: Ing. arch. Marián Ontkóc
: Regionálna identita v materiálnej kultúre a jeho uplatnenie v súčasnom dizajne
: doc. Ing. V. Kotradyová, PhD.
Téma regionálnej identity vznikla v rámci projektu APVV 16-0567
IDENTITA.SK - spoločná platforma dizajnu, architektúry a sociálnych vied, ktorej
ambíciou je vytvoriť zdieľanú platformu, ktorá na základe interdisciplinárneho
výskumu poskytne slovenským tvorcom, výrobcom a podnikateľom informácie a
nástroje na aplikovanie prvkov regionálnej "materiálnej" identity do produktov a
služieb.
Ekonomická samostatnosť už nenúti jednotlivca byť závislý na komunite. Tým
pádom sa rozširujú kultúrne vzory, ktoré vytvárajú osobnú identitu. Prirodzenou
odpoveďou na to je snaha sa vymedziť voči určitým javom. Komunity sa obracajú do
minulosti a inšpirujú sa 2-3 generácie naspäť.
Mediálny obraz o tradičnej kultúre prenáša najmä nemateriálnu kultúru. Prezentácia
kultúrneho dedičstva ale naberá masovú mierku a používa globalizačné spôsoby na
interpretáciu regionálnej identity.
Kultúrny vzorec je všeobecne prijímaný súbor hodnôt napodobovaný naprieč
generáciami určitej kultúry. Jedinec si ich osvojuje v procese socializácie a zároveň
ich poznáva spätne v kultúrnych výtvoroch spoločnosti. Okrem žiaducej socializácie
prispievajú kultúrne vzorce ku stabilizácii kultúry a prenosu kultúrnych hodnôt. Pojem
kultúrny vzorec naznačuje, že kultúra nie je len náhodné zoskupenie viac prvkov, ale
je usporiadaným systémom.
Materiálna kultúra a tradície sa prenáša najmä cez vzory odpozorované z
okolia, mediálne preferované vzory, ktoré podliehajú aktuálnym trendom. Tento
proces je badateľný aj v rurálnych oblastiach Slovenska, kde sú tradície a remeslá
„živé“.
Vynájdená tradícia je súbor pravidiel, normálne riadených verejne
deklarovanými alebo nevyslovenými pravidlami, ktoré majú rituálny alebo symbolický
charakter s cieľom vštepiť spoločnosti určité hodnoty a normy správania
prostredníctvom opakovania, ktoré automaticky naznačujú kontinuitu s minulosťou.
Zvláštnosťou je skutočnosť, že kontinuita s touto minulosťou je fiktívna. Sú
odpoveďou na nové situácie nadobúdajúce formu odkazov na historické situácie,
alebo vytvárajú svoju vlastnú minulosť prostredníctvom akoby povinného opakovania
historických faktov.
Ako jeden z príkladov možno uviesť kopírovanie vzoru na čičmianskych
dreveniciach napr. na oficiálnu kolekciu oblečenia slovenskej výpravy na olympijské
hry v Londýne v roku 2012, alebo ako vzor na čalúnení vo vynovených železničných
vozňoch. Tento motív, ktorý je aj v pôvodnom vyobrazení fiktívny sa prezentuje ako
zástupca národnej identity.
Na mierke spoločnej pre architektúru a dizajn budem overovať vytvorenú
metodiku participatívneho navrhovania a jej opakovateľnosť. Zvolil som nasledovný
postup:
1- veľkosť obce by mala byť menšia ako 500 obyvateľov, resp. nemala by mať
územný plán.
2- oslovení budú miestni aktivisti, resp. obyvatelia obce, ktorí chcú a majú potenciál
organizovať spoločnú akciu a workshop, zameraný na posilnenie / vytvorenie /
vyzdvihnutie lokálnej spolupatričnosti s miestom.
Konkrétny zásah a jeho forma je závislá od danej lokality a workshopu.
Skúmať sa bude priebeh štruktúry výskumu, miešanie a previazanie kultúrnych
konceptov ako vnímania regionálnej identity. Overia sa dobrovoľný prístup zdola
nahor a možné postupy a prácu s presahom na regionálny rozvoj. Ako vedľajší prvok
v procese bude networking a počas participatívneho procesu aj vzdelávanie o danom
regióne.
Pre zúženie témy som si vybral región Horný Zemplín a v ňom konkrétne obce
(zatiaľ je rozpracovaná obec Porúbka, okr. Humenné).
Prvotné stretnutia prebehli v Humennom (za účasti bývalého starostu blízkej
obce, aktivistom, projektovou managerkou a miestnou aktivistkou) a v obci Porúbka
(za účasti miestneho aktivistu, členom obecného zastupiteľstva a obyvateľov).
Jednotlivé výstupy boli zaznamenané a kategorizované podľa spoločných znakov.
Na základe týchto faktov, predchádzajúceho prieskumu a vlastného pozorovania
bola urobená analýza potenciálu obce Porúbka.
o blízko okresného mesta (7km)
o silný odkaz 2. svetovej vojny
o obec na územne takmer nerozvíja
o koncová obec, prístup do okolia (Kyjovský prales, Vihorlatské vrchy)
o nepodchytená vysoká návštevnosť turistov z okolia (bicykel, auto)
o pozemky, pasienky a sady vo vlastníctve obce
