Ceny Združenia pre rozvoj slovenskej architektúry a stavebníctva ABF – Slovakia BAKALÁR 2023 sa udeľujú každoročne za najlepšiu záverečnú bakalársku prácu v oblasti architektúry a pozemného staviteľstva. Jakub Sunega, dnes už absolvent bakalárskeho štúdia na FAD STU, získal v tejto celoštátnej súťaži prvé miesto v Sekcii Architektúra a urbanizmus, architektonická tvorba za návrh Domu smútku v Pezinku.
Ako vyzeralo zadanie, ktoré ste pre svoju bakalársku prácu dostali?
Bolo pomerne otvorené. Umiestnenie domu smútku bolo mestom Pezinok dané s tým, že sa nebránia aj nápadom s jeho alternatívnym umiestnením, ktorý bola napríklad nami navrhovaná nová etapa cintorína. Rovnako ani rozpočet či iné limitácie neboli nejako striktné dané, pri navrhovaní sme mali teda voľné ruky.
S akými pocitmi ste prijali úlohu, ktorá vyžaduje od architekta veľa empatie a citlivosti?
Téma bola pre mňa veľmi zaujímavá aj z dôvodu, že na Slovensku máme v tejto oblasti podnetné stavby, ako je aj neďaleké krematórium od pána architekta Ferdinanda Milučkého. Inšpiráciou mi tiež bola súťaž z roku 2021 na Dom rozlúčky v Brezne. Dom smútku bol od počiatku ukážkou, ako ľahko vie byť architektúra subjektívnou. Ukázalo sa, ako rôzne každý vníma nepríjemnú tému smrti, ako rozdielne sú posledné rozlúčky s blízkym dokonca aj v rôznych častiach Slovenska. A práve to bolo pre mňa veľkou výzvou: navrhnúť dom, ktorý bude útočiskom pre všetkých smútiacich.
Popíšete nám trochu svoj projekt?
Mojou obľúbenou vetou počas navrhovania bolo, že okoloidúci človek len tuší, čo sa za obálkou odohráva, nevie to ale na isto. Návrh sa snaží nenápadne vstúpiť do novonavrhovaného cintorína v Pezinku. Hmotovo je jednoduchý a jeho neinvazívnosť podporuje aj translucentná fasáda vo forme kopilitu. Ten má za úlohu hmotu odľahčiť a pôsobiť až nadpozemsky. Tvorí tiež schránku, ktorá sa počas obradu uzavrie a dovolí tak človeku prežívať poslednú rozlúčku skutočne intenzívne, bez akýchkoľvek rušivých elementov. Dispozícia je delená do pavilónov vymedzených átriami, filtrami, ktoré majú za úlohu človeku trochu prečistiť myšlienky. Nemá tu kontakt s ničím iným ako stenami a otvoreným nebom.
Do akej miery boli pre vás počas tvorby prínosné konzultácie vo vertikálnom ateliéri VA Schleicher?
Veľa mi toho dali, či už estetického alebo technického, v ničom ma však neobmedzovali; skôr by som povedal, že ma smerovali. Touto formou by som chcel docentovi Alexandrovi Schleicherovi ešte raz poďakovať za odborné vedenie. 
Zhovárala sa Zuzana Uličianska.
