Docentka Edita Vráblová sa venuje riešeniu bývania už vyše dvadsať rokov, táto téma podľa nej v súčasnosti prežíva renesanciu. Je presvedčená, že architekti môžu výrazne ovplyvniť obytné prostredie prostredníctvom sociálnych, etických a ekologických rozhodnutí. V pozícii vedúcej Ústavu architektúry obytných budov FAD STU je pre ňu dôležitá motivácia pedagógov k ich kvalifikačnému rastu a vedecko-výskumnej činnosti.
Aké výzvy stoja pred Ústavom architektúry obytných budov v nasledujúcich rokoch?
Ústav architektúry obytných budov garantuje viacero ťažiskových predmetov v odbore Architektúra a urbanizmus. Výuku personálne zabezpečuje desať pedagógov a čo ma veľmi teší, po dlhom období k nám do kolektívu pribudli dvaja študenti doktorandského štúdia. Myslím si, že sme zohratý tím, fungujeme na priateľskej báze - ľahko si vieme rozdeliť úlohy a pomôcť si navzájom. Výzvou je pre mňa motivácia pedagógov ku kvalifikačnému rastu ako aj podpora ich špecializácie. Náročnou úlohou pre náš kolektív je aj posilnenie aktívnej vedecko-výskumnej činnosti ústavu zameranej na obytné budovy a prostredie, aktivizácia k podaniu projektových žiadostí o granty z fondov EÚ či iných programov a z toho vyplývajúce vytvorenie podmienok pre doktorandské štúdium. Teší ma, že náš Ústav je partnerom iniciatívy New European Bauhaus a rada by som náš kolektív postupne zapájala do aktívnej spolupráce s ďalšími partnermi tejto iniciatívy. Zároveň som ako zástupca Ústavu architektúry obytných budov podpísala Deklaráciu Nového európskeho Bauhausu Slovensko 2024, ktorá sa zaoberá okrem iného aj podporou medziodborovej a multidisciplinárnej spolupráce, nových vzdelávacích programov v rámci Slovenska i medzinárodne – v duchu podpory pilierov iniciatívy: environmentálnej udržateľnosti, sociálnej inklúzie a novej estetiky (kultúrnej hodnoty). V neposlednom rade je pre mňa na Ústave dôležitá pozitívna atmosféra, vzájomná motivácia a podpora medzi kolegami, naše už tradičné spoločné stretnutia pri životných jubileách ako aj inšpiratívne rozhovory o architektúre pri obede.
Bývanie, predovšetkým jeho dostupnosť, ale aj ekologickosť či udržateľnosť začína byť veľkou politickou i sociálnou otázkou. Je to tak?
Aktuálne údaje ukazujú, že bytová výstavba stagnuje, klesol počet nových projektov bytových domov, viac ako polovicu výstavby predstavujú byty v rodinných domoch. Preto je veľmi dôležité cielene podporovať bytovú výstavbu a ponúknuť obyvateľom potrebnú finančnú podporu, aby sa prelomil začarovaný kruh a stabilizoval trh s bytmi. V poslednom období, ktoré prinieslo tiež koronu, migráciu v dôsledku vojny a klimatické zmeny, zažíva téma „bývanie“ renesanciu. Cenovo dostupné a zdravé bývanie, dôraz na komunity a sociálne inkluzívne obytné prostredie patria medzi kľúčové trendy v súčasnosti. Z pohľadu architekta však bude potrebné priniesť aj netradičné riešenia, ktoré budú ekonomicky efektívne a zároveň ponúknu vysokú kvalitu života. 
Je úlohou architektov odpovedať na dopyt po bývaní a na konkrétne zadania od staviteľov, alebo by mali trochu aj formovať spoločenských diskurz v tejto oblasti? Do akej miery by mali architekti aktívne vstupovať svojimi riešeniami do spoločenských diskusií?
