Ing. arch. Jakub Hencze je čerstvým absolventom štúdia architektúry na FAD STU v Bratislave. V roku 2023 úspešne obhájil diplomovú prácou pod vedením doc. Ing. arch. Branislava Puškára, PhD. Tento rok si však bude dobre pamätať ako mimoriadny ešte z iného dôvodu. Svoje štúdium totiž zavŕšil dvoma veľkými úspechmi. Jeho diplomová práca získala odmenu v medzinárodnej súťaži Marita Schnepper Award vo Viedni. A jeho predposledný študentský projekt mal doslova svetový úspech – zvíťazil s ním v prestížnej celosvetovej študentskej architektonickej súťaži Inspireli Awards.
Čím Vás oslovila téma súťaže Inspireli Awards? Aká je nosná myšlienka Vášho návrhu a čo boli Vaše priority ? Čím ste, podľa Vás, zabodovali u medzinárodnej poroty?
Inspireli Awards je najväčšia študentská súťaž na svete a človek sa tak môže porovnať s omnoho väčšou skupinou ľudí. Zároveň ma lákala vidina toho, že víťazné návrhy sa budú realizovať a to v mojich očiach pozdvihlo súťaž na iný level. Navyše v semestri, kedy bola táto súťaž vyhlásená, sa mal riešiť urbanizmus, takže to bol aj spôsob ako si ten semester urobiť trochu krajším. V Inspireli sa riešila výstavba dovolenkového rezortu na pobreží v lokalite Starigrad, Chorvátsko. Bolo na výber z mnoho kategórií, no mňa najviac zaujali privátne vily v tesnej blízkosti pobrežia. Nosná myšlienka bola nezasahovať do krás prírody, zároveň prispôsobiť projekt tropickému podnebiu tejto lokality a navrhnúť vily tak, aby sa mohli postaviť vedľa seba, nevytvárali jednotvárnu štruktúru a nech sú schopné sa navzájom odlišovať. Navrhol som preto prefabrikované moduly, ktoré boli vkladané do oceľového gridu umiestneného na pilótach, čo vytváralo pocit, akoby jednotlivé objekty levitovali nad zemou. Vďaka viniču tiahnucemu sa po konštrukcii, vily splynuli s prostredím. Do gridu som sústredil rozsiahle terasy pre plnohodnotný život, doplnené o relaxačné siete, bazén, vegetačné plochy a jazierko s retenčnou nádržou. Podľa komentára od poroty ich najviac zaujala hmotová modulárna variabilita, práca s terénom a vytvorenie veľmi čistej architektúry, ktorá funguje v symbióze s okolitým prostredím.
Čo robí s osobnosťou mladého človeka takýto významný úspech?
Aj keď ma úspechy v súťažiach napĺňajú radosťou, zároveň cítim, akoby som toho zatiaľ v živote moc nedosiahol a všetky tie veľké úspechy ešte len prídu. Stále je tu Pritzkerova cena, takže je sa kam posúvať.
Akú máte skúsenosť so súťažami a aký je Váš pohľad na ich miesto v príprave študenta?
Prvá súťaž do ktorej som sa zapojil bola Xella, návrh prezidentskej vily na Slavíne. Tento projekt bol taký zlomový a určite ma veľmi posunul. Tým, že to bol luxusný projekt vo svahu, tak som získal skúsenosť s niečím, čo sa bežne na škole v treťom ročníku nenavrhuje. Druhú súťaž som riešil až v šiestom ročníku v prvom semestri a to Inspireli Awards. Tam som zužitkoval všetky nadobudnuté skúsenosti, či už z praxe, alebo zo školy a podarilo sa mi vyhrať v kategórii Privátne vily. Nakoniec som štúdium zavŕšil diplomovkou, v ktorej som navrhoval dve výškové rezidenčné budovy s veľmi výrazným ekologickým konceptom čistenia vzduchu a túto prácu som prihlásil do súťaže Qbic Marita Schnepper Award, kde som získal „special mention by the jury“ za ekologickú architektúru. Myslím si, že školské súťaže sú výborný nástroj ako si dávať nové výzvy a napredovať. Okrem rôznorodosti projektov je tam aj pocit súťaživosti a možnosti získať nejakú cenu, čo k tomu pridáva ten správny náboj.
Aká bola Vaša cesta ku štúdiu architektúry?
