Kto všetko stojí za iniciatívou umelecky dopracovať doterajšie pietne miesto pre Jána a Martinu?
Spomienkové miesto vzniklo na základe memoranda o spolupráci, ktorú podpísala rehoľa Milosrdných bratov, Kristián Čekovský ako predseda výboru NR SR pre kultúru a médiá, rodičia Jozef a Jana Kuciakoví, Zlatica Kušnírová, a za FAD STU prodekan Michal Brašeň a ja. Do projektu sa nakoniec finančnej zapojilo aj vydavateľstvo Ringier Axel Springer, pre ktoré Kuciak pracoval.
Uvažovali ste aj nad iným umiestnením pamätníka, ako tam, kde ľudia začali spontánne zapaľovať sviečky po smrti mladého páru?
Áno, no po mnohých diskusiách sme sa priklonili ku miestu, ktoré spontánne vytvorili ľudia počas protestov.
foto: M. Králik
Aká bola reakcia vlastníka budovy, na ktorej bude pamätník umiestnený - Rehoľe milosrdných bratov. Ako sa do projektu angažovalo samotné mesto Bratislava.
Rehoľa je donorom umenia po stáročia, z tejto myšlienky boli nadšení. Mesto bolo súčinné a dopomohlo k realizácii odbornými radami, aby sme udržali celkovú koncepciu.
Tvar pamätníka má pripomínať otvorenú ranu, trhlinu. Pracovali ste s týmto motívom od začiatku? Ako sa vyvíjala vaša pôvodná predstava?
Na začiatku sme pracovali s inšpiráciou dielom Shibboleth od Doris Salcedo, ktorého paralelu sme našli na praskajúcom bratislavskom kostole Františkánov. Nechceli sme dielo priamo citovať, a tak sme namiesto odoberania materiálu pristúpili ku aditívnemu postupu. Samozrejme, že sme generovali aj iné nápady, vďaka nim sme spochybňovali a konfrontovali ten pôvodný, ktorý sa tak čistil do finálnej podoby.
V akej miere sa do návrhu zapojili aj študenti a samotná Fakulta architektúry a dizajnu STU?
Vytvorili sme tím ľudí, ktorí na projekte pracovali. Zuzana Hančíková, Alžbeta Kopisová túto tému riešili na vertikálnom ateliéri, doktorand Tomáš Páriš a kolega Martin Mjartan so skúsenosťami s materiálmi participovali pri výrobe a pomáhali aj mnohí ďalší, nie len z Fakulty architektúry a dizajnu.
foto: M. Králik
Zmenil sa návrh nejakých spôsobom v rámci procesu pripomienkovania a schvaľovania?
Veľmi zásadná bola pripomienka pamiatkového úradu, ktorú výstižne potvrdil aj profesor Peter Paliatka počas prieskumu. Fasáda má množstvo horizontálnych a vertikálnych tvarov a línií: okná, rímsy, bosáže... K tomu si musíme uvedomiť aj ďalšie prvky ako partér či lampy. Na základe týchto podnetov sme dielo očistili od ortogonálnych prvkov, vyhli sme sa teda pravým uhlom. Zjednodušený novotvar tak nesimuluje niečo, čím nie je. Po prieskume ešte prebehol výber z posledných troch návrhov na pôde výboru NR SR pre kultúru.
Nebojíte sa, či sa vytvorením nového spomienkového miesta sa táto hrozná vražda nepresunie z našej živej pamäti už definitívne do minulosti?
Práve naopak. Dúfam, že keď budeme mať pred očami túto zhmotnenú stigmu, naša pamäť nebude v postfaktuálnej dobe trpieť amnéziou. V Bratislave ani 30 rokov po páde komunizmu nie je pamätník Nežnej revolúcie a strohú informatívnu tabuľku na SNP číta málokto. Zabúdame, a tí čo majú nostalgiu za starým režimom dezinterpretujú a manipulujú.
foto: M. Králik
Marián Králik - Narodený v Poprade, absolvent Slovenskej technickej univerzity, Fakulty architektúry a dizajnu, Ústavu dizajnu. V súčasnosti vedecký pracovník na STU FAD ÚD.