Architekti by mali reagovať na výzvy, ktoré prinášajú globálne urbanizačné procesy. Zapájanie architektov do spoločenských diskusií je z môjho pohľadu nesmierne dôležité. Mali by šíriť osvetu o architektúre a zároveň navrhovať tak, aby ich realizácie zlepšili kvalitu života ľudí, napríklad z hľadiska zdravia a sociálnej interakcie. Sociálna zodpovednosť architektov je pre dnešnú spoločnosť mimoriadne dôležitá. V posledných rokoch sa prehĺbilo chápanie sociálnej architektúry, čo znamená, že budovy by mali byť koncipované v duchu inkluzívneho a udržateľného dizajnu, ich súčasťou by mali byť priestory prístupné všetkým, čím sa podporuje pocit spolupatričnosti a vlastníctva. Kvalita obytného prostredia má totiž nezanedbateľný vplyv na to, ako funguje daná komunita. Architekti môžu výrazne ovplyvniť obytné prostredie prostredníctvom sociálnych, etických a ekologických rozhodnutí vyplývajúcich z ich návrhov. Profesia architekta ďaleko presahuje rámec jednoduchého navrhovania stavebných konštrukcií a má veľký vplyv na spoločnosť.
Aké pozitívne smerovanie v oblasti bývania by ste mohli vyzdvihnúť?
Architektúra v oblasti trvalého ako aj prechodného ubytovania v súčasnosti zažíva množstvo pozitívnych zmien, ktoré sa zameriavajú predovšetkým na ochranu životného prostredia, technologické inovácie a sociálnu integráciu. Spomínané tri oblasti sa z môjho pohľadu v súčasnej obytnej architektúre prejavujú najvýraznejšie. Najvýznamnejším faktorom, ktorý aj v budúcnosti ovplyvní oblasť bývania, sú klimatické zmeny, a to z viacerých pohľadov. Stále väčší dôraz sa kladie na ekologické stavebné materiály, obnoviteľné zdroje energie a energeticky efektívne navrhovanie objemov a dispozície budov. Takéto opatrenia nielenže znižujú ekologickú stopu, ale aj dlhodobo znižujú prevádzkové náklady budov.
Aký vplyv budú mať spomínané technologické inovácie?
Naďalej rastúca integrácia digitálnych technológií do obytných priestorov zabezpečuje väčší komfort a optimalizované riadenie energetických systémov. Inteligentné riešenia riadenia budov a automatizované systémy umožňujú flexibilnejšie organizovať obytné prostredie a šetriť zdroje. Digitálne plánovacie procesy, ako napríklad BIM, tiež výrazne zjednodušujú procesy v stavebníctve.
Modulárna parazitujúca architektúra, študentka: Bc. Erika Kočíšková, vedúca práce: E. Vráblová
Do tretice ste hovorili o sociálnej integrácii.
Nové koncepcie bývania sa čoraz viac zameriavajú na sociálne aspekty tým, že podporujú spoločné priestory a inkluzívne formy bývania. V súčasnosti je v mnohých návrhoch bytových domov zreteľný určitý komunitný charakter bývania, ktorý spája individuálne potreby s túžbou po susedskej interakcii a môže pomôcť posilniť sociálnu súdržnosť. V projektoch sú integrované atraktívne spoločné vnútorné aj vonkajšie priestory, ktoré slúžia ako katalyzátor plánovaných i náhodných stretnutí medzi obyvateľmi, čím sa komunitné projekty odlišujú od klasickej bytovej výstavby. Tento pozitívny vývoj v oblasti obytnej architektúry ukazuje, že moderné stavebné projekty dnes ponúkajú oveľa viac než len čistú funkčnosť a estetiku.
Na ktorý aktuálny problém v oblasti bývania by ste ako architektka rad poukázala?
