológia alebo platforma, ktorá má potenciál pokračovať v tomto smere premýšľania, hľadať a posúvať pôsobisko architektúry do ďalších odvetví alebo médií, ktoré ovplyvňujú a budú ešte viac ovplyvňovať dobu a priestor, v ktorom žijeme, respektíve budeme žiť. Tieto projekty neboli navrhnuté preto, aby boli postavené, ale aby poukazovali na “realitu” z iného pohľadu, z inej perspektívy, ktorá by ani nemusela existovať.  Autor vytvoril v diplomovej práci videoherný priestor, ktorý počas obhajoby aj online prezentoval. Nachádza sa tam niekoľko veľmi zaujímavých momentov narušenia vnímania priestoru a zmazania možnosti tradičnej orientácie a gravitácie. Prichádza moment neistoty, kedy sa hráč nachádza v nemožnom priestore. Pravé tieto momenty neistoty a búranie zabehnutej predstavy o fyzickom priestore, aj keď často trvajúce len pár sekúnd, sa nedajú reprodukovať videozáznamom či ilustráciami. Sú to zážitkové okamihy jedinečné pre každého hráča, unikátne pre interaktívne médium. Videoherný priestor nám ponúka ďalšie možnosti, iné chápanie priestoru v súčasnosti ale aj v budúcnosti. Možný prienik architekta a herného dizajnéra je ako také nóvum pre tvorivú prácu architekta. Za podnetnosť a osobitosť práce v jej teoretickej rovine a transformáciu do virtuálneho priestoru sa porota rozhodla spracovanej téme udeliť odmenu PRO FUTURO.