Ateliér Architekti Šebo Lichý založili v roku 2004 dvaja spolužiaci. Dnes pod touto značkou pôsobí viac ako dvadsaťčlenný kolektív, ktorý pracuje na prestížnych zákazkách predovšetkým v širšom okruhu Bratislavy. Na vedení vertikálneho ateliéru Šebo Lichý, ktorý pôsobí na FAD od tohto školského roku, sa podieľa aj art director tohto štúdia Aleš Hradecký. Sú nadšencami kreatívnych riešení, architektúru však vnímajú ako poslanie, ktoré so sebou nesie aj veľkú dávku zodpovednosti.
Vedeli by ste v skratke predstaviť, aké výzvy, projekty, či konkrétne úlohy, čakajú na študentov v tomto školskom roku pod vašim vedením?
Lichý: Myslím si, že pre študentov aj pre nás bude vertikálny ateliér výzvou a verím, že sa vzájomne veľa naučíme a rozšírime si obzory. Pre zimný semester 2023 sme pripravili tému vstupnej brány do Dúbravky situovanej do lokality, kde sme projekčne aktívni. Téma ponúka hľadanie urbanistických, ale aj architektonických riešení vo vytváraní názoru na návrh prostredia prinášajúceho mestotvorné kvality, vo vzájomnom prepájaní heterogénneho predmestia Bratislavy.
Aké hodnoty či princípy by ste chceli v prvom rade odovzdať študentom, ktorých sa prihlásili do vášho VA?
Šebo: Architektúra vytvára diskusiu, prináša polemiku, vyžaduje vyjadrenie názoru a argumentáciu. Dielo je výsledkom tímovej spolupráce, kde poloha architekta zohráva kľúčovú rolu v definovaní smerovania a zhmotnení ideí. Architektúra nie je len povolanie – dovolím si tvrdiť, že je poslaním a ako každé poslanie so sebou nesie veľkú dávku zodpovednosti, oddanosti a zároveň aj pokory, pevnej vôle a nasadenia. Ale je to aj zábava – práca v tíme vie byť náročná, no zároveň nás učí porozumieť vzťahom a prináša úsmevné chvíle.
Pri prezentácii svojho ateliéru ste použili výraz „koučing“. V čom podľa vás spočíva rozdiel tohto konceptu v porovnaní s „bežným“ pedagogickým vedením študenta.
Hradecký: Spoločne so študentami hľadáme ich vlastnú autentickú výpoveď. Ponúkame koučovanie namiesto vedenia, inšpiráciu namiesto vzorov. Každý človek je výnimočný - prejavuje svoju vlastnú osobnosť i vlastné kvality, a práve tie sa snažíme v študentoch nájsť a podporovať ich rozvoj. Je však na každom z nás, ako s mapou, ktorá sa volá život, naložíme a ako sa v nej zorientujeme. Ako vieme novo objaveným kvalitám a ich využitiu zadefinovať ten správny azimut.
Na stránke Vášho ateliéru prezentujete, že sa pri navrhovaní riadite vašim architektonickým manifestom, ktorý obsahuje veľmi inšpiratívne, zároveň však aj náročné pravidlá. Ktoré z princípov, ktoré ste si zadefinovali, je v praxi najťažšie dodržiavať?
Lichý: Keďže pracujeme tímovo, tak sa často stáva, že v našom ateliéri sa nad jedným projektom stretnú architekti, ktorí majú rôzny pohľad na architektúru. Aby tím mohol fungovať, bolo potrebné si základné hodnoty nielen vydiskutovať, ale ich aj formálne zadeklarovať. Preto vznikol manifest. Je to živý dokument, ktorý nám často pomáha, na ktorý sa často obraciame, keď sa nevieme rozhodnúť.
Prvým bodom vášho manifestu je autenticita. Na čom je založená autenticita vášho ateliéru či vás ako architektov?
Šebo: Dlho sme diskutovali, či by jeden z bodov nemal byť „Buď originálny!“. Ale časom sme si uvedomili, že byť originálnym za každú cenu vôbec nedáva zmysel a môže sa to poľahky zmeniť na pózu. Autenticitu vnímame ako opak formálnosti, módnosti, povrchnosti alebo aj klišéovitosti, čo je neduh, ku ktorému majú mnohí architekti blízko.
Architektonická profesia je podľa vášho manifestu disciplínou so spoločenským poslaním. Prečo by architekti mali mať aj verejnoprospešný motiváciu, hoci aj pracujú na privátnom zadaní?
Hradecký: Architekt vie ovplyvniť určité veci aj tým, akým spôsobom pracuje na privátnych zákazkách, ale niektoré veci sa dajú zmeniť len cez spoločenskú angažovanosť. To neplatí len o architektoch ale všeobecne.
V tomto roku váš ateliér podporuje projekt Deti a architektúra, prečo je dôležité začať s promo dobrej a zvlášť „zelenej architektúry“ už od školského veku?
Hradecký: Architektúra nie je „zelená“ len tým, že aplikujeme zeleň na fasády či strechy, ale tým, že pri tvorbe konceptuálnych riešení uvažujeme v intenciách zníženia vplyvov klimatickej zmeny na životné prostredie a eliminovania zmeny klímy ako takej. Využitie obnoviteľných zdrojov energie a znižovanie uhlíkovej stopy sú témy, ktorých vnímanie a integrácia do životného štýlu, prinesie len vzdelávanie a popularizácia vo všeobecnosti, ako aj v kontexte architektúry. Projekt Deti a architektúra je toho skvelým príkladom.
Vaše sídlo Wallenrod na Mickiewiczovej je unikátne nielen patentovanou zelenou fasádou, ale aj odhlučnením vnútorných priestorov od ruchu. Naplnili sa všetky očakávaní, ktoré ste pri riešení tejto budovy do nej vkladali? Niečo by ste dnes už aj prehodnotili?
Lichý: Na začiatku sme mali predstavu, že sa s naším nápadom obrátime na niektorú z firiem, ktorá realizuje zdvojené fasády a oni za nás doriešia detaily a zrealizujú ho. S prekvapením sme zistili, že firmy s takýmto riešením nemajú žiadne skúsenosti, a ak chceme takúto fasádu zrealizovať musíme si celý vývoj zrealizovať vo vlastnej réžii. Z dnešného pohľadu, by sme viac investovali do kvalitnejšieho materiálového prevedenia, inak sme z fasádou spokojní, splnila naše očakávania. Často vidíme ľudí, ako si ju fotia, z čoho máme radosť.
Študentom ste v minulosti zapojili napríklad aj do návrhov pešej zóny na Mickiewiczovej ulici, ktorá je v súčasnosti jedna z najrušnejších ulíc v Bratislave. Ako reálne vidíte možnosť odľahčovať takýmto spôsobom dopravu v centre Bratislavy?
Šebo: Žiaľ, napriek našej dlhoročnej snahe dať na ulici väčší priestor chodcom a obmedziť tranzitnú automobilovú dopravu, čo by pomohlo nielen MHD a nemocnici, ale by to hlavne lepšie prepojilo Krížnu s Obchodnou ulicou, a tým pádom aj Staré Mesto s Novým Mestom, sme nenašli pochopenie na Magistráte a ulica naďalej ostáva okupovaná autami a každodennými zápchami.
Zhovárala sa Zuzana Uličianska.