Pre udržateľný rozvoj miest ja osobne veľmi citlivo vnímam ako problém prázdne nevyužívané budovy v centrách miest. Často pri prechádzke v centrách slovenských miest vidíme síce aktívny parter budov, no zároveň neefektívne využívané, či dokonca opustené ostatné nadzemné podlažia budovy. Dopyt po obytných priestoroch v týchto lokalitách klesá - či už z dôvodu vysokého nájomného, nedostatočnej infraštruktúry alebo trendu orientácie bývania na predmestia a okrajové lokality. Z môjho pohľadu práve centrá miest skrývajú obrovský potenciál pre návrhy nových typov bývania: formou konverzie, nadstavby alebo modernizácie existujúcich budov. Prísne stavebné predpisy a zdĺhavé povoľovacie konania často výrazne oddialia prestavbu kancelárskych, pamiatkovo chránených alebo iných prázdnych nehnuteľností na obytné priestory. Prestavba existujúcich budov na obytné má však z ekologického hľadiska zmysel v mnohých ohľadoch. Okrem redukcie množstva stavebného odpadu a uhlíkovej stopy v porovnaní s demoláciou a novou výstavbou pomáha minimalizovať spotrebu mestskej pôdy a zachovať historické štruktúry - oba tieto faktory sú dôležité pre udržateľný rozvoj miest. Samozrejme, prestavba si niekedy vyžaduje rozsiahle rekonštrukčné opatrenia, aby spĺňala dnešné energetické normy, ale v mnohých prípadoch rekonštrukcií ekologické výhody prevažujú. Podpora opatrení na konverziu či rekonštrukciu, napríklad prostredníctvom daňových stimulov alebo osobitných programov financovania, by mohla pomôcť lepšie využiť existujúci potenciál bývania v centrách, a tým znížiť nedostatok bytov a zároveň vytvoriť udržateľnejšie mestá.
Dlhodobo sa venujete progresívnym trendom v bývaní vysokoškolských študentov, však?
Áno, problematika navrhovania objektov určených na bývanie študentov je mojou srdcovkou. Dotýka sa nielen architektúry, ale aj sociológie, psychológie a ekonómie. Počas mojich zahraničných pobytov či dovoleniek vždy ako prvé navštívim architektonicky zaujímavé vysokoškolské domovy, aj keď sa priznám, že už to začína byť pre moju rodinu trošku unavujúce. Pre mňa ako architekta je však veľmi dôležité zažiť architektúru „na vlastnej koži“.
Ako by ste pomenovali aktuálnu situáciu v tejto oblasti na Slovensku?
Ponuka ubytovacích zariadení pre študentov univerzít je v súčasnosti alarmujúca nielen na Slovensku ale aj v celej Európe. Súčasný stav fondu vysokoškolských domovov na Slovensku je však poznamenaný nedostatkom finančných zdrojov vzhľadom na jeho potreby vyplývajúce z dlhodobého zanedbávania obnovy a adekvátnej údržby, čo sa negatívne prejavilo najmä na kvalite a technickom stave priestorov ubytovania. Slovenské univerzity by uvítali väčšiu samostatnosť v rozhodovaní a prevádzkovaní vysokoškolských domovov. Pre porovnanie, v susednom Rakúsku sa univerzity nepodieľajú na sprostredkovaní študentského ubytovania, priestory študentských domovov sú na kvalitatívne lepšej úrovni ako u nás, poplatky za ubytovanie sú však v priemere sedemnásobne vyššie. Možné riešenie prináša príklad ubytovacej politiky Francúzska, kde bol zavedený zmiešaný systém finančnej pomoci pre výstavbu kapacít pre ubytovanie študentov, štát poskytuje príspevky na bývanie a zabezpečená je politika dotácií aj na regionálnej úrovni (úvery, dotácie na obnovu objektov, oslobodenie od daní).
Nie je neuspokojivý stav našich internátov jedným z dôvodov, prečo sa toľko našich mladých ľudí rozhoduje študovať v zahraničí?
To si rozhodne nemyslím. Ani v známych univerzitných mestách v Európe ako aj v zámorí nie je pre študentov jednoduché získať kvalitné bývanie vo vysokoškolskom domove za primeranú cenu a radšej volia iné formy ubytovania.
Aké témy momentálne riešite v rámci VA, ktorý vediete s docentom Michalom Czafíkom?
