Autorský tím Peter Szalay (ed.), Michal Bogár (FAD STU), Katarína Haberlandová, Nina Bartošová (FAD STU) a Laura Krišteková z Historického ústavu SAV a z Fakulty architektúry a dizajnu STU bol ocenený prémiou Literárneho fondu za vedeckú a odbornú literatúru v kategórii společenské vedy za publikáciu Vojnová Bratislava 1939-1945 (Marenčin PT, 2019).
Kniha sa dotýka architektúry a mesta budovaného v zložitých časoch vojnovej a povojnovej konjunktúry. Je voľným pokračovaním príbehu budovania moderného projektu hlavného mesta v období medzi dvoma svetovými vojnami, ktorý bol predstavený v publikácii Moderná Bratislava 1918-1939 (Marenčin PT, 2014). Autori vo svojej ďalšej knihe rozprávajú príbehy domov, námestí, či celých štvrtí a cez ne sa snažia ukázať meniacu sa architektonickú mapu histórie mesta v ére, ktorú formovala a poznačila najničivejšia vojna, akú naša civilizácia zažila. Bratislava počas vojny a v prvých povojnových rokoch do nástupu komunistického režimu prešla niekoľkými prekresleniami hraníc. Na meniacom sa území mesta vyrástlo množstvo nových verejných budov, škôl, internátov, ministerstiev a boli postavené rozsiahle obytné štvrte, športoviská či rekreačné zóny. Zároveň možno ešte viac než bola mapa Bratislavy prekresľovaná dokončenými novostavbami, na mnohých miestach bola poznačená náčrtmi nových vízií a plánov, ktorých odraz či fragmenty nachádzame až v neskôr postavených stavbách a štvrtiach. Tieto miesta v dnešnom obraze Bratislavy stále figurujú, ale len málokto z nás si ich spája s dobou, v ktorej vznikli. Znamená to, že sme obdobie druhej svetovej vojny z našich mentálnych máp mesta vytesnili, aby sme naň zabudli ako na traumu či hanbu našej minulosti? Alebo je to skôr povahou architektúry samotnej, ktorá sa maskuje a uniká jednoduchému roztriedeniu do škatuliek architektonických štýlov a tvorivých prístupov? Obdobie, ktorého sa kniha dotýka, nie je vymedzené len rokmi druhej svetovej vojny. Autori sa zaoberajú širším časovým rámcom a hovoria aj o projektoch a stavbách, ktorých príbehy sú spojené s vojnovou Slovenskou republikou, ale dokončené a odovzdané do užívania boli až v prvých mierových rokoch po obnovení Československa.
