Od 20. do 27. septembra 2019 budú na celom svete prebiehať masové demonštrácie a ďalšie sprievodné aktivity s jednotiacim názvom Globálny klimatický štrajk. Počas týchto dní vyjdú milióny ľudí zo svojich domovov, aby sa pripojili k mladým štrajkujúcim a spoločne požadovali koniec veku fosílnych palív. Heslom „Náš dom je v plameňoch – začnime sa tak správať“ sa začala globálna výzva k zapojeniu sa do štrajku, ktorého cieľom je rázna demonštrácia za požiadavku klimatickej spravodlivosti pre všetkých ľudí i všetko živé na tejto planéte.
Napriek sústavnému naliehaniu vedeckej obce, hnutí a mimovládnych organizácií, politické reprezentácie ani po desaťročiach rokovaní neprijali kroky nevyhnutné na riešenie klimatickej krízy na medzinárodnej úrovni. Vzhľadom na to, že emisie skleníkových plynov naďalej rastú a žiadne systémové zmeny pre boj so zmenou klímy nie sú v dohľade, v súčasnosti nič nenasvedčuje tomu, že ľudstvo katastrofickému otepleniu zabráni. Nehovoríme o žiadnej vzdialenej budúcnosti. Sme prvou generáciou, ktorá dopady klimatických zmien pociťuje na vlastnej koži. Pre záchranu života na tejto planéte je potrebné okamžite podniknúť kroky, pre ktoré je nutná medzinárodná kooperácia. Je načase sa rozhodnúť, či chceme za každú cenu dosahovať rast a snažiť sa o maximalizáciu výroby a konzumu, alebo by sme mali prehodnotiť tieto základné imperatívy, z ktorých vychádza súčasné nastavenie spoločenských vzťahov.
Graf: Podiel prirodzených faktorov (modrá čiara) a človekom podmienených príčin (žltá čiara) na raste priemernej globálnej teploty
Zdroj: Univerzita v Oxforde, Ústav environmentálnych zmien
Fenomén klimatickej zmeny neponíma len problematiku globálneho otepľovania, aridizácie krajiny či extrémnych prejavov počasia, vrátane masívnych záplav alebo dlhodobého sucha. Jeho súčasťou sú aj ekologické konzekvencie smerujúce k narušeniu stability pôvodných ekologických systémov (osobitne lesných komplexov) a poškodeniu krehkej rovnováhy v biologickej rozmanitosti infiltráciou nepôvodných organizmov s často inváznym potenciálom (vrátane patogénov a škodcov v poľnohospodárstve), ktoré zložitými interakciami ovplyvňujú zdravie človeka a ekonomiku krajiny. Klimatická zmena zároveň zvyšuje svoj účinok synergickým efektom s ďalšími civilizačnými fenoménmi, predovšetkým globalizáciou.
Univerzita Komenského v Bratislave, Slovenská technická univerzita v Bratislave a Slovenská akadémia vied v intenciách prehlbujúcej sa spolupráce a v snahe o ovplyvnenie spoločenského diania, ako aj vyjadrenia jednoznačného stanoviska sa týmto oficiálne pripájajú ku globálnemu klimatickému štrajku. Vyzývajú všetkých študentov, pedagogických a vedeckých zamestnancov aj širokú verejnosť k účasti na protestnom zhromaždení, ktoré sa uskutoční už tento piatok 20. 9. 2019 o 10.00 hod. na Šafárikovom námestí, odkiaľ sa spoločne presunieme na Kollárovo námestie. Účastníci, ktorí budú mať záujem, sa následne môžu pripojiť ku klimatickému štrajku na Námestí slobody.
„Ako vzdelávacie a vedecké ustanovizne, ktorých poslaním je prispievať k rozvoju vzdelanosti a vedy, ako aj k rozvoju celej spoločnosti, cítime zodpovednosť za stav našej planéty. Rozhodli sme sa preto podporiť všeobecnú štrajkovú výzvu a prispieť k prebudeniu nielen našich študentov a mladých ľudí, ale aj všetkých obyvateľov tejto krajiny. Klimatickú zmenu a jej prejavy už nie je možné spochybňovať ani podceňovať.“
Záber z tlačovej konferencie. Šéfovia SAV, UK a STU prišli pešo, alebo na bicykli.
