Výstava sa koná od 4. do 18. novembra 2022 v Galérii architektúry SAS, Balassov palác Panská 15, 811 01 Bratislava. Výstava prezentuje všetky prihlásené práce do súťaže. Otvorené v utorok a piatok 11:00 - 17:00 hod.
Celoštátna súťaž o najlepšiu diplomovú prácu absolventov architektonických škôl na Slovensku pozná víťaza a ocenených. Do súťaže bolo nominovaných porotami jednotlivých architektonických škôl 19 absolventských projektov. (tieto boli odporučené obhajobnými komisiami pre DP ako práce s najvyššou kvalitou a sú výsledkom interného výberu jednotlivých škôl, fakúlt, respektíve architektonických katedier na ktorých už prebehli školské kolá súťaže):
- Fakulta architektúry a dizajnu STU v Bratislave - 7
- Katedra architektúry SvF STU v Bratislave - 3
- Fakulta záhradníctva a krajinného inžinierstva v Nitre - 3
- Fakulta umení TU Košice - 2
- Katedra architektúry VŠVU Bratislava - 4
Národné kolo ceny profesora Jozefa Lacka sa uskutočnilo dňa 13. septembra 2022 v priestoroch Balassovho paláca - v sídle Spolku architektov Slovenska. Porota sa podrobne oboznámila s autorským riešením, zámerom, obsahom a cieľom každej z nominovaných diplomových prác, ktoré boli odprezentované ich autormi. V zmysle Štatútu Ceny prof. J. Lacka hodnotiaca komisia následne vybrala prácu, ktorej udelila hlavnú cenu - Cenu profesora Jozefa Lacka za akademický rok 2021/2022 a ďalších 5 prác, ktoré ocenila za ich špecifický prínos.
Cena PROFESORA JOZEFA LACKA 2021
Cena za najkvalitnejšie komplexné naplnenie požadovaných kritérií súťaže o najlepšiu diplomovú prácu v aktuálnom akademickom roku. Udeľuje sa práci, ktorá najlepšie spĺňa kritériá súťaže o Cenu prof. J. Lacka.
Ing. arch. Ing. arch. Karolína Bujdáková / Fakulta architektúry a dizajnu STU v Bratislave
Názov diplomovej práce: Múzeum pocitov (celá práca tu)
Vedúci diplomovej práce: doc. Ing. arch. Alexander Schleicher, PhD.
Komentár poroty:
Voľnosť výberu lokality v špecifickej téme medzinárodnej súťaže nebola zo strany zadávateľa náhodná. Aj v prípade diplomantky predstavovala základ dobrého zvládnutia témy. Voľba redukovaného bezkontextového prostredia soľnej pláne vytvorila ideálnu pôdu pre nezaťaženú a okolím nepredikovanú hru s obsahom zadania - pocitmi. "Manipulácia" s nimi sa odohráva vo viacerých rovinách. Neobmedzuje sa výlučne na interiérové expozície, ale už samotný efemérny viacplánový exteriér prispieva k zásadnému naplneniu témy. Platí pravidlo, že jediným exponátom je samotný objekt a jeho stavebné súčasti, čo je v prípade absentujúceho hmotného obsahu expozície múzea viac ako opodstatnené. K dokonalosti podania témy nechýba veľa. Možno práve rozšírenie portfólia nástrojov manipulácie, aj za nadhodnotený zrakovo-vizuálny vnem, ktoré by prinieslo ešte plnohodnotnejší výsledok. Remeselne je práca zvládnutá na vysokej úrovni. Absolventka ju naviac podporila konzistentnou a kultivovanou prezentáciou, v ktorej preukázala premyslenosť tak koncepcie, ako aj detailov, ale tiež nevyhnutnú schopnosť viesť polemiku a reagovať na podnety oponentov.
Odmena PRO RENOVATIONE
Odmena za najlepšiu diplomovú prácu v oblasti rekonštrukcie a revitalizácie industriálnej historickej budovy.
Ing. arch. Katarína Urgelová / Fakulta architektúry a dizajnu STU v Bratislave
Názov diplomovej práce: Šachta Ľudovíka v Kremnici (celá práca tu)
Vedúci diplomovej práce: Ing. arch. Pavol Paulíny, PhD.
Komentár poroty:
Téma obnovy, revitalizácie a reanimácie industriálnych areálov z nie tak dávneho historického obdobia minulého storočia sa stáva čoraz viac širšie diskutovanou spoločenskou témou a je potešiteľné, že do tohto diskurzu vstupujú aj mnohé školy architektúry vrátane slovenských. Výberom zadania a najmä jeho spracovaním diplomantka na jednej strane racionálne a erudovane, na druhej veľmi presvedčivo a s hlbokým emocionálnym ponorom demonštrovala svoj silný vzťah a zanietenie pre riešenie mnohovrstvového problému obnovy a transformácie areálu šachty Ludovik v Kremnici na viacúčelové banské múzeum. Jej uvažovaním a hľadaním i nachádzaním odpovedí na množstvo vynárajúcich sa otázok nás sprevádzal jej bohatý skicár, v ktorom ako v scenári filmu predostiera divákovi – percipientovi svoju víziu a priamo ho tak vťahuje do procesu tvorby. Jej šetrný, neagresívny prístup k obnove areálu a jeho naplneniu novými funkciami je príkladom rešpektu k pôvodným hodnotám i prejavom zdravej ambície vdýchnutia nového života do jednej z ďalších „čiernych dier“ v našej krajine.
