V dňoch 19. – 21. júla 2024 sa v čínskom meste Charbin uskutočnil The International Moon Day Event, na ktorom sa udeľovali aj ceny súťaže Moon Station 2050. Doktorand FAD Michal Križo získal v rámci nej odmenu v sekcii Lunar Architecture. Usporiadateľom súťaže bola Harbin Institute of Technology spolu s neziskovou organizáciou Moon Village Association. Spoluorganizátorom podujatia bola Vienna University of Technology.
Ako ste sa o súťaži na návrh Moon Station vôbec dozvedeli?
Už niečo viac ako rok cielene sledujem súťaže s touto tematikou. A vlastne nie som sám – na základe „vesmírnych aktivít“ architekta Augustína Ugróczyho, kolegu z Ateliéru Archa, sme sformovali niečo ako voľné združenie architektov pod názvom Space ARCHA, v rámci ktorého sa prioritne zaoberáme návrhmi pre vesmírny sektor. V praxi to znamená zapájanie sa do súťaží, pričom nie sme ďaleko ani od reálnych „vesmírnych zákaziek“. Za pomerne krátky čas od nášho vzniku sme dostali hneď niekoľko ocenení. Boli sme finalisti súťaže Moon Station v roku 2023 a finalisti ideových súťaží Villa on the Moon a Marsception v tomto roku. Súťaž Moon Station 2050 bola však špeciálna, bola zameraná viac vedecky a komplexne na realizovateľnosť „trvalého“ osídlenia Mesiaca.
Predmetom súťaže teda nebola len architektúra.
Nie, boli tam aj ďalšie tematické okruhy: Lunárna Energia, Lunárne roboty, Lunárna Mobilita a Zdravie astronautov + Life support systémy. Súťaž bola vekovo obmedzená a zameraná na mladých architektov do 35 rokov, ktorí sú zároveň študentmi univerzít. Štatút súťaže povoľoval osobu „advisora“, akéhosi poradcu, takže súťažný návrh som vypracovával a časti návrhu konzultoval s kolegom Ugróczym, ktorý je zároveň zakladateľom edukačného projektu Astrovisum. Astrovisum je tematicky zameraný na odbory súvisiace s osídľovaním vesmíru, takže Augustín mi bol cenným poradcom. Do súťaže sa predkladali nielen ideové hmotové riešenia, ale aj návrh detailu či skladby konštrukcie obvodového plášťa vesmírnej stanice. Moje profesijné zameranie na univerzite aj mimo nej sa zaoberá témami udržateľnosti a prírodne orientovanej architektúry, takže sme aj v rámci high-tech stanice navrhovali obvodové steny na báze mycélia a pobytový skleník na pestovanie plodín s výhľadom ponad mesačnú pustatinu na domovskú planétu, Zem. Mycélium, paradoxne, nie je žiadny výstrel z motyky, vo vesmírnom sektore sa momentálne z rôznych dôvodov veľmi intenzívne rieši.
Foto: M. Križo
Aké vyzeralo zadanie tejto súťaže, aké informácie či podklady ste vlastne mali k dispozícii?
Každý tematický okruh mal vlastné zadanie a mierne odlišný charakter výslednej prezentácie. Zadanie k časti Lunárnej architektúry malo formu typického libreta, definujúceho potrebné priestorové a prevádzkové nároky na objekt v extrémnom prostredí. Nie všetky okrajové podmienky a technologické možnosti boli explicitne definované – vopred sa očakávala istá miera poznatkov o problematike. Zdroje však sú dostupné a myšlienky o extraterestriálnej kolonizácii vesmíru nie sú vôbec nové, pri troche záujmu je možné dočítať sa veľa zaujímavého.
Bola nejako vopred zadefinovaná lokalita?
Pomerne voľne, podstatné bolo trafiť to na Mesiac. Ale aj v tomto smere už máme, samozrejme, podrobné analýzy povrchu Mesiaca a vo všeobecnosti boli odporučené dve potenciálne vhodné lokality, obe blízko mesačného južného pólu. Ten sa zdá byť momentálne najvhodnejším miestom na založenie stanice, kvôli potenciálnej dostupnosti zmrazenej vody a iných minerálov, dostatku slnečnej energie, a tiež pravidelným výhľadom na Zem, ktorý umožňuje komunikáciu so základňou. Podstatné bolo svoju voľbu zdôvodniť. To vlastne platilo o celom návrhu – na rozdiel od iných medzinárodných súťaží , kde po odovzdaní nasleduje vyhlásenie výsledkov, som v tomto prípade musel absolvovať online kolo obhajob pred komisiou.
Aký je váš osobný vzťah k dobývaniu vesmíru?