Odjakživa ma bavilo vymýšľať a kreatívne tvoriť nové veci, či už to bolo v športe alebo nejakom umeleckom smere. Dlhé roky na základnej a strednej škole som sa venoval tancu, kde som sa učil rôzne štýly, až som skončil pri Krumpe a spolu s jedným kamošom sme sa stali majstrami Slovenska a vicemajstrami Európy. Na strednú školu som chodil na obchodnú akadémiu. Tak ako mnohí spolužiaci, v tom veku som si ani ja moc nepotrpel na ekonomickom vzdelávaní a po skončení strednej školy som nemal veľkú motiváciu ísť študovať. Hoci som niekde v hlave mal, že štúdium architektúry by ma mohlo baviť, rozhodol som sa ísť pracovať. Robil som rôzne práce a jedného dňa, keď som pracoval vo fitku, tak som si začal uvedomovať, že mám každý deň dosť stereotyp. Vtedy som si začal klásť otázky: „Čo by som chcel robiť, keď budem mať 40-50 a ráno sa zobudím ? Aká práca by sa mi páčila ?“ atď... Po týchto kvalitných rozhovoroch so samým sebou som sa nakoniec rozhodol, že budem architekt. A tak som si podal prihlášku na FAD.
Aký je Váš pohľad na čas strávený na FAD? Čo ste si zo školy „odniesli“ ?
Tým, že už som bol rozhodnutý, že budem architekt, vedel som, že tú školu musím zvládnuť. Povedal som si, že keď to dali ľudia predo mnou, tak to musím dať aj ja. Čo sa týka stráveného času na FAD, tak mám pocit, akoby som za tých 6 rokov stihol prežiť jeden celý život. Keď sme sa hromadne v prvom ročníku po asi dvoch mesiacoch rozlúčili s cirkadiánnym rytmom a tvorbou melatonínu, tak bolo jasné, že toto štúdium bude krásny zážitok. Veľmi ma to zocelilo a spoznal som niekoľko úžasných ľudí, či už medzi študentami alebo pedagógmi. Na predmete Základy navrhovania som spoznal pána Puškára, kde som ocenil, že vždy na rovinu povedal, či sa mu návrh páči alebo nie, a čo treba zlepšiť. Tento štýl mi veľmi vyhovoval, pretože som sa mohol sústrediť na podstatné veci a získal som tak kvalitné základy do ďalšieho štúdia. V treťom ročníku sa objavila súťaž XELLA a zadaním bola prezidentská vila na Slavíne. Spolu s kolegom Martinom Grelnetom sme tomu nemohli odolať a po krátkych úvahách sme sa ozvali pánovi Puškárovi s prosbou, či by nám mohol konzultovať tento projekt. Na základe tejto spolupráce sme pri výbere vertikálneho ateliéru vo štvrtom ročníku mali jasno. Prihlásili sme sa do ateliéru Soft and Smart, v ktorom pôsobil kolektív pedagógov Puškár, Bacová, Vráblová, Czafík. Tam som sa za 3 roky veľmi posunul z hľadiska tvorby a vnímania architektúry. Vedomosti, správanie, prístup a schopnosť posunúť človeka na vyšší level spolu s veľmi príjemnou až rodinnou atmosférou boli hlavnými znakmi tohto ateliéru.
Aký bol Váš prechod zo školy do praxe?
V podstate sa až tak moc nezmenilo. Pracoval som v ateliéri už od tretieho ročníka a od štvrtáku som spolu s Martinom Grelnetom pracoval na vlastných projektoch, takže po škole sa len vymenili školské zadania za reálne projekty ale denný režim ostal veľmi podobný.
Čo by ste poradili mladším kolegom, ktorí sa rozhodujú pre výber profesie architekta alebo už architektúru, urbanizmus alebo dizajn študujú?
Architektúra je o vedomostiach a neustálom pripomínaní si, že stále nevieme všetko. Aj vďaka tejto škole, ľuďom, ktorých som na nej spoznal a svojim víziám som sa utvrdil v tom, čo v živote chcem robiť a chcem na tejto ceste vytrvať a neustále napredovať. Rád by som sa na záver poďakoval rodine za podporu, Martinovi Grelnetovi a Zuzane Grenčíkovej za nespočetne veľa zážitkov počas štúdia, taktiež ateliéru Soft and Smart. Verím, že škola bude napredovať dobrým smerom a vychovávať kvalitných architektov, aby o nás bolo počuť nielen na Slovensku, ale aj vo svete.
Ďakujeme Jakubovi za rozhovor a prajeme mu veľa ďalších úspechov!
Projekt je zverejnený na: https://www.inspireli.com/en/awards/detail/5575