Náš vertikálny ateliér je koncipovaný ako tematický, zameriava sa prioritne na inovatívne koncepty architektúry bývania nadväzujúce na požiadavky praxe. V poslednom období sa zameriavame na tvorbu modulárnej architektúry - najmä v oblasti obytných stavieb, prechodného ubytovania a hybridných foriem bývania. Progresívne budovy vyskladané z modulárnych buniek vyžadujú multidisciplinárny prístup navrhovania a realizácie, prepájajú ideu environmentálnej zodpovednosti, sociálneho povedomia a nekonvenčných technologických procesov. Prínosom konceptov modulárnej architektúry pre všeobecnú typológiu obytných budov a ubytovacích zariadení je nové ponímanie priestorového riešenia vnútorných priestorov vyplývajúce z charakteristík prefabrikácie trojdimenzionálnych skladobných priestorov.
Nemajú študenti predsudky voči modulárnej architektúre ako voči niečomu neinvenčnému?
Naopak, táto téma je pre našich študentov a zároveň aj pre nás, pedagógov, veľmi inšpiratívna a v niektorých aspektoch možno až vizionárska. Naši diplomati sa napríklad zaoberali návrhmi modulárneho študentského bývania situovaného na nevyužívaných plochách pod mostnou konštrukciou, či zavesených priamo na nej. V ateliéri sme na konzultácie mali prizvaných aj špecialistov na betónové nosné mostné konštrukcie, či dopravu. Modulárna architektúra prináša mimo iného aj otázky multifunkčnosti interiéru, bývania na minimálnej ploche a jeho vzťahu k psychologickým účinkom na užívateľa. Koncepciou tvorby interiéru sa naši študenti zaoberajú v omnoho skorších fázach návrhu ako pri tradičnej „murovanej“ výstavbe, nakoľko je vnútorný priestor silne podriadený iniciálnemu ohraničeniu objemu prefabrikovanej modulárnej bunky. Modulárna architektúra v mnohých realizáciách vo svete predstavuje reakciu na bývanie v extrémnych podmienkach (klimatických, sociálnych, krízových), na druhej strane však prináša alternatívu mladej generácií prahnúcej po originalite a inovatívnych riešeniach.
Modulárna parazitujúca architektúra, študent: Bc. Matúš Blažíček, vedúca práce: E. Vráblová
Ste teda spokojní so záujmom študentov o túto oblasť?
V našom vertikálnom ateliéri máme šťastie na šikovných a aktívnych študentov a študentky, konzultácie s nimi obohacujú aj nás, pedagógov. Vďaka ich komunikatívnosti a prehľadu v architektúre to máme s kolegom ľahšie. Ja osobne sa na každú konzultáciu teším, lebo máme v ateliéri naozaj veľmi dobrú atmosféru, aj sa dosť nasmejeme a niekedy sme počas diskusií trošku hluční, za čo sa ospravedlňujeme všetkým susediacim ateliérom. Rada by som poďakovala aj kolegovi Michalovi Czafíkovi, že sa podujal učiť vyššie ročníky práve so mnou – práve on prináša do ateliéru humor, iskru ale aj nadhľad.
Akým typom projektov sa prevažne venujete vo svojej architektonickej praxi?
Vo svojom architektonickom ateliéri sa venujem prevažne zadaniam z oblasti školských a zdravotníckych stavieb – v rôznych mierkach. Momentálne ma najviac teší úspešná realizácia novej materskej škôlky v Jarovciach, kde už detičky tento rok naplno využívajú všetky jej priestory (v spolupráci s architektom Branislavom Puškárom, architektom Michalom Czafíkom. V poslednom období som sa venovala napríklad projektu modernizácie 11-podlažného vysokoškolského domova v Trnave (v spolupráci s architektom Jánom Pavúkom a architektom Pavlom Hanzalíkom) a návrhom niekoľkých rodinných domov. Rodinné domy sa prelínajú mojim portfóliom permanentne už od čias ukončenia vysokoškolského štúdia na Fakulte architektúry v Bratislave, čo už je vyše 20 rokov. Či navrhujem menší rodinný dom alebo väčšiu budovu, vždy do toho vložím rovnakú energiu a cítim rovnaké zadosťučinenie, keď je to hotové. Na malých projektoch je pekné, že priestory môžete individualizovať a plánovať veľmi podrobne. Pri veľkých projektoch musíte viac myslieť na všeobecné princípy a hodnoty. Ale aj to má svoj význam. Oboje je dôležité.
Zhovárala sa Zuzana Uličianska.