Moja cesta k vesmírnym témam bola pomerne náhodná. Nejaký vesmírčan by možno použil slovo „predurčená“. Vnútorne ma veľmi oslovuje, aj keď som ju nikdy predtým neriešil a bola inšpirovaná ľuďmi, ktorých som nečakal, že stretnem. Uvažovanie nad vesmírom navodzuje zvláštny stav náhľadu na samého seba a svoj život akoby zvonku. Pri riešení prvej vesmírnej súťaže som v podkladoch náhodou natrafil na jednu z najikonickejších fotografií z povrchu Mesiaca. Nesie názov „Earthrise“ a je na nej zachytený „východ Zeme“, t. j. z temnoty sa vynárajúca zemeguľa tak, ako ju vidno z povrchu Mesiaca. Bol k nej aj popis hovoriaci o tom, že Mesiac má veľmi riedku atmosféru (správnejšie skôr exosféru), v ktorej sa nedokážu šíriť zvukové vlny, a preto je na ňom absolútne ticho. Táto fotografia vo mne vzbudila pocit podobný zážitku, ktorý astronauti popisujú ako „overview effect“. Môj náhľad na svet za zmenil. Bola to zvláštne obohacujúca skúsenosť.
Vizualizácia: Moon Station, M. Križo
Podujatie The International Moon Day event, na ktorom sa udeľujú ceny sa konalo len nedávno. Zúčastnili ste sa ho?
Zúčastnil som sa živého prenosu tohto podujatia. Priamo na evente bol človek, ktorý cenu a certifikát prebral v mojom mene. Vyhlásenie výsledkov a s tým spojenú pozvánku do Číny som obdržal pomerne neskoro a nedokázal som si včas zariadiť všetko potrebné. Ale mám náhradný plán – chcel by som sa v októbri zúčastniť na 75. Medzinárodnom astronautickom kongrese (IAC 2024) v Miláne, po ktorom sa odohrá aj medzinárodné stretnutie vesmírnych architektov. Témou tohto podujatia je Responsible Space for Sustainability. Ak to bude možné, chceli by sme tam aj prezentovať výsledky našej Space ARCHA výskumnej činnosti a prepojiť to aj s mojou doktorandskou činnosťou na FAD.
Ako sa vám páčili, čím vás zaujali niektoré iné ocenené práce z tejto súťaže?
Žiadne som ešte nevidel, keďže oficiálne vyhlásenie výsledkov prebehlo len nedávno a práce ešte neboli zverejnené, ale som na ne veľmi zvedavý.
Aké budú vaše ďalšie kroky, myslíte, že by ste sa tejto téme chceli venovať aj v budúcnosti?
Určite áno. Vesmírna architektúra je stále mladý odbor a ešte zďaleka nenaplnila svoj potenciál. Platforma Space ARCHY je toho dôkazom. Nedokážem momentálne povedať kam presne, ale určite letíme ďalej a necháme sa prekvapiť, čo nás za horizontom udalostí čaká.
Na čom ako doktorand na FAD pracujete?
Pracujem na Ústave ekologickej a experimentálnej architektúry pod vedením docenta Henricha Pifka. Spolu riešime budúcnosť použitia prírodných materiálov pri progresívnych spôsoboch aplikácie, napríklad pri 3D tlači. Takže hľadám istú formu prieniku medzi technológiou a materiálom. Verím, že výsledky tejto práce sa podarí odprezentovať aspoň malou realizáciou. Zaoberám sa okrem iného aj mycéliom, takže až tak ďaleko od mesačnej stanice nie sme ani na našej univerzite. Musím skonštatovať, že za všetky doterajšie posuny v riešení práce vďačím už celému poradenskému kolektívu odborných a ochotných ľudí z univerzity aj praxe. Nie je reálne robiť vedu bez spolupráce. Takže presnejšie by bolo sa spýtať, na čom ako doktorand na FAD spolupracujem.
V čom vidíte význam účasti študentov na medzinárodných súťažiach?
Každá nová skúsenosť približuje človeka bližšie k spomínanému „overview“ efektu. Tým myslím, že ho vnútorne obohacuje. A len vnútorne obohatený človek môže bohatstvo rozdávať ďalej. Som presvedčený, že každý máme svoju veľkú úlohu a veľmi špecifický okruh jedinečných situácií, vzťahov a príležitostí. Sú úlohy, v ktorých nás nikto nenahradí. A tie úlohy, v ktorých nás je možné nahradiť, sú pravdepodobne veľmi málo podstatné. Účasť na výzvach ako sú podobné súťaže zbavuje strachu. Čím menej nás limituje strach, tým viac sme sami sebou a dokážeme sa autenticky rozhodnúť pre robenie podstatných vecí. Myslím, že toto veľmi všetci, vrátane mňa, potrebujeme. Dokázať veľmi autenticky robiť veľmi podstatné veci. A najčastejšie bez potlesku.
Zhovárala sa Zuzana Uličianska.