Združenie pre urbanizmus a územné plánovanie Slovenska (ZUUPS) je záujmovým združením architektov-urbanistov, dopravných a mestských inžinierov a odborníkov iných odborov so záujmom o problematiku rozvoja sídiel, krajiny a ich plánovania. Vzniklo v r. 1992 po vzore českej Asociace pro urbanismus a územní plánovaní. Združenie pôsobí pri Spolku architektov Slovenska a je členom medzinárodnej organizácie urbanistov, územných a priestorových plánovačov ECTP CEU - European Council of Spatial Planners - Conseil européen des Urbanistes. Poslaním ZUUPS je ovplyvňovať kvalitu urbanistických koncepcií, ktoré sa premietnu do nástrojov územného plánovania. Dôraz je kladený na multiprofesnosť, na kvalitu prostredia, ochranu a tvorbu krajiny, ochranu kultúrneho a prírodného dedičstva. Na podporu kvality ale aj za účelom propagácie urbanistickej tvorby a územného plánovania vyhlasuje združenie spravidla každé dva roky súťažnú prehliadku urbanistických diel alebo územnoplánovacích dokumentácií. Prvý ročník v r. 2011 získala cenu urbanistická štúdia Zlaté Piesky v Bratislave, ktorú spracovávala FA STU pod vedením prof. Kováča. Pracovníci tejto fakulty boli úspešní aj v tohoročnom, poslednom ročníku súťaže, keď do súťaže prihlásili urbanistickú štúdiu Centrálna rozvojová os Petržalky. Cena sa odovzdávala v rekonštruovaných priestoroch SNG v rámci vyhlasovania cien SAS, medzi ktorými je aj Cena Dušana Jurkoviča. Práca na štúdii začala víťazstvom v medzinárodnej verejnej anonymnej urbanistickej súťaži v r.2014, pokračovala etapami prieskumov, zadania a variantných konceptov, ktoré boli predmetom aj verejného prerokovania. Vyhodnotenie pripomienok sa stalo predmetom poslednej etapy práce na štúdii, v návrhu. Výsledný variant štúdie bolo verejne prezentované a prerokované aj v mestskom zastupiteľstve v r.2023.
Štúdia priniesla návrh novej paradigmy dopravy v centrálnej osi, založenej na preferencii električky a cyklistov, s Jantárovou cestou ako klasickou mestskou a ulicou a nie štvorprúdovkou, keďže v rámci širších vzťahov je možné automobily zviesť na obvodové komunikácie Panónsku a Dolnozemskú. Škoda len, že v trasovaní električky a architektúre zastávok musela štúdia prebrať riešenie projektu a na rozdiel od súťažného návrhu sa tak odkloniť od trasovania trate električky a najmä riešenia zastávok, ktoré ale stále ešte môžu nadobudnúť každá svoj vlastný jedinečný výzor. Urbanistická koncepcia doplňujúcej výstavby je založená na vytvorení spojitého systému verejných priestorov, od hlavného námestia Petržalky až po obvodové. Cieľom novej zástavby je architektonicky oživiť stereotypný panelákový výzor územia a najmä priniesť prostredníctvom parteru budov do územia aj polyfunkčnosť. Mobilita v území je založená na princípe krátkych vzdialeností, najmä k zastávkam električky. Za týmto účelom sú vytipované viaceré polohy, kde je potrebné cez Chorvátske rameno vybudovať pešie lávky. Statická doprava a jej súčasný deficit je riešený zásadne v objektoch alebo parkovacích domoch, pričom sa ale predpokladá, že práve električka prinesie zníženie závislosti na pohybe automobilom. Samotný priestor Chorvátskeho ramena tvorí neprerušovaný prírodný park ľahko dostupný z okolitého obytného územia. Na tento priestor nadväzujú pešie rekreačné a cyklistické trasy sprevádzané alejami. Okrem prírody pri ramene je v štúdii definovaných aj niekoľko polôh pre menšie lokálne parky. Štúdia pracuje so zadržiavaním vody v území a prináša konkrétne požiadavky na súčasné aj budúce stavby a verejné priestory, ako manažment dažďovej vody v území realizovať. Zaujímavým detailom štúdie je otázka terás, ktoré predstavujú konštrukčne aj právne samostatné stavby. Niektoré na základe ich havarijného stavu navrhuje štúdia odstrániť, čo umožní vybudovať kvalitný a atraktívny dvojposchodový parter, v iných polohách sa naopak terasy rozširujú formou plateau s dopravou v podzemí. V závere štúdia prináša viaceré konkrétne návrhy na zmeny a doplnky územného plánu mesta. Závažným odkazom štúdie je výzva, aby sa primerane a eticky využíval vnútorný potenciál územia, teda aby sa rozvoj mesta uskutočňoval najmä v meste a nie za mestom, čo je neekonomické a neekologické. Toto sa nestretáva s pochopením súčasnej verejnosti. Štúdie sa však dívajú aj o niekoľko generácií dopredu a je ľahko možné, že dnešný prístup sa s odstupom času ukáže ako kompromis doby. Tu ale štúdia ponecháva stále dostatok priestoru aj pre uskutočnenie potrieb budúcnosti.
Na štúdii sa autorsky podieľali v časti urbanizmus B. Kováč, (vedúci kol.), M. Czafík, K. Görner a L. Štefancová, doprava L. Benček, infraštruktúra Š. Hromada / Hydro a životné prostredie Zd. Kováč / Enviconsult. Štúdia postupuje ako reprezentant SR do európskeho kola súťaže ECTP. 
