Nový šéf Ústavu konštrukcií sa na rebríčku popularity za svoje krátke pôsobenie na fakulte vyšplhal veľmi vysoko! A niet sa čomu čudovať. Automobilový pretekár sa do prestavby svojho ústavu pustil rýchlo a zbesilo aj s ďalšími pomocníkmi, celé leto sme ho stretávali s Thorovým kladivom na chodbách a jeho postoj je jasný – cieľom pedagóga nie je študentov uhnať do zúfalstva, ale priblížiť ich viac k praxi. Čo si myslí o dizajne Škody, vzdelávaní študentov a či má vysnívané pretekárske auto, sa dozviete v rozhovore.
Roman, si pomerne čerstvým vedúcim Ústavu konštrukcií. Prečo si sa na to dal?
Bola to všetko jedna veľká zhoda náhod. Môj ateliér sedí v objekte Strojníckej fakulty na pôde Univerzitného technologického inkubátora STU. V jeden deň prišla za mnou Martina Vavreková, riaditeľka InQb, či by som nechcel spraviť na Fakulte architektúry prednášku na tému "Vedenie malej firmy". Samozrejme - túto ponuku som rád prijal. Prednáška prebehla z môjho pohľadu v pozitívnom duchu, študenti nezaspali. Bol som rád, že sa mi ich podarilo zaujať, čo naozaj nie je jednoduché. Po prednáške sme si sadli s prodekanom Jankom Legénym na kávu. Poznáme sa veľa rokov, bol spolužiak mojej manželky, tak sme diskutovali o všeličom. Neskôr mi zavolal, že bolo vyhlásené výberové konanie na vedúceho ústavu ÚKAIS a spýtal sa, či by som sa nechcel chytiť tejto výzvy. Pred očami mi prebehli všetky životné aktivity a oblial ma pot. (smiech) Po bližšom vysvetlení, čo všetko obsahuje náplň práce, čo by sa mohlo posunúť a po dlhých domácich diskusiách s manželkou som sa rozhodol, že túto výzvu prijmem a prihlásil som sa do výberového konania s mojou predstavou, ktorú som chcel prezentovať.
Si architekt z praxe? Pred nastúpením na Fakultu architektúry STU som ťa nepoznala ako pedagóga, ani ako externého pracovníka. V akej oblasti si pôsobil?
Architekt nie som. Ukončil som Stavebnú fakultu STU v Bratislave ako stavebný inžinier v odbore Architektúra a pozemné stavby. Počas posledných dvoch rokov štúdia som už pracoval v architektonickom ateliéri u Andreja Alexyho, kde som od začiatku intenzívne vstrebával mnoho ohľadne architektúry. Neskôr som pokračoval v ďalšom architektonickom ateliéri s Andreou Klimkovou a Petrom Kručajom, kde sa môj vzťah k architektúre ešte viac prehĺbil. Tu som spoznal i svoju manželku Lianu, ktorá môj vysoko pozitívny vzťah k architektúre prehĺbila ešte intenzívnejšie. (smiech) Neskôr som presedlal na stavársku nôtu do projektového ateliéru, kde sme pracovali na stavárskych a hlavne vysoko špecifických projektoch, čo bol zase veľký krok odborného posunu, za čo som nesmierne vďačný. V tomto ateliéri som mal architektonické projekty pod palcom hlavne ja, čo ma privádzalo opäť k architektúre. Pracovali sme na projektoch s Martinom Lepejom, VSA a neposlednom rade s mojím prvým šéfom Andrejom Alexym. Nakoniec som sa rozhodol, že si založím vlastný ateliér.
Celé leto sme ťa stretávali na chodbe fakulty napriek čerpaniu dovoleniek. Trochu netradične, v montérkach s obrovským kladivom. Pustil si sa do búrania kancelárií.
