: March. Marek Luley
: Stratégie prispôsobiteľnej...
: doc. Ing. arch. Hentich Pifko, PhD.
Pri zaoberaní sa každodennými požiadavkami udržateľného prístupu v architektúre a rýchleho
rozvoja spoločnosti musíme akceptovať zmenu a čas ako neoddeliteľnú súčasť stavebného
systému. Práca sa zaoberá prispôsobivosťou v architektúre ako stratégie pre dosiahnutie dlhej
životnosti stavieb a odolnosti voči času, čo prispieva k eliminovaniu dopadov na životné
prostredie a klimatické zmeny. Architektúra, ktorá nie je schopná prispôsobiť sa neustále sa
meniacim nárokom spoločnosti je odsúdená na zánik. Prispôsobiteľný prístup chápe
architektúru ako proces, ktorý naopak umožňuje dynamicky reagovať na meniace sa okolité
podmienky s cieľom predĺženia životnosti stavby. Prvá časť dizertačnej práce obsahuje
analýzu a syntézu poznatkov súčasného stavu k téme prispôsobiteľnosti (adaptability) v
architektúre, pričom naznačuje smerovanie druhej časti. A to k výskumu prostredníctvom
architektonického navrhovania prispôsobiteľných budov využitím navrhovanej stratégie
navrhovania prispôsobiteľnej architektúry. Cieľom dizertačnej práce je nájsť optimálne
a aplikovateľné chápanie prispôsobiteľnosti v architektúre pomocou prípadových štúdií, štúdií
relevantných zdrojov a sérií experimentov. V poslednom kroku sú výsledky týchto
experimentov podrobené analýze životného cyklu pre potvrdenie hypotéz výskumu.
Navrhovanie architektúry založenej na klasických tradíciách je viazané na tvrdú typológiu
Neufertového typu, ktorá pracuje s prísnou priestorovou organizáciou a typologickou
čitateľnosťou. Taktiež tradícia funkcionalizmu a modernizmu nesie so sebou mono-funkčné
využitie a zovšeobecneného užívateľa. Tiaž týchto zakorenených vzorcov tvorby a vnímania
architektúry často vedie k limitujúcim priestorovým kvalitám, ktoré sa len ťažko vyrovnávajú
s novými a nepredvídateľnými zmenami a sú nútené podliehať nákladným rekonštrukciám
alebo až k demoláciám. Takéto riešenia so sebou nesú množstvo vstavanej energie, ktorej
zdrojom sú fosílne palivá a prispievajú k produkcii oxidu uhličitého a znečisteniu životného
prostredia. Z tohto dôvodu je predmet dizertačnej práce hľadanie a definovanie stratégií
architektúry založené na scenároch a prispôsobiteľnosti, ktoré dokážu zabezpečiť
predpoklad dlhej životnosti stavby, čím zabezpečia životnému prostrediu možnosť vyrovnať
sa vlastným tempom s investíciou vstavanej energie a s jej negatívnymi vplyvmi.
Výskumné otázky dizertačnej práce:
- Ako začleniť stratégie architektúry založené na scenároch a prispôsobiteľnosti do procesu
navrhovania s cieľom generovania udržateľnej architektúry?
- Ako výsledok takéhoto procesu navrhovania vyhodnotiť a konfrontovať?
Na základe získaných poznatkov a ich syntézou navrhujem autorskú stratégiu navrhovania
typológií založených na scenároch, ktorá mi má napomôcť postaviť koncept, program
a geometriu architektonického návrhu, tak aby mohla byť použitá najväčšia miera
prispôsobiteľnosti. Stratégia nemá ambíciu byť univerzálna a vymedzujem jej použitie na
nové polyfunkčné objekty menšej až strednej mierky s rôznorodým programom bez
špecifikácie urbánneho zasadenia, alebo na rekonštrukcie podobných existujúcich objektov.
