Naši zamestnanci doc. Mgr. Ing. arch. Andrej Botek, PhD. a Mgr. art. Marián Králik, ArtD., sú autormi relikviára nového slovenského blahoslaveného - Jána Havlíka, ako aj riešenia úpravy kaplnky na jeho umiestnenie. Ján Havlík bol väzeň svedomia, ako seminarista Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul bol odsúdený vo vykonštruovanom procese a väznený v najťažších podmienkach jáchymovských uránových baní. Zomrel po prepustení na následky väznenia. Blahorečením sa dotyčný stáva významným pre celú Katolícku cirkev vo svetovom meradle. Dekrét o mučeníctve Jána Havlíka schválil pápež František 14. 12. 2023. Úkon blahorečenia vykonal kardinál Marcello Semeraro na slávnostnej omši v Šaštíne 31. 8. 2024, za účasti slovenských i zahraničných biskupov. Relikviár bol 1. 9. 2024 umiestnený v upravenej kaplnke kostola sv. Vincenta de Paul v Ružinove počas slávnostnej omše za účasti arcibiskupa Stanislava Zvolenského a generálneho predstaveného Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul Tomaža Mavriča.
Autori relikviára Andrej Botek a Marián Králik, spolupracovali už v minulosti na relikviári Dona Titusa Zemana, ktorý je situovaný v predele oltára farského kostola vo Vajnoroch. Na realizácii a osádzaní sa podieľali viacerí študenti odboru Dizajn Adam Mráz, Mária Gabániová, Dávid Dubrovčák, Simon Bauer, Petr Dušek, doktorandi Tomáš Páriš a Martin Sombathy. Dielo vzniklo aj vďaka pomoci Martina Mjartana a Mateja Čičku, Milana Stanca a Daniela Matulu.
Autori A. Botek a M. Králik spoločne so študentmi.
Koncepcia relikviára blahoslaveného Jána Havlíka a interiéru priestoru jeho umiestnenia.
Relikviár - kryštál
Relikviár s ostatkami blahoslaveného pozostáva z vnútorného a vonkajšieho relikviára. Vnútorný je z priehľadného plexiskla a obsahuje telesné pozostatky. Vonkajší je bronzový, má nepravidelný kryštalický tvar, čo symbolizuje diamant, vytvárajúci sa pod tlakom v zemských hlbinách. Kryštál – diamant, odkazuje na čistotu a pevnosť Jánovho charakteru, na jeho stálosť aj neľudských podmienkach. Steny má pojednané s rôznych stupňom leštenia povrchum, obsahuje meno blahoslaveného a prívlastok „Mučeník vernosti“. Na čelnej stene je štruktúrované sklo s modrými odtieňmi. Modrá symbolizuje nebo, ale i vodu, čo korešponduje i so starším krstným prameňom v priestore. Presklená časť má v druhej vrstve high-tech sklo, ktoré umožňuje spriehľadnenie a pohľad na pozostatky blahoslaveného. Vnútro relikviára je podsvietené. Relikviár je dočasne umiestnený na špeciálne vyrobenom železnom podstavci s kónickým tvarom. V konečnom riešení bude upevnený priamo na výtvarne riešenú stenu.
Náruč a kryštál
Ján Havlík bol mladý muž, ktorý trpel pre svoje presvedčenie v najťažších podmienkach uránových baní ako aj na iných miestach. Priniesol obetu svojmu presvedčeniu a svojej viere, prijal nespravodlivý súd ako obetu a väzenské prostredie využil na evanjelizáciu a posilu iných. V tomto tvrdom, nevľúdnom prostredí sa ukázala čistota jeho charakteru. Tak, ako diamant vzniká v útrobách pri veľkých tlakoch, aj on tu vyformoval krásu a ušľachtilosť svojho života. Ján Havlík je príkladom pevnosti postojov, ochoty priniesť najvyššiu obetu za svoju vieru, ale súčasne príkladom krásneho vzťahu k iným, posily, pomoci a podpory! Ján Havlík bol členom Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul. Z týchto úvah vychádza i ídeová a materiálová koncepcia jeho relikviára a priestoru kaplnky, v ktorej bude umiestnený.
Piestor kaplnky - náruč
Priestor je tvarovaný na koso a otvára sa vizuálne smerom k liturgickému priestoru, čím vytvára „náruč“, ktorá pozýva veriaceho a súčasne objíma relikviár s pozostatkami. Výtvarné riešenie stien poukazuje na prostredie uránových baní, v ktorých trpel spolu s inými väzňami svedomia. Zadná stena pozostáva z kamenných blokov, ktoré svojím hrubým spracovaním povrchu s vírivými zárezmi približujú nehostinnosť banského priestoru. To umocňuje aj železný rám s drsným priebehom hrán. Na kamennom pozadí sú umiestnené bronzové artefakty – kríž a bronzové oká rozlomenej reťaze. Bočné steny pozostávajú z piatich kovových pásov s nepravidelným priebehom na každej strane. Striedajú sa bronzové a nerezové pásy. Vyjadrujú drsnosť väzenského – banského prostredia, ale ušľachtilosťou materiálu a jeho spracovania symbolizujú prekonanie ťažkostí a zachovanie charakteru blahoslaveného. Pásy sú po výške zvárané materiálovo inverzne, forma zvaru má lupeňový výraz, ktorý dopĺňajú krivkové plazmované kompozície. V hornej časti visí šesť dynamických železných prvkov lúčového usporiadania. Celkový počet pásov je 11 – symbolizujú počet rokov, ktoré Ján Havlík strávil vo väzení. Zvary vytvárajú 14 prvkov, ako počet rokov pôvodného rozsudku. Źelezné ťažké prvky - lúče odkazujú aj na banské koľajnice a sú použité z nosníkov pódia, na ktorom bol prítomný pápež František počas svojej návštevy Slovenska v roku 2021. Číslo 6 je aj počtom väzení, ktorými Ján Havlík prešiel. Kompozícia má výšku 365 cm – ako počet dní v roku.
Informačné pláty
Kompozícia pokračuje na oboch bočných stenách dvojicou vodorovných bronzových pásov. Prvý (Ján Havlík – blahoslavený) obsahuje základné životopisné údaje Jána Havlíka. Druhý (Ján Havlík – nezlomný) jeho charakteristiku, myšlienky i graficky štylizovaný portrét. Obsahujú aj časti drsných železných prvkov, pripomínajúcich Jánov ťažký väzenský údel. Vodorovné pásy spolu s vertikálne riešenou kompozíciou vytvárajú celkový tvar kompozície kríža.