Áno, je to úžasné vypnutie od denných problémov. Búranie prebiehalo za účasti Martina Dubinyho, Adely Horváthovej a Tomáša Franka - ako študentov na praxi - a mňa. Povzbudivé svetielka pomoci prišli po pár dňoch prác, ako prodekan Peter Morgenstein, tak aj môj kolega z ateliéru a zároveň študent fakulty Lukáš Rypák s Veronikou Vaňovou. Obrovské kladivo mi z ruky zobrala manželka, ktorá tiež prišla pomôcť pri búraní. (smiech) V ďalšom týždni už nastúpil s kelňou v ruke Vlado Hain, ktorý profesionálnym prístupom omietol vybrané defekty na stenách nášho Respíria. Farbu pre všetky priestory som vybojoval vo firme STO ako sponzorský darček, za čo veľmi ďakujem Ľudovítovi Jelemenskému, ktorý je tiež absolventom tejto fakulty. Zbytok podpory nám zabezpečila škola v rámci hospodárskej správy.
Musím uznať, že tvoje nadšenie a priloženie rúk k rekonštrukcií ústavu je nevídaným krokom na FA STU. Bola táto iniciatíva z tvojej strany alebo celého ústavu?
Po nástupe na fakultu som s radosťou zistil, že tu poznám veľa pedagógov či doktorandov. To, že pôsobia niektorí priamo na ústave konštrukcií bolo veľmi pozitívne. Martin Dubiny sa kedysi hlásil do môjho ateliéru, Vlado Hain bol tiež spolužiak mojej manželky. Títo skvelí páni sú veľkou oporou v mojich prvých krokoch na škole, tak ako moja skvelá zástupkyňa Eva Vojteková, ktorá mi denne veľmi pomáha s chodom ústavu a usmerňuje ma, čo mám robiť a na čo nezabudnúť.
Prvá myšlienka tejto zostavy bola oživiť priestory ústavu, vymaľovať kancelárie, doplniť zeleň, druhou bol vplyv obnovených respírií na iných ústavoch a ich pozitívny ohlas u študentov. Tak vznikol návrh realizácie respíria, ktoré by pomohlo študentom vnímať zmeny na ústave nielen po formálnej stránke. Naša iniciatíva bola okamžite podporená dekanátom, keďže fakulta plánuje obnovu respírií na všetkých ústavoch, lenže je blokovaná finančnou situáciou, čo prvotné plány skomplikovalo. Prvý podnet na pomoc prišiel od Martina Dubinyho napísať študentom, ktorí mali v lete absolvovať stavebnú prax. Záujem prejavilo vyše dvanásť študentov, finálne, žiaľ, potvrdili len dvaja.
Dokonca si urobili aj verejnú výzvu pre študentov, ktorí majú chuť prísť počas prázdnin pomôcť a v rámci praxe získať nové poznatky v oblasti konštrukcií. Budeš sa snažiť prepájať študentov viac s praxou?
Áno, ďalšie kroky smerovali na Facebook ako výzva na letný workshop, ale situácia sa nezmenila. Viem, že strhnúť študentov do aktivít spojených s fakultou nie je ľahké, ale je to jedno z mojich predsavzatí do ďalších rokov. Prepájať študentov a prax bol aj jeden z mojich hlavných bodov pri výberovom konaní na vedúceho ústavu, pretože až tam vzniká reálna architektúra. Z vlastnej praxe viem, že kým človek nepríde na stavbu a nezistí, že napríklad zábradlie dĺžky 15 metrov sa na stavbu nedá doniesť v kuse, tobôž osadiť, nezíska svoj cit pre detail v navrhovaní. Nejde len o stavby, ide o samotnú projekciu, o návštevy zrealizovaných stavieb a diskusie ohľadne detailov, hlavne tých architektonických. Som názoru, že dobrý architekt by mal ovládať informatívne všetky technické profesie a tú svoju architektúru do poslednej bunky.
Aké máš dlhodobé plány na ústave? Čo môžu očakávať študenti a kolegovia? Okrem nového Respíria.
V snahe čo najlepšie pripraviť študentov do praxe, plánujem zaradiť nové voliteľné predmety ako napríklad Stavebné materiály a vybudovať pre ne úplne novú materiálová knižnicu. S týmto nápadom som prišiel skromne v rámci ústavu, na to ma Martin Dubiny nakopol, že je potrebné spraviť veľkú fakultnú knižnicu.
