Svätá omša, ktorú celebroval pápež František počas pastoračnej návštevy Slovenska, sa konala 15. septembra 2021 na pútnickom mieste v Šaštíne. Na tejto pontifikálnej omši sa zúčastnilo okolo 60 000 ľudí. Podľa víťazného návrhu z vyzvanej architektonickej súťaže (BOGÁR architekti a ER ateliér) bolo presbytérium stvárnené ako transparentná architektúra otvorená do okolitej krajiny a zrealizovaná s rešpektom k prírodnému prostrediu. Konštrukcie a spôsob použitia materiálov boli premyslené spôsobom blízkym myšlienkam pápeža Františka, ktorý zameriava pozornosť na ekológiu a ochranu životného prostredia. Hlavné stavebné elementy a materiály boli po pontifikálnej omši znovu použité na rôznych miestach. Liturgické prvky sa v súčasnosti využívajú pri bohoslužbách vo vnútri šaštínskeho chrámu, alebo vo vonkajšom priestore pred bazilikou.
Projekt získal od medzinárodnej poroty aj nomináciu na ocenenie Grand Prix, v kategórii Public/open space and landscape.
Architectúra / autori: BOGÁR architekti, ER ateliér; Michal Bogár, Mária Bogárová, Ema Ruhigová, Roman Ruhig
Zadávateľ: Bratislavská arcidiecéza, rok 2021, lokalita Šaštín
Víťazný projekt nájdete aj na oficiálnej stránke medzinárdonej súťaže.
foto: Michal Bogár, Michal Bogár, jr. a Roman Ruhig
Liturgický priestor situovaný vo voľnej krajine bol orientovaný tak, aby účastníci svätej omše mali vizuálny kontakt s historickou siluetou Šaštína a s barokovými vežami baziliky. V celkovej situácii areálu pontifikálnej omše bolo ústredným objektom presbytérium, ďalej tu bolo zázemia so sakristiami pre pápeža Františka, jeho sprievod, kardinálov a biskupov, potom objekty pódia pre hudobníkov a spevácky zbor, tlačové stredisko pre akreditovaných novinárov, objekty pre hygienu a zdravotnú pomoc, a samozrejme rozsiahlou súčasťou areálu boli sektory pre účastníkov omše.
foto: Michal Bogár, Michal Bogár, jr. a Roman Ruhig
Objekt presbytéria bol formovaný ako príležitostný liturgický priestor napĺňajúci slávnostný rozmer udalosti svojimi proporciami, výberom materiálov a farebnosťou, pričom koncepcia priestoru mala zároveň aj ekologický rozmer. Konštrukcie a povrchové úpravy boli navrhnuté z prvkov, ktoré sa po sv. omši opätovne využili na inom mieste. Objekt presbytéria bol koncipovaný ako transparentná architektúra otvorená do okolitej krajiny, pričom všetky konštrukcie boli fixované na teréne bez invazívnych zásahov. Menza, ambona, sedes pápeža Františka a ďalšie prvky mobiliáru boli navrhnuté ako originálne objekty pre šaštínsku pontifikálnu omšu. V súčasnosti sa využívajú v bazilike a v priľahlom kláštore, prípadne pri svätých omšiach počas národných pútí v Šaštíne.
Hlavná os liturgického priestoru bola v návrhu orientovaná k menze, miestu slávenia eucharistie a ku krížu, ktorého ramená obsahovali fragmenty drevených trámov pochádzajúcich z Moravskej Novej Vsi, z kostola sv. Jakuba silne narušeného búrkou sprevádzanou ničivým tornádom. Trámy z poškodeného chrámu stelesňovali na kríži našu spolupatričnosť s ľuďmi, ktorí prišli o svojich blízkych a o svoje domovy a v súčasnosti zažívajú ťažké chvíle nielen na Morave, ale aj na iných miestach vo svete. Kríž s korpusom ukrižovaného Ježiša Krista (autor Martin Lettrich) spolu s obrazom sv. Jozefa (autorka Dorota Sadovská), sú umeleckými dielami, ktoré boli vytvorené priamo pre šaštínsku pontifikálnu omšu. V priestore presbytéria bola spolu s týmito súčasnými výtvarnými prvkami prítomná aj historická socha Piety z Baziliky sedembolestnej Panny Márie. Všetky tieto diela sa momentálne nachádzajú v areáli kláštora. Kríž z presbytéria bude v budúcnosti umiestnený v krajine - pri pešom chodníku a cyklotrase - kde bude pripomínať miesto pontifikálnej omše.