Na dekanáte mi Michal Brašeň potriasol rukou s tým, že presne takýto projekt plánoval rozbehnúť aj on pre dizajnérov, a že je rád, že to môžeme spraviť fakultne a spoločne. Držte nám palce, verím že o pár mesiacov to budeme vedieť rozbehnúť. Vraví sa, "život ťa naučí", ale rád by som predstavil študentom aj množstvo dôležitých skúsenosti z praxe, od úplného začiatku, ako príde za projektantom investor s požiadavkou o projekt, až po kolaudáciu so všetkými úskaliami, projekčnými požiadavkami a zaujímavosťami, ktoré vedia prekvapiť. Rád by som integroval do vertikálnych ateliérov externé profesie z praxe, prípadne stavebnej fakulty. Nejde len o klasické profesie ako statika, vykurovanie, zdravotechnika, ale hlavne o veľmi špecifické profesie ako dopravný inžinier, svetlotechnik, akustik, alebo špecifické profesie, o ktorých študenti možno ani nepočuli, ale ovplyvňujú architektonický návrh. V neposlednom rade workshopy ako aj možnú súčasť podujatí na fakulte, ďalej tématické exkurzie, nielen previesť študentov stavbou, ale so zámerom predstaviť aj procesy, ako sa napríklad leje špeciálna podlaha a aké to má úskalia v súvislosti s detailmi a podobne. Rád by som upravil aj systém pracovania so študentom. Nový spôsob výučby by sme radi implementovali do pedagogiky už teraz pre prvákov v snahe zlepšiť vzťah a prístup k staviteľstvu, rozvíjať logické myslenie a gramotnosť pracovania rukou, ktorá klesá. Rád by som zadania zo staviteľstva prepájal s cvičeniami pre stavebnú fyziku, statiku, TZB a prípadne s ďalšími predmetmi v riešení na pôde iných ústavov. Verím, že toto prepojenie v najbližšom období bude aktívne a prinesie veľa pozitívnych výsledkov. Tiež si viem predstaviť zmenu spôsobu skúšania, kde namiesto memorovania by sme zo študenta "vytiahli" hlavne logické uvažovanie. Cieľom nie je uhnať študentov do zúfalstva, ale hlavne im informatívnym charakterom priblížiť, čo všetko ich môže v praxi sprevádzať s projektom.
Viem, že máš rád rýchle autá, dokonca si aj profesionálnym pretekárom. Máš vysnívané pretekárske auto?
Nie som profesionálny pretekár, ale mal som šancu pretekať ako amatér. Profesionálnych t.j. platených pretekárov je vlastne vo svete veľmi málo. Mám civilný 26-ročný roadster Mazda MX-5 a taký istý ostrý pretekársky voz. Vysnívané pretekárske auto nemám, ale takú garáž, kde by sa vošli všetky moje vysnívané autá, ešte nevyrobili. (smiech) Vysnívané sú pre mňa všetky vozy so zadným náhonom, či ide práve o Mazdu MX-5 až po Ferrari 488 GT3, hlavne nech to vrčí.
Študenti dizajnu úzko spolupracujú s automobilkou Škoda. Ako vidíš súčasný dizajn áut a budúcnosť mobility?
Žiaľ, môj názor je irelevantný. Síce som veľký milovník áut a dizajnu, ale zhodnotiť tento aspekt si netrúfam. Z môjho laického pohľadu je nemecký design koncernu VW group veľmi prepracovaný a elegantný a tieto autá pre mňa vždy znamenali kvalitu v rámci designu. Škoda patrí pod tento koncern a, žiaľ, mám pocit, že vždy je jej dizajn okresaný tak, aby nebol lepší ako vlajkové lode koncernu. Celé roky čakám, kedy začnú vyrábať všetky automobilky sveta koncepty, ktoré prezentujú. Čakám na to už tridsať rokov a stále nič. Veľká škoda, lebo veľa konceptov práve aj od automobilky Škoda bolo úžasných a nadčasových a na dnešných cestách by boli konečne pastvou pre oko.
